Arpádovci

Arpádovci[1][2] alebo Árpádovci[3] bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 880 – 1 000), neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 – 1301). Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046 – 1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 – 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11. a 12. storočí.

Arpádovci

KrajinaUhorsko
TitulyUhorský kráľ

Dalmácky kráľ
Chorvátsky kráľ
Kumánsky kráľ
Slavónsky kráľ
Bulharský kráľ
Lodomerský kráľ
Štajerský vojvoda

Nitrianské knieža
ZakladateľÁlmoš
Rok založenia
dynastie		približne v roku 855
Posledný panovníkOndrej III.
Posledná hlava dynastieOndrej III.
Rok zániku dynastie1301
Štátna príslušnosťUhorsko

Staromaďarské kmene sa na prelome 9. a 10. stor. usadili v Panónskej kotline. Živili sa rabovaním okolitých území a viacerí panovníci ich využívali aj ako žoldnierov. Zlom nastal v roku 955 po bitke pri rieke Lech. Veľká väčšina náčelníkov aj bojovníkov bola na mieste zabitá a preživší bojovníci sa vrátili na pôvodné táboriská v Panónii, kde sa natrvalo usadili.

Po tomto období vystúpili do popredia potomkovia Arpáda, ktorí sa bitky nezúčastnili, Gejza a Michal. Zanechali výbojný spôsob života a začali spolupracovať so slovanskými rodmi, prijali kresťanstvo a miestny spôsob života. Zapojili sa do delenia Veľkej Moravy. Za svoju moc vďačia podpore slovanských rodov a pričinili sa o potlačenie staromaďarských náčelníkov. Neskôr delenie Veľkej Moravy skončilo vytvorením  uhorského,  poľského  a českého kráľovstva ( tri prúty kráľa Svätopluka ).

Gejza a jeho syn Štefan I. sa spojil s veľmožmi Huntom a Poznanom. Štefan I. sa oženil s dcérou bavorského kniežaťa Henricha Svárlivého, ktorý bol spojencom českého kniežaťa Boleslava II a poľského kniežaťa Meška I. Predovšetkým ich pomocou sa podarilo Štefanovi poraziť odpor  Kopáňa  a staromaďarských náčelníkov.

Michal, Gejzov brat, bol pokrstený pravdepodobne spolu so svojim bratom ešte ako nezletilý. Jeho pohanské meno nie je známe. Michal sa oženil s príbuznou bulharského cára. Jeho syn Ladislav Lysý sa oženil s Premyslavou dcérou Vladimíra I. veľkého kniežaťa kyjevského. Ich syn Domoslav sa stal uhorským panovníkom. Ďalší Michalov syn  Vazul ( Vasil) mal synov Ondreja I. a Bela I. Ondrej sa oženil s Anastáziou Kyjevskou, dcérou kniežaťa Jaroslava I. Múdreho a  Belo oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa Meška II. Naseldujúcich 20 panovníkov Uhorska bolo ich potomkami.

Zoznam

Arpádovci, ktorí vládli Uhorsku
Pôvodný erb Arpádovcov doložený na pečati Imricha (1196 – 1204)

Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.

Arpádovci, ktorí vládli Nitriansku
  • Lél (c. 920 – 955) (maďarský vojvodca, ne-Arpádovec, podľa ojedinelých názorov Arpádovec)
  • Zoltán(955 – 971?) [podľa niektorých prameňov: Takšoň A (955 – ?), Gejza (? – 971, budúce veľkoknieža Uhorska)]
  • Michal (971 – 995) [podľa niektorých prameňov: Michal (971 – c. 977), Ladislav Lysý A (977 – 995)]
  • Vajk (995 – 997) [budúci kráľ Uhorska známy pod menom Štefan Veľký]
  • ? (997 – 1001) [podľa niektorých prameňov: znova Ladislav Lysý A (997 – 1001)]
  • Ladislav Lysý (1001 – cca 1029)
  • Vazul (c. 1029 – cca 1030)
  • ? (c. 1030 – 1042) [podľa niektorých prameňov: ne-Arpádovec Samuel Aba (1038 – 1041, neskôr kráľ Uhorska)]
  • Domoslav (1042) [dočasne dosadený Čechami]
  • ? (1042 – 1048)
  • Belo I. (1048 – 1060/1063) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Gejza I. (1063/1064 – 1074) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Ladislav I. (1063 a 1074 – 1077) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Lampert (1077 – 1095)
  • Álmoš (1095 – 1108)

Dejiny rodu Arpádovcov

Zakladateľom rodu bol legendárny Arpád. Vládcovia po smrti Arpáda (presnejšie po r. 900 (?907) – 955) sú sporní (pozri vyššie). Približne v roku 907 (bitky pri Bratislave) každopádne starí Maďari zničili ústrendú moc Veľkej Moravy, v 20. rokoch 10. storočia dobyli južnú časť Nitrianska (zhruba Podunajská nížina a časť severného stredného Maďarska). Súčasne pokračovali výboje napríklad aj smerom do dnešného Rakúska, ktoré však (okrem dnešného Burgenlandu) museli Maďari opustiť v roku 955 po bitke na Lechu.

Zoltánov vnuk, kmeňový náčelník Gejza I. (972 – 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dnešnom (severo)západnom Maďarsku a Burgenlande kniežatstvo. Jeho syn Štefan I. bol v roku 1000 menovaný za kráľa (vznik Uhorského kráľovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staromaďarské kmene na okolitých územiach. Stal sa prvým kráľom, ktorý bol kanonizovaný (podrobnosti pozri v článku Štefan I.).

Po Štefanovej smrti, ktorý nezanechal mužského potomka, sa situácia nevyvíjala priaznivo. O nástupníctvo sa strhol boj medzi Štefanovým synovcom Petrom (1038 – 1041, 1044 – 1046), synom jeho sestry Márie a benátského dóžu z rodu Orseolo, a medzi Samuelom z rodu Aba (1041 – 1044). Po Abovom zavraždení a vyhnaní Petra získal trón Zoltánov pravnuk, vnuk Michala a syn Vazula (Vasila) Ondrej I. Všetci nasledujúci arpádovskí uhorskí panovníci sú potomkami Vazula (Vasila).

Vedľa Štefana I. bol jedným z najvýznamnejších členov rodu Belo IV., ktorý vládol v 13 storočí.

Arpádovci vymreli roku 1301.

Pozri aj

Referencie
  1. Arpádovci. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  2. Arpádovci. In: Encyclopaedia Beliana
  3. Árpádovci. In: Encyklopédia Slovenska I, S. 73

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.