Tridsaťročná vojna
Tridsaťročná vojna bol náboženský a mocenský konflikt v Európe v rokoch 1618 – 1648. Začal sa ako rozpor medzi katolíckym a protestantským táborom v Európe.
Bojujúce strany
Reformácia, ako snaha reformovať katolícku cirkev narazila na protireformáciu a rekatolizáciu, ktorú viedol Rím (Rímskokatolícka cirkev) a zastrešovali mocensky aj politicky Habsburgovci. V konečnom dôsledku v jednotlivých vojnách bojovali proti sebe:
- Habsburgovská strana (rakúski a španielski Habsburgovci [v Rakúsku vtedy vládli Matej II., potom Ferdinand II. (1619 – 1637), potom Ferdinand III. (1637 – 1657)], poľskí králi, pápež, niektoré nemecké kniežatá v katolíckej lige), ktorej cieľom bola hegemónia v Európe a víťazstvo protireformácie
- Protihabsburská opozícia (nekatolícke štáty Holandsko, Dánsko, Nórsko, Anglicko, Švédsko, nemecké kniežatá v Protestantskej únii a nekatolícke uhorské a české stavy, ako aj katolícke Francúzsko), ktorej cieľom bolo zamedziť nadvláde Habsburgovcov a oslabiť ich moc a zabezpečiť náboženskú slobodu v Európe, ako aj získať územia (napr. Švédsko).
Česko
Česko bolo stredobodom konfliktu (Česká vojna alebo české stavovské povstanie a tzv. druhá pražská defenestrácia predstavovali začiatok konfliktu, počas ktorého Prahu v roku 1632 obsadila švédska a saská armáda). V krajinách Českej koruny došlo počas vojny a bezprostredne po nej k "dobe temna" v dôsledku toho, že v tomto regióne bolo zabitých veľa ľudí a mnoho ich muselo odísť kvôli náboženskému presvedčeniu. Po roku 1620 odišlo do exilu (exulanti) až 500 tisíc českých evanjelikov (tj. 20-25% obyvateľov krajiny) Jedným z najvýznamnejších Čechov, ktorí odišli, bol Ján Amos Komenský (biskup Jednoty bratskej). Od roku 1642 žil vo Švédsku, kde písal listy, v ktorých žiadal Švédsku vládu (kancelára Axela Oxenstjerna) aby sa "väčšmi angažovalo pri riešení tzv. českej otázky", a znovu zaútočili proti Habsbugovcom.[1] Švédi sa dostali do Prahy 15. decembra 1631 ale namiesto toho aby vojensky podporili protestantov a umožnili návrat exulantov len Prahu vyplienili. Po návrate zo Švédska do poľského Leszna sa oženil tretíkrát, tentoraz s o viac ako tridsať rokov mladšou Janou Gajusovou pochádzajúcou z Týna nad Vltavou. Keď bol v roku 1648 uzavretý Vestfálsky mier a tým skončila tridsaťročná vojna, skončili tým nádeje českých exulantov na návrat do vlasti. Komenský sa lúčil s vlasťou a cirkvou spisom Kšaft umírající matky jednoty bratrské.
Slovensko
Slovenska (ako vtedajšej súčasti Uhorska väčšinou okupovaného Osmanskou ríšou alebo priamo spadajúceho pod vládu Habsburgovcov) sa Tridsaťročná vojna týkala na rozdiel od Česka len sprostredkovane. V bitke na Bielej hore, v ktorej boli české stavy porazené, sa na ich strane zúčastnili aj uhorskí žoldnieri (najmä jazda) ale nevyznamenali sa a 3 000 vojakov vyslaných Gabrielom Betlénom sa boja ani nezúčastnilo.
Vojny
Prebiehala v podobe nasledujúcich konfliktov:
- česká vojna (české stavovské povstanie, 1618 – 1620), ukončenú bitkou na Bielej hore, v ktorej boli české stavy porazené.
- falcká vojna (1620 – 1624)
- dánska vojna (1625 – 1629)
- švédska vojna (1630 – 1635)
- švédsko-francúzska vojna (1635 – 1648)
Z vojenského hľadiska došlo k rozkvetu žoldnierstva a vojna dala aj základ na vytvorenie stálych (pravidelných) armád.
Skončila sa roku 1648 vestfálskym mierom (kompromisom).
Dôsledky
Hlavné výsledky boli:
- Protestantské vyznanie bolo fakticky zrovnoprávnené s katolíckym. Náboženské pomery boli vrátené do stavu spred roku 1624 v duchu zásad augsburského mieru - náboženská sloboda vo forme zásady cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo). Kalvinizmus (druh protestantizmu) bol ustanovený ako samostatné, tretie náboženstvo.
- Faktickými víťazmi boli Francúzsko, Švédsko a Brandenbursko: Francúzsko získalo územie po Rýn, Švédsko pobrežie Baltského mora, Brandenbursko získalo Východné Pomoransko a iné územia.
- Spojené nizozemské provincie (na území dnešného Holandska) a Švajčiarsko prestali byť súčasťou Rímsko-nemeckej ríše.
- Cisárska moc v Rímsko-nemeckej ríši bola značne oslabená v prospech stavov (šľachticov). Stal sa z nej zväzok nezávislých štátov s formálnou hlavou štátu - cisárom, voleným len z rodu Habsburgovcov.
- Habsburgovci oslabení v Rímsko-nemeckej ríši, si ale podržali absolútnu moc vo svojich dedičných krajinách Rakúsko (habsburská monarchia) a Krajiny Koruny českej. Tu teda zvíťazila rekatolizácia a konfiškácie (pobielohorské konfiškácie majetku účastníkov českého stavovského povstania 1618 - 1620) zostali v platnosti.
- Habsburgovci sa udržali v Uhorsku, kde však museli tolerovať protestantskú aj kalvínsku vieru.
- Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi západnou Európou a východnou Európou. Západná Európa začala poskytovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým východná Európa začala poskytovať suroviny a odbytiská a zachoval sa stredoveký systém ekonomiky.
- Počas vojny nastúpil nový umelecký smer barok, ktoré vytlačilo renesanciu a stalo sa nástrojom protireformácie.
- Tridsaťročná vojna bola posledným veľkým náboženským konfliktom v Európe, od tejto doby už nikdy neprebehla v Európe takto komplexná vojna, ktorá by sa odvolávala na náboženstvo (pozri napr. Občianska vojna v Juhoslávii).
Literatúra
- BALCÁREK, Pavel: Ve víru třicetileté války : Politikové, kondotiéři, rebelové a mučedníci v Zemích české koruny. České Budějovice : Veduta 2011. 510 s. ISBN 978-80-86829-61-6
- ENGLUND, Peter: Nepokojná léta : Historie třicetileté války. Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2001, 680 s. ISBN 80-7106-355-X
- FUKALA, Radek: Sen o odplatě. Dramata třicetileté války. [edícia : Polozapomenuté války; zv. 5] Praha : Epocha, 2005. 389 s. ISBN 80-86328-84-8
- FUKALA, Radek: Třicetiletá válka, nebo všeobecný evropský konflikt 17. století? : Otázky, úvahy a problémy. České Budějovice : Veduta, 2013. 193 s. ISBN 978-80-86829-81-4
- KLUČINA, Petr: Třicetiletá válka : Obraz doby, 1618 - 1648. Praha : Paseka 2004. ISBN 80-7185-311-9
- MATOUŠEK, Václav: Třebel : Obraz krajiny s bitvou. Praha : Academia, 2006. 368 s. ISBN 80-200-1466-7
- UHLÍŘ, Dušan: Drama Bílé hory : Česká válka, 1618 - 1620. Brno : CPress 2015. 164 s. ISBN 978-80-264-0151-3
Iné projekty
- ŽIVOT JANA AMOSA KOMENSKÉHO [online]. [Cit. 2020-10-11]. Dostupné online.