Východofranská ríša
Východofranská ríša (lat. Regnum Francorum orientalium – doslova "Kráľovstvo východných Frankov") je v historiografii označenie pre štát, ktorý vznikol rozdelením Franskej ríše v roku 843 (a ďalšími zmluvami v roku 870 a 880), a ktorého koniec sa spravidla symbolicky udáva k roku 911 (koniec vlády Karolovcov) či 919 (nástup Saskej dynastie), odkedy už hovoríme o Nemeckom kráľovstve.
V súdobých textoch sa však:
- označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) vyskytuje až od roku 920 (pozri nižšie)
- označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) používalo až do začiatku 12. storočia
- označenie Nemecké kráľovstvo (teda presnejšie Regnum Teutonic(or)um = doslova "Kráľovstvo Nemcov", ale v nemeckej literatúre prekladané ako "Reich der Deutschen" – Ríša Nemcov alebo zjednodušene ako "Deutsches Reich" – Nemecká ríša alebo ako "deutsches Regnum" – nemecké regnum) používalo až od 11. storočia.
Nemecké kráľovstvo tvorilo od roku 962, teda od pripojenia Talianskeho kráľovstva, jadro tzv. Rímsko-nemeckej ríše a zaniklo spolu s touto ríšou v roku 1806. V roku 1032 bolo k nemu pripojené Burgundské kráľovstvo (najprv voľne, od druhej polovice 11. storočia integrálne). O dejinách Nemeckého kráľovstva po roku 962 pozri článok Rímsko-nemecká ríša.
Východofranská ríša
Utváranie Východofranskej ríše zasahuje až do vlečúcich sa sporov o nástupníctvo medzi potomkami Karola Veľkého. Cisár Ľudovít I., Pobožný, (778 – 840) bojoval proti jeho synom o nadvládu nad Franskou ríšou, ktorú na začiatku roku 830 definitívne stratil. Jeho syn Ľudovít II. (Nemec), ktorý už od roku 831 vládol vo Bavorskom vojvodstve, Durínsku, Franskom vojvodstve a Saskom vojvodstve, prevzal v roku 833 regentstvo vo východnej časti Franskej ríše.
Potom vybudoval kráľovstvo a združil kmene resp. kmeňové vojvodstvá vo svojom vladárskom dosahu. Verdunskou zmluvou z roku 843 zapísal Ľudovít Nemec do dejín Európy Východné Fransko ako samostatné kráľovstvo.
Meno regnum Francorum orientalium sa však objavuje až o niečo neskôr, presnejšie v roku 920, keď Karol Dobrý a Henrich I. Vtáčnik uzavreli tzv. Bonnskú zmluvu. Karol smel svoju ríšu nazývať regnum Francorum occidentalium („Kráľovstvo západných Frankov“) – Západofranská ríša.
Germánska Východofranská ríša bola trochu odlišná od romanizovanej Západofranskej ríše. Bola z väčšej časti položená mimo antické Imperum Romanum a jej podobu jej vtlačili najmä sebavedomé kmene a kmeňoví vojvodovia. Táto vlastnosť sa výrazne tiahne celými nemeckými dejinami.
Nemecké kráľovstvo
Od 10. storočia sa dnes zvykne ríša označovať ako Nemecké kráľovstvo (regnum Teutonicorum). Toto označenie sa však v súdobých textoch vyskytuje až od 11. storočia, teda od čias Sálskej dynastie.
Výraz regnum označoval najskôr všeobecne „vládu, dosah moci, kráľovstva“ a samotné jednotlivé vojvodstvá sa v oných časoch označovali ako regnum. Ako „Teutonici“ (spoločný výraz pre nemecky hovoriace kmene) bola ríša chápaná hlavne iba, keď vojsko zložené z germánskych vojakov tiahlo cez Alpy do Talianska. Okolo panovníka sa zoskupili Frízi, Starosasi, Lotringovia, Durinkovia, Frankovia, Alemani a Bavori.
Králi Východofranskej ríše
- Ľudovít II., Nemec (805/806 – 876), kráľ od roku 843
- Ľudovít III., Mladší, (835 – 882), kráľ 876 – 882 vo Fransku, Sasku a Durínsku, od roku 880 aj v Bavorsku
- Karol III., Tlstý, (839 – 888), kráľ Alemanie od 876, od roku 879 aj kráľ Talianska, od 882 kráľ celej Východofranskej ríše (okrem toho aj rímsky cisár od roku 881)
- Arnulf Korutánsky, (850 – 899), kráľ od 887 (okrem toho Rímsky cisár od 896)
- Ľudovít IV., Dieťa, (893 – 911), kráľ od roku 900
- Konrád I., Mladší, (881 – 918), kráľom od roku 911
- Henrich I., Vtáčnik, (875/876 – 936), kráľ od roku 919
- Otto I., Veľký, (912 – 973), východofranským kráľ od roku 936, (cisár Svätej ríše rímskej od roku 962)