Vrbové

Nachádza sa 10 kilometrov na západ od okresného mesta Piešťany, na úpätí Malých Karpát v Podunajskej pahorkatine.

• Erb – na tmavomodrom pozadí je zlatý (žltý) klas so siedmimi zrnami na každej strane a jedným na vrchole klasu.[6]
• Vlajka – pomer 3:2 päť pozdĺžnych pruhov v žltej a tmavomodrej farbe (3x žltá, 2x modrá), zakončená tzv. lastovičím chvostom.[6]

Súčasné mesto Vrbové je veľmi staré mesto. V Zoborskej listine z r. 1113 sa spomína dedina Počkovec, ktorá býva lokalizovaná do územia dnešného Vrbového.[5] Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1332. Prvá zmienka dnešného názvu pochádza z r. 1347, ako Worbow. V tej dobe bolo časťou oblasti Čachtického hradu.

Vrbové získalo práva mesta v roku 1437. V roku 1599 bolo spustošené tureckými vojakmi. V roku 1696 rozšíril Leopold I. Vrbovému jarmočné privilégium.[5] Okrem pestovania obilia zohrávalo veľkú rolu až do 19. storočia vinohradníctvo.[5]

Mesto bolo známe trhom s obilím, podporované najmä Židmi, ktorí tvorili veľkú čast obyvateľov mesta. V 20. storočí bolo mesto domovom textilného (Trikota), obchodného a drevárskeho priemyslu. V r. 1906 bolo Vrbové spojené s Piešťanmi železnicou.[5]

Počas druhej svetovej vojny sa celé mesto Vrbové stalo getom pre židovské obyvateľstvo z okresu Piešťany. Väčšina židovských obyvateľov Vrbového bola deportovaná do tábora smrti Auschwitz (Oswiecim), kde zahynuli v plynových komorách. Po obsadení Slovenska nacistickými vojskami v roku 1944 bolo Vrbové oslobodené sovietskou armádou ako jedna z posledných obcí v regióne 6. apríla 1945.[7]

Vrbové bolo povýšené na mesto v roku 1967.[5]

Na konci 19. storočia tvorili asi tretinu obyvateľov židia. Tí tu žili už od 17. storočia, vyše 200 židov do Vrbového prišlo v roku 1683 z Moravy. Židovská komunita sa postupne rozrastala a podľa všetkého si v roku 1731 zriadila náboženskú obec. Postupne to vybudovali aj tri synagógy, tá najnovšia stále stojí. [8]

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa väčšina obyvateľov prihlásila ku rímskemu katolicizmu (4 110 veriacich). 557 veriacich má evanjelická cirkev augsburského vyznania, ku zvyšným cirkvám sa hlási asi stovka obyvateľov. 787 Vrbovčanov deklarovalo, že sú bez vyznania.[9]

Náboženstvo vo Vrbovom (SODB 2011)[9]

██ Rímskokatolícka cirkev (65,62 %)

██ ECAV (8,89 %)

██ Iné cirkvi (1,53 %)

██ Bez vyznania (12,56 %)

██ Nezistené (11,38 %)

Kostol sv. Martina.

Je tu rímskokatolícky kostol svätého Martina, z roku 1397 a kostol sv. Gorazda z roku 1997, ako aj kaplnka sv. Rocha z roku 1831 a cintorínska z roku 1936.

Asi najznámejšia stavba v meste je veža pri staršom kostole v centre. Postavená v 19. storočí. Na začiatku 20. storočia sa zistilo, že veža je naklonená. Boli podniknuté kroky na jej záchranu, pričom pod vežu boli dané betónové injektáže. Náklon veže sa podarilo stabilizovať, no späť narovnať sa ju už nepodarilo. Náklon veže je cca 98 – 99 cm od zvislej osi smerom na juhozápad.

V meste sa nachádza aj evanjelický kostol, ktorý bol vybudovaný v roku 1929. Ako súčasť kostola je veža z roku 1896.

V meste sa taktiež nachádza budova synagógy. Bola postavená v rokoch 1882 – 1883 v maurskom slohu, ako synagóga bola využívaná do roku 1942.

• MFK Vrbové – futbalový klub, účastník II.ligy západ
• Mestská Futbalová liga v malom futbale
• Vrbovská hokejbalová liga

• 1. ZŠ, Školská ul.
• 2. ZŠ, Komenského ul.
• Materská škola, Sídl. 9. mája (elokované pracovisko, Súkennícka ul.)
• Cirkevná ZUŠ sv. Gorazda, Beňovského ul.
• ŠZŠ Mórica Beňovského, Nám. sv. Cyrila a Metoda
• Gymnázium Jána Baltazára Magina, Beňovského ul.
• SOŠ, Zigmundíkova ul.

Mestom prechádza cesta II/499 a končí cesta II/502 (napája sa na II/499).

Vo východnej časti mesta sa nachádza železničná stanica (prezývaná Kača), kde je ukončená odbočka trate z Piešťan na traťový úsek 120 siete železníc Slovenskej republiky. Prevádzkovaná bola do roku 1977 pre osobnú dopravu a do konca tisícročia ešte čiastočne pre nákladnú dopravu. Neskôr bolo plánované zrušiť ju, ale bola ponechaná ako jeden z evakuačných koridorov v prípade hroziacej povodňovej vlny rieky Váh v Piešťanoch. V rokoch 2008 – 2014 bola využívaná ako sklad materiálu pri rekonštrukcii železničnej trate Bratislava – Žilina v úseku okolo Piešťan. V súčasnosti sa znova uvažuje o jej zrušení, pričom na jej trase by mala byť nahradená cyklotrasou spájajúcou Vrbové s Piešťanmi. Túto myšlienku v roku 2017 podporilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby.[10]

• Ján Baltazár Magin (* 1681 – † 1735), básnik a historik
• Móric Beňovský (* 1746 – † 1786), šľachtic narodený vo Vrbovom, vojak, cestovateľ a kráľ Madagaskaru
• Jozef Emanuel (* 1803 – † 1890), básnik, národovec, publicista a osvetový pracovník
• Pavol Jantausch (* 1870 – † 1947), rímskokatolícky biskup
• Karol Kočí (* 1879 – † 1956), entomológ – koleopterológ a lesník českého pôvodu
• Elo Šándor (* 1896 – † 1952), spisovateľ a publicista
• Karol Nižňanský (* 1919 - † 1984), salezián, misionár (India a USA).[11]
• Anton Polák (* 1919), zakladateľ Flámsko-slovenskej spoločnosti, krajanský aktivista v Belgicku, autor publikácií o Slovensku a slovenských osobnostiach vo flámskom jazyku
• Anton Rákay (* 1925 – † 2013), spisovateľ a lekár
• Jozef Adamec (* 1942 – † 2018), bývalý slovenský futbalista, 61-násobný reprezentant Česko-Slovenska, štvornásobný kráľ česko-slovenských prvoligových strelcov, prvoligový tréner
• Rabíni:
  • Vrbové je rodiskom Rabína Yosefa Chaima Sonnenfelda, povestného vrchného rabína Jeruzalema.
  • Ďalší Rabín David Zvi Hoffmann sa narodil vo Vrbovom v roku 1843.
  • Najslávnejším rabínom bol Rabín Yitschack Weiss, autor mnohých významných diel: Siach Yitschack, Elef Ksav, Avnei BEIS Hayotser, Hagada Shel Pesach Siach Yitschack, Bina leitim a mnoho ďalších. Zahynul počas holokaustu v roku 1942. Jeho práce boli sponzorované rodinou Wernerovou z Vrbového a uverejnené Shem Olam v Bnei Brak.
  • Vrchný rabín z Vrbového, Rabín Samuel Reich, syn slávneho rabína Koppela Reicha, prežil holokaust a emigroval do Jeruzalema, kde neskôr zomrel. Pred druhou svetovou vojnou založil Obchodnú školu, ktorá bola neskôr znárodnená.

• Allsted, Nemecko
• Spišské Podhradie, Slovensko
• Vítkov, Česko

• Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vrbovom

• 
  Stred mesta
• 
  Beňovského kúria
• 
  Synagóga
• 
  Šikmá veža
• 
  Trikota Vrbové

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrbové

• Satelitná fotografia Vrbového (Google Maps)