Krajná Bystrá

Krajná Bystrá sa rozprestiera v severnej časti Nízkych Beskýd, západnej časti Laboreckej vrchoviny vpravo od Ladomírky. Územie chotára je na hranici s Poľskom. Nadmorská výška v strede obce je 380 m a v chotári od 350 – 670 m. Okolie obce má členitý povrch a súvislý les s porastom buka, borovice a smreka. V obci sa nachádzajú sírovodíkové a metánové vody.

Rozloha obce zaberá 894 ha.

Obec vznikla pri osídľovaní severnej časti Šarišskej župy v rokoch 1573 až 1598. V urbári Makovického panstva z roku 1618 je spomínaná ako Biztra, v roku 1586 ako Bisstra, v roku 1773 ako Bisztra, Bistre, v roku 1808 Krajna-Bisztra, Krajná Bystrá, v roku 1863 Krajnabisztra, v roku 1902 Krajnóbisztra, v rokoch 1907 – 1913 Krajnóbisztra, Bátorhegy. V roku 1920 Bystrá, Krajná Bystra, od roku 1927 dnešné pomenovanie Krajná Bystrá.

Obec v minulosti patrila do Makovického panstva, Šarišskej župy. Po vzniku ČSR bola súčasťou Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení bola súčasťou Východoslovenského kraja a Bardejovského okresu. Od roku 1968 patrila do novo vzniknutého okresu Svidník. Po vzniku Slovenskej republiky bola znovu začlenená do Prešovského samosprávneho kraja.

V dôsledku ťaživej, neúnosnej hospodárskej a ekonomickej situácie a ťažkých prírodných podmienok došlo na začiatku 18. storočia k úteku poddaných. Značná časť obyvateľov odišla do južných časti Uhorska, ktoré bolo vyprázdnené po odchode Turkov. Časť obyvateľov vyrábala šindle zo smrekového a jedľového dreva.

Bolo to tiež i v časoch predmníchovskej republiky. V čase druhej svetovej vojny a vzniku Slovenského národného povstania v chotári obce pôsobila partizánska skupina, ktorá pripravovala podmienky na bezproblémový vstup Červenej armády na pomoc SNP. Nemci v dôsledku týchto skutočnosti, nechali obyvateľstvo vysťahovať a obec vypálili. Za aktívny boj proti fašizmu obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.

Po roku 1945 obyvatelia obce boli zamestnaní v priemyselných podnikov ako napríklad VSŽ, VSS v Košiciach, v Odevných závodoch vo Svidníku, Strojárňach potravinárskeho priemyslu, stavebnom podniku vo Svidníku.

História obce zaznamenala niekoľko vysťahovaleckých odchodov.

V roku 1787 mala obec 39 domov a 252 obyvateľov. V roku 1940 mala obec 63 domov a 329 obyvateľov. V obci tiež žilo 6 občanov židovského pôvodu. V roku 2004 v obci žilo 335 obyvateľov.

V obci Krajná Bystrá sa v deväťdesiatych rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Babej, Baran, Berežný, Breznoščák, Capko, Cimba, Cino, Čonka, Dubivský, Džurban, Fedák, Ferenc, Gaži, Goban, Gula, Hojda, Horvath, Hrinko, Humeník, Hušo, Jambrozi, Jedinak, Jurečko, Kačurjak, Karala, Kosakowsky, Krak, Lipinský, Litvák, Lorenc, Macko, Maťaš, Matyás, Mazur, Mudry, Múdry, Noga, Novák, Pánik, Popovec, Rodák, Rusinko, Senaj, Sivák, Šamko, Šoma, Štefan, Štefanco, Štefanov, Urban, Vančišin, Vaňko, Vašuta, Weis, Zápotocký, Zásada, Zelizňák, Zelizňak a Želizňák.

• Vasil Biľak, komunistický politik

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krajná Bystrá