Bardejov

• Mestské časti: Bardejov, Bardejovská Nová Ves a Dlhá Lúka, každá má samostatné katastrálne územie.[4]
• Sídliská: Vinbarg, Družba, Moliterka, Obrancov mieru, Za rajom, Poštárka
• Ostatné časti: Harčarovka, Pod Šibeňou horou, Tehelná, Chmelník, Postajok
• Osady: Poštárka.

Pozri aj: Zoznam ulíc v Bardejove a Zoznam námestí v Bardejove

Radničné námestie

Centrom mesta je Radničné námestie a priľahlé uličky (Veterná, Stöcklova, Hviezdoslavova, Poštová, Františkánov). Najfrekventovanejšie ulice sú Dlhý Rad (ulica pod námestím, nachádza sa tam väčšina administratívnych budov a veľa malých obchodíkov), Kamenského (cesta z centra cez rovnomenné sídlisko smerom na Mihaľov), Štefánikova (smer na Mokroluh, cez štvrť obytných domčekov), kpt. Nálepku (smer z centra popod nemocničný komplex, smer Prešov) a nakoniec Duklianska (cez priemyselnú časť Bardejova, smer na Bardejovské Kúpele). Najstaršími historicky doloženými ulicami mimo stredovekých múrov mesta sú ulice Dlhý Rad a Slovenská.

Hlavným vodným tokom je rieka Topľa, ktorá sa zľava postupne stretáva s Mníchovským potokom na západnom okraji mesta, s Moliterkou pod sídliskom Vinbarg, Kamenným potokom východne od Moliterky, Kamencom neďaleko podniku JAS Export (smer Bardejovská Nová Ves; do neho ústi Bardejovský potok), Chotárnym potokom a Andrejovým potokom pri Bardejovskej Novej Vsi. Sprava rieka priberá Šibskú vodu pri moste za železničnou stanicou, s prítokom Lukavica (do nej ešte ústi Harčarovský potok).

V Bardejovských Kúpeľoch je verejnosti sprístupnenych desať prameňov minerálnej vody.

Stacionárne prirodzené vodné plochy sa na území mesta nevyskytujú. Z umelých vodných plôch je to malá vodná nádrž na ľavostrannom prítoku Bardejovského potoka na okraji mestskej časti Bardejovské Kúpele.

Najstaršie stopy pobytu a činnosti na území Bardejova sú až zo staršej doby kamennej. Tieto stopy predstavujú dva kamenné nástroje. Jeden nástroj, lichobežníková korodovaná, bielo, miestami modrasto patinovaná rohovcová čepeľ so zvisle retušovanými hranami bola nájdená nad Mlynským potokom v polohe Nad Rurnou. Druhý, bazálna časť čepele z čierneho buližníka s vrubom v hornej tretine bol nájdený na roli pri rázcestí odbočky z cesty Bardejov – Zborov do Bardejovských Kúpeľov. Obidva tieto nástroje (umiestnené v Šarišskom múzeu v Bardejove) boli spojené s gravettienskou industriou, patriacou do poslednej fázy doby ľadovej, do sklonku würmského zaľadnenia (20 000 rokov pred Kr.) Keďže to nie sú jediné stopy človeka z tejto doby, pripúšťa sa, že svedčia o presunoch ojedinelých loveckých skupín na sklonku doby ľadovej. Najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín bardejovských oblastí je podľa archeologického výskumu neskorá doba kamenná (eneolit – 2500 – 1800 rokov pred Kr.).

V období feudalizmu nedostatok kvalitnej ornej pôdy ovplyvňoval rozvoj poľnohospodárstva. Významnou črtou polohy Bardejova bolo zapojenie na dva vodné toky Kľušovský potok a Sekčov, ktoré ho spájali s údolím Torysy. Tade viedlo aj najdôležitejšie cestné spojenie s Prešovom. Nadôvažok malo územie Bardejova vyslovene otvorenú zemepisnú pozíciu. V Bardejove nekončili cestné spojenia prichádzajúce od juhu. Naopak pokračovali aspoň troma prechodmi na sever za karpatský oblúk.

Priestor Bardejova nebol doteraz archeologicky skúmaný. Najstaršia písomná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1241. V ďalšej listine z roku 1247 uhorský kráľ Béla IV. na požiadanie cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol svätého Egídia v Bardejove novourčoval chotárne hranice bardejovského sídliska. Podľa listiny prešovskí Nemci svojvoľne zničili staré chotárne znaky cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a postavili nové, vo svoj prospech. Kráľ poveril šarišského župana Teku sa obhliadnutím sporného chotára a na jeho základe kráľovská kancelária novourčila chotár cisterciánskeho Bardejova. Listina je jediným údajom o ciesterciánoch v Bardejove. V tomto období sa však už o Bardejove hovorí ako o rozvinutom osídlenom meste.

Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať osemdňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy.

Historické zvony Urban a Ján

Už od týchto rokov bezpečnosť obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto.

Obratnosť bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich „zlatý vek“ Bardejova. Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter.

Po nastúpení Luxemburgovcov na uhorský kráľovský trón uhorsko-poľskú spoluprácu vystriedalo vojenské súperenie. V rokoch 1402 – 1403 sa Bardejov načas dostal aj priamo do poľských rúk. V roku 1402 bolo mestu udelené kráľom Žigmundom, právo skladu tovaru. Vo vojnových časoch toho obdobia bola otázka bezpečnosti problémom. Marek z Norimbergu preto tento problém riešil jednostranne na úkor mesta. V časovom rozpätí medzi 1405 až 1407 premenil prestavbami mestskú vežu, v ktorej bola brána do mesta na hrad a opatril ho vlastnou strážou.

Kostol sv. Egídia

Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb je monumentálna bazilika svätého Egídia (Bardejov) ktorá z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom.

Osobitnú pozornosť upúta obdĺžnikové námestie lemované z troch strán meštianskymi domami, ktoré nesú znaky gotickej a renesančnej architektúry. 16. storočie znamenalo rozmach kultúry, vzdelania a umenia.

K najvzácnejším pamiatkam patrí aj mestská radnica, ktorú v 1505 začal stavať majster Alexander. Na pôvodné gotické základy postavili renesančné poschodie a prekrásny arkier majstri Alexius a Ján z Prešova.

Po storočiach rozkvetu a slávy prišli storočia úpadku, biedy a stagnácie Bardejova. Mor, choroby, požiare, vojny skoro zničili mesto, ktoré chátralo hospodársky a spoločensky a pomaly sa na Bardejov zabúdalo.

Námestie

V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedičstva. V období socializmu sa niekoľkonásobne zvýšil počet obyvateľov mesta a rozvinula sa priemyselná výroba, najmä strojárska (podnik ZŤS) a obuvnícka (JAS). V roku 1986 bola Bardejovu za záchranu pamiatok udelená Európska cena – zlatá medaila – Medzinárodným kuratóriom so sídlom v Hamburgu, neskôr bol Bardejov zapísaný medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO v roku 2000.

V súčasnosti je Bardejov 35-tisícové mesto, administratívne centrum horného Šariša a stredisko priemyslu, kultúry a športu.

Architektonický detail bardejovskej radnice

V Bardejove sídli Šarišské múzeum. Rozsahom svojich zbierok, výsledkami odbornej práce ďaleko presahuje rámec regiónu a zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie inštitúcie svojho druhu na Slovensku[5]. V jeho muzeálnej sieti patrí zároveň k najstarším.

Myšlienka vytvoriť múzeum vznikla už v roku 1897, ale založené bolo 21. decembra 1903 ako Múzeum Šarišskej župy. Prvým riaditeľom sa stal dr. A. Vass, riaditeľ miestneho gymnázia. Zber materiálu pre múzeum sa začal v roku 1903, najmä zásluhou K. Divalda, V. Miškovského, A. Vassa a G. Žebráckeho. Z územia celej Šarišskej župy bolo v krátkom čase sústredených takmer 3000 kusov muzeálne cenných predmetov. Prvá historická expozícia, (zameraná na dejiny Šariša), bola otvorená 23. júna 1907 v budove mestskej radnice. Vystavený materiál bol darovaný alebo deponovaný z rôznych, predovšetkým cirkevných inštitúcií a organizácií. Bez veľkých zmien pretrvala dve svetové vojny. Reinštalácie expozície sa uskutočnili v rokoch 1954, 1967 a 1991. Šarišské múzeum už od svojho založenia neustále zápasilo s finančnými a personálnymi problémami. Za roky 1907 – 1950 bol iba minimálny nárast zbierok a nevykonával sa ani žiadny výskum. Roky 1914 – 1918 boli poznačené snahou presunúť jeho najvýznamnejšie exponáty do múzea v Budapešti. Na sklonku druhej svetovej vojny sa zase o zbierky zaujímala ustupujúca nemecká armáda. Zásluhou hlavne G. Žebráckeho ostali predmety na pôvodnom mieste. Po roku 1945 sa múzeum začalo profilovať ako vlastivedné, zamerané na dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti od praveku po súčasnosť a na oblasti okresov Bardejov, Giraltovce, Stropkov a Svidník. Od roku 1950 sa sústredilo na dokumentáciu bardejovskej mestskej rezervácie.

V súčasnosti dokumentuje historické, prírodné a spoločenské pomery regiónu Horného Šariša. Celoslovenskú pôsobnosť má v oblasti dokumentácie ikonopisnej tvorby východného obradu. Spravuje vyše 700 000 zbierkových predmetov z najrozličnejších oblastí múzejnej práce. Pre túto svoju rozsiahlu činnosť múzeum postupne získalo okrem historickej radnice aj ďalšie objekty: na Radničnom námestí (budova č. 13), Rhodyho ulici (domy č. 4, 5, 6 a 27), vilu Rákoci aj s pozemkom v Bardejovských Kúpeľoch, dve bašty ako depozitárne budovy. Dnes spravuje 34 budov (spolu s objektami v skanzene). Šarišské múzeum počas svojej doterajšej dlhoročnej existencie hlboko zasiahlo do rozvoja slovenského múzejníctva a stalo sa integrálnou súčasťou kultúrneho života Bardejova i jeho regiónu. Ako múzeum s cennými exponátmi historickými, národopisnými, prírodovednými a umeleckými patrí medzi tie slovenské múzeá, ktoré radi vyhľadávajú naši i zahraniční návštevníci. Svedčia o tom aj výsledky návštevnosti expozícií múzea. Ročne ich navštívi priemerne okolo 60 000 domácich a zahraničných obdivovateľov. Priamo v Bardejove má tri expozície: historickú, prírodopisnú a unikátnu expozíciu ikon. V Bardejovských Kúpeľoch je národopisná expozícia a múzeum ľudovej architektúry (skanzen).

Najznámejšími skladateľmi, rodákmi z Bardejova sú Zachariáš Zarevúcky, Vojtech Keler a Jozef Grešák.

Na hlavnom námestí sa nachádzajú gotická Bazilika svätého Egídia a renesančná radnica. Mestská pamiatková rezervácia je spolu so židovským suburbiom ležiacim severozápadne od centra mesta zapísaná od 2. decembra 2000 medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO.

• Chrám svätého Egídia
• Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla
• Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania
• Chrám svätého prepodobného Serafima Sarovského
• Kostol svätého Jána Krstiteľa

• Pomník osloboditeľov na Námestí SNP
• Pomník Aloisa Jiráska pred budovou Gymnázia Leonarda Stöckela na Jiráskovej ulici
• Bronzová socha kráľovnej Alžbety v Bardejovských Kúpeľoch od Gyulu Donátha (1903)
• Busta významného uhorského pamiatkara Viktora Miškovského na ulici V. Miškovského
• Pomník obetiam holokaustu v bývalej synagóge.

• Kalvária
• Park Emila Korbu
• Mestský park pri Gymnáziu Leonarda Stöckela
• Promenádny park na Dlhom rade

• Bardejovský jarmok (na prelome augusta a septembra).
• Organové dni Jozefa Grešáka.

• ZŠ svätého Egídia -Jiráskova 5
• ZŠ s MŠ svätej Faustíny – cirkevná základná škola s materskou školou, sídlo v časti Bardejov – Dlhá Lúka (2005)
• ZŠ s MŠ Pod Vinbargom (Pod Vinbargom 1 – 5)
• Základná škola Bartolomeja Krpelca (Tarasa Ševčenka 3)
• Základná škola sídl. Vinbarg
• Základná škola sídl. Komenského 23
• Základná škola Pod Papierňou 1, sídlisko Družba
• Základná škola na Wolkerovej ulici

• Cirkevné gymnázium sv. Jána Bosca, Bardejov
• Gymnázium Leonarda Stöckela (založené 1937).
• Stredná priemyselná škola (1950).
• Súkromné gymnázium
• Spojená škola J. Henischa, Bardejov (ORG. ZLOŽKY: GYMNÁZIUM A SOŠ POLYTECHNICKÁ, riaditeľ: Ing. Peter Dulenčin, phD.)
• Spojená škola, Štefánikova 64, Bardejov (Org. zložky: Stredná odborná škola a Stredná odborná škola obchodu a služieb, riaditeľka: RNDr. Eva Kurnátová)
• Stredná odborná škola ekonomiky, hotelierstva a služieb Jána Andraščíka