Chorvátčina

Hlavné chorvátske nárečia sa tradične delia do troch skupín podľa týchto znakov:

• podľa opytovacieho zámena „čo“, ktoré znie buď šta (što), kaj alebo ča. Podľa toho sa rozlišuje nárečie štokavské, kajkavské a čakavské. Dubrovačké štokavské nárečie i zapadné novoštokavské narečie je základom chorvátské spisovné formy.[1]
• podľa hlásky, ktorá vystriedala v historickom vývoji staré slovanské jať: e, je alebo ije, prípadne i. Tento znak je vodidlom pre označenie nárečí ekavského, jekavského prípadne ijekavského a ikavského.

Čakavské nárečie

Čakavské nárečie je rozšírené v západnom Chorvátsku, hlavne na Istrii, Kvarnere a Dalmácii. Slovu „čo“ zodpovedá „ča“. Toto nárečie obsahuje početné výpožičky z taliančiny. Rovnako ako v prípade štokavského nárečia, na základe hlásky jať sa rozlišuje ikavský, ekavský a jekavský variant. Nevšedným rysom čakavského dialektu je jeho archaický prízvuk – spomedzi všetkým slovanských jazykov sa voľný, pohyblivý a melodický prízvuk v čakavskej chorvátčine najviac približuje prízvuku praslovančiny. Napríklad:

Pôvod	ekavsky	ikavsky	ijekavsky
vrěme	vreme	vrime	vrijeme
lěp	lep	lip	lijep
	devojka	divojka	djevojka
věran	veran	viran	vjeran
selo	selo	selo	selo
trěbati	trebati	tribati	trebati
grějati	grejati	grijati	grijati

Chorvátske dialekty

Chorvátčina sa zapisuje latinkou. Zápis v abecede je fonetický. Je založená na práci Kratka osnova horvatsko-slavenskoga pravopisaňa Ljudevita Gaja v roku 1830.

• 
  (a)
• 
  (be)
• 
  (ce)
• 
  (če)
• 
  (će)
• 
  (de)
• 
  (dže)
• 
  (đe)
• 
  (e)
• 
  (ef)
• 
  (ge)
• 
  (ha)
• 
  (i)
• 
  (je)
• 
  (ka)
• 
  (el)
• 
  (elj)
• 
  (em)
• 
  (en)
• 
  (enj)
• 
  (o)
• 
  (pe)
• 
  (er)
• 
  (es)
• 
  (eš)
• 
  (te)
• 
  (u)
• 
  (ve)
• 
  (ze)
• 
  (že)

• Kolo Matice hrvatske 5-6/2012. Tema broja: Položaj hrvatskog jezika - jučer, danas, sutra, Matica hrvatska
• Kolo Matice hrvatske 5-6/2012. Leopold Auburger: Položaj hrvatskoga književnog jezika i njegova pravopisa – jučer, danas i sutra