Habsburská monarchia

Habsburská monarchia alebo habsburská ríša (iné názvy pozri dole) bol štátny útvar v strednej Európe, komplex krajín spojených najmä vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych (t.j nie aj španielskych) Habsburgovcov v rokoch 1526 až 1918[1][2][3].

Habsburská monarchia
Habsburgermonarchie
↓ 1526 – 1918 ↓

vlajka
znak
Hymna: Gott erhalte Franz den Kaiser
Motto: Fiat iustitia, et pereat mundus
(Nech sa stane spravodlivosť, aj keby mal (pri tom) zhynúť celý svet)
Geografia

Habsburská monarchia v roku 1789
Viedeň (1440 – 1583; 1611 – 1804)
Praha (1583 – 1611)
Obyvateľstvo
Oficiálne:
rímskokatolícke
Uznávané:
kalvinizmus, luteranizmus, ortodoxná cirkev, husitstvo (v Českom kráľovstve bolo uznávané do roku 1627, kedy bolo zakázané), judaizmus
Štátny útvar
Materský štát
Vznik
Zánik
31. október 1918 (Astrová revolúcia)
Predchádzajúce štáty:
Rakúske arcivojvodstvo
Uhorsko
Krajiny českej koruny
Chorvátske kráľovstvo
Sedmohradské kniežatstvo
Burgundské Nizozemsko
Tridentské kniežacie biskupstvo
 Nástupnícke štáty:
Nemecké Rakúsko
Prvá česko-slovenská republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
Prvá maďarská republika
Západoukrajinská ľudová republika
Druhá poľská republika
Rumunské kráľovstvo
Taliansky regent Carnara

Podľa niektorých zdrojov pojem habsburská monarchia (habsburská ríša) nezahŕňa obdobie rokov 1867 - 1918, čiže nezahŕňa obdobie Rakúsko-Uhorska[4]. Podľa ďalších zdrojov naopak habsburská monarchia síce trvala do roku 1918, ale vznikla inokedy než v roku 1526 - buď už v roku 1273/1276/1282 [5][6][7] alebo už v roku 1482 [8] alebo až v roku 1714[9].

Názvy/pojem

Názvy štátu boli (sú): habsburská monarchia, habsburské mocnárstvo, ríša Habsburgovcov, habsburská ríša, rakúska monarchia, rakúske mocnárstvo, rakúska ríša, rakúska dedičná monarchia, rakúske dedičné mocnárstvo, Rakúsko, cisárske Rakúsko, imperiálne Rakúsko, rakúske štáty, cisársko-kráľovské rakúske štáty, c. k. rakúske štáty, podunajská monarchia, dunajská monarchia, rakúska habsburská monarchia, rakúske habsburské mocnárstvo, rakúska ríša Habsburgovcov, rakúska habsburská ríša, c. k. monarchia, c. k. mocnárstvo, C.-K. monarchia, C.-K. mocnárstvo, cisársko-kráľovská monarchia, cisársko-kráľovské mocnárstvo, (čiastočne) dedičné krajiny, (1849-1867) korunné krajiny, (1804-1867) Rakúske cisárstvo, (1867-1918) Rakúsko-Uhorsko (a synonymá výrazu Rakúsko-Uhorsko).

Výraz habsburská monarchia (analogicky ostatné vyššie uvedené výrazy) sa píše (aj napr. podľa PSP) s malým začiatočným písmenom. Vysvetlenia k jednotlivým názvom pozri nižšie.

Základné názvy

Vyššie uvedené názvy habsburská monarchia/habsburské mocnárstvo (nem. Habsburgermonarchie, habsburgische Monarchie), habsburská ríša (nem. Habsburgerreich, habsburgisches Reich), rakúska monarchia/rakúske mocnárstvo (nem. österreichische Monarchie), rakúska ríša (nem. österreichisches Reich), rakúska dedičná monarchia/rakúske dedičné mocnárstvo (nem. österreichische Erbmonarchie), Rakúsko (nem. Österreich), cisárske (alebo imperiálne) Rakúsko (nem. kaiserliches Österreich, novšie aj: imperiales Österreich[10]), (cisársko-kráľovské [skrátene: c. k.]) rakúske štáty (nem. (kaiserlich-königliche [skrátene: k. k.]) österreichische Staaten[11][12]), (po)dunajská monarchia (nem. Donaumonarchie) neboli oficiálne názvy monarchie, napriek tomu sa veľmi často používali aj ako súdobé názvy. Názvy Rakúsko a cisársko-kráľovské rakúske štáty však možno (minimálna v 19. storočí) považovať za polooficiálne.

Technicky sa pojem habsburská monarchia/habsburské mocnárstvo môže vzťahovať už na koniec stredoveku, čiže celkovo na obdobie 1276 – 1918, kedy Habsburgovci vládli monarchii s centrom v dnešnom Rakúsku, a pojem rakúska monarchia/rakúske mocnárstvo sa technicky môže vzťahovať na monarchiu s centrom v dnešnom Rakúsku už na konci stredoveku, čiže celkovo v rokoch 1156 – 1918, ale oba pojmy sa dnes zvyknú používať až pre obdobie po roku 1526, kedy monarchia bola dostatočne veľká.

Výraz rakúska monarchia/rakúske mocnárstvo (lat. monarchia austriaca, nem. österreichische Monarchie) ako súdobé označenie sa začal používať okolo roku 1700, najmä od vlády Márie Terézie. Po roku 1849 sa používal (aj) názov rakúska dedičná monarchia/rakúske dedičné mocnárstvo. [13][14].

O názve Rakúsko pozri Rakúsko (rozlišovacia stránka).

Názov cisárske Rakúsko (resp. novšie aj imperiálne Rakúsko) označoval síce celú habsburskú monarchiu, ale v období 1867-1918 sa často vzťahoval len na Predlitavsko.

Názov (po)dunajská monarchia je vyslovene neformálny a používa sa od 19. storočia (najmä pre obdobie Rakúska-Uhorska).

Španielsko

Habsburské Španielsko (1516 – 1700), ani druhé mexické cisárstvo (1864 – 1867) do pojmu habsburská/rakúska monarchia nepatrí, pretože nešlo o rakúskych Habsburgovcov. Niektorí autori však túto problematiku riešia tak, že rozlišujú pojmy:

  • rakúska habsburská monarchia (iné názvy: rakúske habsburské mocnárstvo,rakúska habsburská ríša, rakúska ríša Habsburgovcov) - táto je predmetom tohto článku; a
  • španielska habsburská monarchia (iné názvy: španielske habsburské mocnárstvo, španielska habsburská ríša/španielska ríša Habsburgovcov) - o tejto pozri napr. Dejiny Španielska.[15][16]

c. k. monarchia

Označenia C. k. monarchia či C.-K. monarchia či cisársko-kráľovská monarchia (namiesto slova monarchia môže byť v slovenčine vždy slovo mocnárstvo), t.j. po nemecky k. k. Monarchie či kaiserlich-königliche Monarchie, sa používali od 18. stor. až do roku 1918, ale v označeniach úradov sa skratka c. k. (C.-K.) po roku 1867 vzťahovala už len na Predlitavsko (porov. prehľad skratiek v článku Rakúsko-Uhorsko). [17][18][19].

Dedičné krajiny a korunné krajiny

V 18. storočí (do roku 1804) sa podľa niektorých názorov habsburská monarchia volala dedičné krajiny. Týmto termínom sa ale alternatívne označovalo a označuje len približne dnešné Rakúsko a české krajiny. Podrobnosti a zdroje pozri v článku dedičné krajiny (Rakúsko).

Jednotlivé hlavné územné jednotky Rakúskeho cisárstva (vrátane Uhorska) v rokoch 1849 - 1867 a potom od roku 1867 už iba Predlitavska v rámci Rakúsko-Uhorska sa označovali ako korunné krajiny. Pozri článok korunná krajina.

Rakúske cisárstvo

Od roku 1804 sa monarchia stala zároveň rakúskym cisárstvom (nem. Kaisert(h)um Österreich, zriedkavejšie Kaisterstaat Österreich). Podľa niektorých názorov išlo zároveň (od roku 1812[20]) o oficiálny názov (potom ho treba písať v slovenčine v podobe Rakúske cisárstvo). Od počiatku používania do roku 1849 bolo neujasnené, či pojem zahŕňa aj Uhorsko; v ponímaní dnešných historikov ale tento pojem spravidla zahŕňa aj Uhorsko. V rokoch 1849-1867 zahŕňal Uhorsko aj vo vtedajšom ponímaní. Výraz sa používal aj po roku 1867, ale spravidla len neoficiálne a v tomto období už spravidla nezahŕňal Uhorsko [21][14][22]. O Rakúskom cisárstve pozri aj článok Rakúske cisárstvo.

Rakúsko-Uhorsko

V rokoch 1867-1918 sa habsburská monarchia volala aj Rakúsko-uhorská monarchia (nem. Österreichisch-Ungarische Monarchie), Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn), Rakúsko-Uhorsko, duálna monarchia, c. a k. monarchia atď. [23][24][25][26]. Podrobnosti názvoch a častiach Rakúsko-Uhorska pozri v článku Rakúsko-Uhorsko.

Niektorí autori používajú názvy: Habsburgia (angl.), Danubien (nem.) či Donauland (nem.)[10][27].

Základná charakteristika

Rakúska habsburská monarchia bola spočiatku iba monarchistickou úniou (zväzkom korún bez spoločnej ústavy alebo spoločných inštitúcií mimo samotného habsburského dvora), ktorá bola zložená z krajín, ktoré sa nachádzali sčasti v Rímskonemeckej ríši a sčasti mimo Rímskonemeckej ríše a boli zjednotené iba osobou panovníka.[28] V 18. storočí sa monarchia postupne centralizovala. Od roku 1804 do roku 1867 bola habsburská monarchia formálne zjednotená ako Rakúske cisárstvo. V roku 1867 došlo opäť k čiastočnému oslabeniu centra, keďže Rakúske cisárstvo bolo nahradené Rakúsko-Uhorskom.[29][30] Po porážke v prvej svetovej vojne (1918) monarchia zanikla.

Rakúska habsburská monarchia zahŕňala pôvodné tzv. dedičné krajiny (po nemecky Erblande) z roku 1526; krajiny českej koruny; v rokoch 1714-1794 aj španielske Holandsko; léna v cisárskom Taliansku; krajiny uhorskej koruny; a územia dobyté na úkor Osmanskej ríše. Dynastickým hlavným mestom bola Viedeň, s výnimkou rokov 1583 až 1611, kedy bola hlavným mesto Praha.[31]

Dejiny

Rodina Habsburgovcov vznikla na Habsburskom hrade v modernom Švajčiarsku a po roku 1279 začala vládnuť v Rakúsku. Rakúske vojvodstvo bolo súčasťou voleného Nemeckého kráľovstva v rámci Svätej ríše rímskej. Rudolf I. z rodu Habsburgovcov pridelil rakúske vojvodstvo svojim synom počas Augsburského ríšskeho snemu (1282), čím založil „rakúske dedičné krajiny“. Od tejto chvíle sa habsburská dynastia nazývala aj rakúska dynastia. Medzi rokmi 1438 až 1806 bol až na niektoré výnimky habsburský arcivojvoda Rakúska zvolený za cisára Svätej rímskej ríše.

Habsburgovci rástli v povedomí Európy v dôsledku dynastickej politiky, ktorú presadzoval Maximilián I., cisár Svätej rímskej ríše. Maximilián I. sa oženil s Máriou Burgundskou, čím sa Burgundské Holandsko dostalo do habsburského dedičstva. Ich syn, Filip I., sa oženil s Janou Kastílskou (dcéra Ferdinanda II. z Aragónu a Izabeli I. z Kastílie). Karol V., (syn Filipa a Jany) zdedil habsburské Nizozemsko v roku 1506, habsburské Španielsko a jeho územia v roku 1516 a habsburské Rakúsko v roku 1519.

V tomto okamihu bola habsburská ríša taká veľká, že Karol V. neustále cestoval po svojich panstvách, a preto potreboval zástupcov a vladárov, ako je Izabela z Portugalska v Španielsku a Margaret z Rakúska v dolných krajinách, aby mohli ovládať svoje rôzne časti ríše. V roku 1521 sa vo Wormskom sneme cisár Karol V. vyrovnal so svojím mladším bratom Ferdinandom. Podľa habsburského paktu z Wormsu (1521), ktorý bol o rok neskôr v Bruseli potvrdený, sa Ferdinand stal arcivojvodom ako regent Karla V. v rakúskych dedičných krajinách.[32]

Po smrti Ľudovíta II. v bitke pri Moháči proti osmanským Turkom bol v roku 1526 arcivojvoda Ferdinand zvolený (ktorý bol jeho švagrom na základe zmluvy o adopcii podpísanej Maximiliánom a Ľudovítom na prvom kongrese vo Viedni) kráľom Čiech a Uhorska.[33] Čechy a Uhorsko sa stali dedičnými habsburskými doménami iba v 17. storočí: Po víťazstve v bitke na Bielej hore (1620) nad českými povstalcami vyhlásil Ferdinand II. obnovenú ústavu (1627), ktorá zaviedla dedičné dedičstvo nad Čechami; a po bitke pri Moháči (1687), v ktorej Leopold I. dobyl takmer celé Uhorsko od osmanských Turkov, mal cisár v Bratislave snem, aby založil dedičnú sukcesiu v uhorskom kráľovstve.

Karol V. rozdelil rod Habsburgovcov v roku 1556 odovzdaním Rakúska spolu s cisárskou korunou Ferdinandovi (ako sa rozhodlo pri cisárskych voľbách v roku 1531) a Španielskej ríše jeho synovi Filipovi. Španielska vetva (ktorá tiež zahŕňala Holandsko, Portugalské kráľovstvo v rokoch 1580 až 1640 a Mezzogiorno v Taliansku) zanikla v roku 1700. Rakúska vetva (ktorá ovládala aj Svätú rímsku ríšu, Uhorsko a české krajiny) bola od roku 1564 do roku 1665 rozdelená medzi rôzne vetvy rodu, potom však zostala jednotnou personálnou úniou.

1804 - 1867

1867 - 1918

Územia

Územia ovládané rakúskou monarchiou sa v priebehu storočí menili, jadro však vždy pozostávalo zo štyroch blokov:

Panovníci (1519 - 1918)

Habsburskí panovníci mali veľa rôznych titulov a vládli každému kráľovstvu pod iným menom a v inom postavení.

Habsbursko-lotrinská dynastia

Referencie
  1. habsburská monarchia. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 242
  2. FICHTNER, Paula Sutter. Historical Dictionary of Austria. [s.l.] : Scarecrow Press, 2009. 504 s. ISBN 978-0-8108-6310-1. S. 135.
  3. KANN, Robert A.. A History of the Habsburg Empire, 1526-1918. [s.l.] : University of California Press, 1980. 646 s. ISBN 978-0-520-04206-3. S. xi.
  4. habsburská monarchia. In: Malá encyklopédia Slovenska. Bratislava: Veda, S. 155
  5. Hapsburg Monarchy. In: Encyclopaedia Judaica
  6. Introduction [online]. link.springer.com, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  7. MARTINELLI, Flavia; MOULAERT, Frank; NOVY, Andreas. Urban and Regional Development Trajectories in Contemporary Capitalism. [s.l.] : Routledge, 2013. 332 s. ISBN 978-1-135-11958-4. S. 106.
  8. Handbook of Central and East Europe (1932-33). [s.l.] : Central European Times Publishing Company., 1932. 812 s. S. 30.
  9. BELLER, Steven. Geschichte Österreichs. [s.l.] : Böhlau Verlag Wien, 2007. 314 s. ISBN 978-3-205-77528-7. S. 64.
  10. JOHNSTON, William M.. Zur Kulturgeschichte Österreichs und Ungarns 1890-1938 (Auf der Suche nach verborgenen Gemeinsamkeiten). [s.l.] : Böhlau Verlag Wien, 2015. 328 s. ISBN 978-3-205-79541-4. S. 14.
  11. Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný 6, S. 42
  12. Allgemeines Geographisch-Statistisches Lexikon aller Österreichischen Staaten. [s.l.] : Druck und Verlag der k. k. a. p. typo-geografischen Kunstanstalt, 1854. 736 s. Dostupné online. S. IX.
  13. Konrad Hochedlinger [online]. SciVee, 2009-02-24, [cit. 2020-04-19]. Dostupné online.
  14. http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.o/o660839.htm
  15. The Golden Horde, the Spanish Habsburg Monarchy, and the Construction of Ruling Dynasties In: Prince, Pen, and Sword: Eurasian Perspectives Authors: Marie Favereau Doumenjou and Liesbeth Geevers. str. 452–512, DOI: https://doi.org/10.1163/9789004315716_007
  16. HAMANN, Brigitte. Österreich (ein historisches Portrait). [s.l.] : C.H.Beck, 2009. 191 s. ISBN 978-3-406-59213-3. S. 38.
  18. QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs S. 2
  19. KOTULLA, Michael. Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)). [s.l.] : Springer-Verlag, 2008. 669 s. ISBN 978-3-540-48707-4. S. 485.
  20. Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný 6, S. 42
  23. KOTULLA, MICHAEL, 1960-. Deutsche Verfassungsgeschichte : Vom alten Reich bis Weimar (1495-1934). Berlin : Springer-Verlag, 2008. Dostupné online. ISBN 978-3-540-48707-4.
  24. ADAMS, SIMON, 1955-. The Balkans. North Mankato, Minn. : Smart Apple Media, 2004. Dostupné online. ISBN 1-58340-603-4.
  25. LACKEY, SCOTT W.. The rebirth of the Habsburg army : Friedrich Beck and the rise of the general staff. Westport, Conn. : Greenwood Press, 1995. Dostupné online. ISBN 0-313-03131-2.
  26. Encyclopedia of the age of imperialism, 1800-1914. Westport, Conn. : Greenwood Press, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-313-04341-3.
  27. MITTELMANN, Hanni; WALLAS, Armin A.. Österreich-Konzeptionen und jüdisches Selbstverständnis (Identitäts-Transfigurationen im 19. und 20. Jahrhundert). [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2015. 335 s. ISBN 978-3-11096595-7. S. 185.
  28. ELLIOTT, J. H. (JOHN HUXTABLE),. The old world and the new 1492-1650. Cambridge : [s.n.]. (Canto edition.) Dostupné online. ISBN 0-511-00110-X.
  29. Digital Methods. [s.l.] : The MIT Press, 2013. Dostupné online. ISBN 978-0-262-31338-4.
  30. Encyclopaedia Britannica [online]. Lexikon des gesamten Buchwesens Online, [cit. 2020-04-19]. Dostupné online.
  31. Northern Europe. [s.l.] : Routledge, 2013-10-28. Dostupné online. ISBN 978-0-203-05915-9. S. 605–609.
  32. KANSKI, JACK J.,. History of German speaking and Nordic nations : a concise outline. Kibworth Beauchamp : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-1-78901-718-2.
  33. "Ferdinand I". Encyclopædia Britannica.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.