Západné Karpaty

Ak sa do Západných Karpát zahrnú aj Vonkajšie karpatské zníženiny (viacerí autori tak robia), sú severné a severozápadné hranice približne na línii Krems an der Donau [2] (alebo už Sankt Pölten [3]) – Znojmo – Brno – Olomouc – Přerov – Ostrava – Krakov – sútok Visly a Sanu – pramene rieky Tanew (je sporné, ako ďaleko na východ presne línia siaha). Západné Karpaty na tejto línii hraničia s Predalpskými plošinami (len v Rakúsku), Alpami (len v Rakúsku), Českou vysočinou a Malopoľskou vrchovinou.

Ak sa do Západných Karpát nezahrnú Vonkajšie karpatské zníženiny, sú severné a severozápadné hranice tvorené východnými a južnými hranicami Vonkajších karpatských zníženín, teda sú približne na línii Stockerau (alebo v užšom [pozri nižšie] zmysle Staatz) – Mikulov – Slavkov u Brna – Otrokovice – Přerov – Frýdek-Místek – Krakov – Rzeszów (je sporné ako ďaleko na východ presne línia siaha). V rakúskej časti táto línia predpokladá, že sa tzv. Waschbergzone (Niederösterreichische Inselbergschwelle) – alebo v užšom zmysle len jej severná časť (porov. [4]) – zaraďuje do Karpát; v Rakúsku sa tak však často nerobí, potom je začiatok tejto línie iný – je tvorený južným a západným okrajom Hainburských vrchov, západným okrajom Malých Karpát a južným okrajom Bielych Karpát a Stredomoravských Karpát, čiže línia smeru približne Hainburg – Plavecký Mikuláš – Senica – Uherské Hradiště – Kyjov – Hustopeče – Slavkov u Brna a potom odtiaľ ďalej ako vyššie. Pri tejto alternatívnej línii Západné Karpaty teda hraničia na západe v dolnej časti s Panónskou panvou a až v hornej časti s Vonkajšími karpatskými zníženinami.

Hranica na severovýchode, teda hranica medzi Západnými Karpatmi a Východnými Karpatmi, je sporná. Uvádzajú sa najmä tieto možné vymedzenia hranice:

• na Slovensku severný okraj Slanských vrchov, východný okraj Čergova (alebo voľnejšie formulované: na rieke Topľa) a východný okraj Ľubovnianskej vrchoviny (t.j. Kurovské sedlo, známe aj ako Tyličské sedlo) a potom v Poľsku na rieke Biala (túto hranicu používa aj aktuálne geomorfologické členenie Slovenska)
• údolie Laborca, rieka Oslawa a rieka San (často sa na presnejšiu lokalizáciu udáva aj prechod hranice Lupkovským priesmykom)
• západná hranica Bukovských vrchov a Beščad (Bieszcad) (táto definícia je podobná predchádzajúcej)
• údolie Uhu (najmä v staršej literatúre) [5]

Vo fytogeografii (pozri napr. fytogeografické členenie Slovenska) sa za hranicu považovalo/-uje najmä Kurovské sedlo, Ruské sedlo či celé Nízke Beskydy (ako prechodná oblasť). Konkrétnejšie možno konštatovať, že v súčasnom najbežnejšom fytogeografickom členení Slovenska (Futákove členenie), ako aj u viacerých autorov, hranicu Záp. a Vých. Karpát tvorí západný a južný okraj Bukovských vrchov, ale u niektorých autorov sa do Východných Karpát zaraďuje aj Vihorlat (alebo aspoň jeho hlavná časť). Veľmi špecifické hranice (fytogeografických) Západných Karpát používajú Starmühler a Mitka (2001): Západné Karpaty podľa nich siahajú len od západu po rieky Bečva a Váh (nasledujúce územie po spojnicu riek Dunajec, Torysa a Hornád nazvali Severné Karpaty a územie odtiaľ na východ Lesné Karpaty). [6]

Na juhozápade, juhu a juhovýchode Západné Karpaty hraničia s Panónskou panvou. Hranica Západných Karpát voči Panónskej panve prebieha približne po línii Stockerau – Mikulov – Hustopeče – Kyjov – Uherské Hradiště – Senica – Plavecký Mikuláš – Hainburg an der Donau – Svätý Jur – Nové Mesto nad Váhom – Hlohovec – Bánovce nad Bebravou – Topoľčany – Nitra – Vráble – Levice – Šahy – Štúrovo – Vacov (Vác) – Piliš (Pilis) – Palotáshalom – Jáger (Eger) – Miškovec (Miskolc) – Tokaj – Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) – severovýchodný okraj Zemplínskych vrchov – Bohdanovce – Sečovce – Vranov nad Topľou (presný koniec tejto línie na východe je sporný, porovnaj vysvetlenie vyššie).

K tomu treba poznamenať, že:

• v rakúsko-moravskej časti sa táto línia alternatívne začína (ako už bolo spomenuté vyššie) až na južnom okraji Stredomoravských Karpát, čiže zhruba od mesta Hustopeče,
• Lučenecko-košická zníženina sa niekedy zaraďuje do Panónskej panvy (v tom prípade je južná hranica Západných Karpát zložitejšia než je opísané vyššie)
• v členení J. Kondrackého je do Západných Karpát zahrnutá aj Strednonitrianska kotlina, t.j. severná časť Nitrianskej pahorkatiny a Nitrianskej nivy
• v (staršom) orografickom členení Slovenska (a iných členeniach) je do Západných Karpát zahrnutá (ako časť Myjavskej pahorkatiny) aj Chvojnická pahorkatina

Toto členenie vzniklo spojením aktuálne používaného geomorfologického členenia Česka a geomorfologického členenia Slovenska. Západné Karpaty, ktorá ležia len na území Rakúska, Poľska a Maďarska, v ňom preto nie sú uvedené.

Západné Karpaty (provincia):

• Vonkajšie karpatské zníženiny (subprovincia)
  • Západné Vonkajšie karpatské zníženiny (oblasť)
  • Severné Vonkajšie karpatské zníženiny (oblasť)
• Vonkajšie Západné Karpaty (subprovincia)
  • Jihomoravské Karpaty (oblasť)
  • Středomoravské Karpaty (oblasť)
  • Slovensko-moravské Karpaty (oblasť)
  • Západobeskydské podhůří (oblasť)
  • Západné Beskydy (oblasť)
  • Stredné Beskydy (oblasť)
  • Východné Beskydy (oblasť)
  • Podhôľno-magurská oblasť
• Vnútorné Západné Karpaty (subprovincia)
  • Fatransko-tatranská oblasť
  • Slovenské stredohorie (oblasť)
  • Slovenské rudohorie (oblasť)
  • Lučensko-košická zníženina (oblasť)
  • Matransko-slanská oblasť

Uvedené oblasti sa ďalej členia na celky atď. Toto členenie možno nájsť po kliknutí na článok o oblasti.