Ilava

Samostatné mestské časti: Ilava, Iliavka, Klobušice.

Väčšia z dvoch satelitných mestských častí Klobušice sa nachádza asi dva kilometre od Ilavy, na hlavnom cestnom ťahu v smere Dubnica nad Váhom. V Klobušiciach sa nachádza kaštieľ.

Menšia mestská časť - Iliavka - je od Ilavy vzdialená asi štyri kilometre. Nachádza sa v horách a obýva ju len okolo 130 obyvateľov. Na Iliavke je najzaujímavejšia jej história. Keď Ilavu ovládli husiti, občania Ilavy im v ich boji a pôsobení na Považí pomáhali. Keď Žigmund Luxemburský pri Ilave porazil husitov (bitka na Rudom poli) a vyhnal ich z mesta, potrestal Ilavanov tak, že dal mesto zrovnať so zemou. Občanov mesta vyhnal a zakázal im mesto postaviť znova. Preživší Ilavania sa stiahli do hôr a založili dedinu Iliavka (malá Ilava). Keď hnev Žigmunda Luxemburského opadol, povolil opätovné vystavanie mesta a návrat jeho obyvateľov. Väčšina obyvateľov sa do Ilavy vrátila, avšak niektorí ostali bývať i naďalej v horách, v dedinke Iliavka.

Dominantnou riekou, ktorá preteká popri meste Ilava je Váh. Ilavou pretekajú tri potoky - Podhradský, Porubský, ktoré sa zlievajú na území mestskej časti Sihoť a vlievajú sa do Nosického kanála, ktorý reguluje tok Váhu a Ilavka, ktorý sa vlieva do Porubského potoka v mestskej časti Skala.

Počas výstavby dialničného ťahu D1 prechádzajúcom Ilavou vznikol ťažbou štrku použitého pri výstavbe Ilavský rybník, nachádzajúci sa medzi Váhom a jeho Nosickým kanálom.

O minulosti Ilavy jestvuje viac dokladov a zmienok od 14. storočia. Doklady majú skôr právny a majetkový charakter, ale zostavujú konkrétnejší obraz o Ilave do roku 1526.

O histórii Ilavy sa dozvedáme veľa aj z písomných prameňov:

• Ján Károly - 16 listov nadášdyovského archívu dotýkajúcich sa Ilavy
• Ján Kerekéš - o ilavskom hrade a zmienky o ďalšej histórii Ilavy
• Alexander Lombardini - minulosť Ilavy, pramene od Károlyho a Kerekéša

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

• spolu: 5 391 obyv.
• slovenská - 5 195 (96,36%)
• nezistená - 131 (2,43%)
• česká - 33 (0,61%)
• ostatné - 9 (0,17%)
• moravská - 8 (0,15%)
• rómska - 4 (0,07%)
• maďarská - 3 (0,06%)
• nemecká - 2 (0,04%)
• ruská - 2
• ukrajinská - 2
• rusínska - 2

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 5 411 obyv.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 531 obyv.

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):

údaje: Sčítanie ľudu v roku 1930

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

• spolu: 5 391 obyv.
• slovenský - 5 169 (95,88%)
• nezistený - 151 (2,80%)
• český - 44 (0,82%)
• ostatný - 7 (0,13%)
• maďarský - 5 (0,09%)
• ukrajinský - 3 (0,06%)
• albánsky - 3
• nemecký - 3
• ruský - 3
• rómsky - 1 (0,02%)
• taliansky - 1
• vietnamský - 1

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Úradný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval na Slovensku alebo v zahraničí.

• spolu: 5 391 obyv.
• slovenský - 5 065 (93,95%)
• nezistený - 248 (4,60%)
• anglický - 26 (0,48%)
• ostatný -. 18 (0,33%)
• český - 15 (0,28%)
• nemecký - 11 (0,20%)
• taliansky - 3 (0,06%)
• albánsky - 2 (0,04%)
• maďarský - 2
• španielsky - 1 (0,02%)

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.

spolu: 5 391 obyv.

• slovenský - 4810 (89,22%)
• nezistený - 531 (9,85%)
• ostatný - 17 (0,32%)
• český - 16 (0,30%)
• anglický - 7 (0,13%)
• albánsky - 4 (0,07%)
• taliansky - 2 (0,04%)
• nemecký - 2
• ukrajinský - 1 (0,02%)
• maďarský - 1

údaje: Uhorský lexikón sídiel (1773)[7], Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska (1880-1910)[8]

(+++ - prevažujúci jazyk obyvateľov)

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

• spolu: 5 391 obyv.
• Rímskokatolícka cirkev - 4 385 (81,34%)
• bez vyznania - 564 (10,46%)
• nezistené - 300 (5,56%)
• Evanjelická cirkev augsburského vyznania - 67 (1,24%)
• iné - 17 (0,32%)
• Kresťanské zbory - 13 (0,24%)
• Apoštolská cirkev - 9 (0,17%)
• Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia - 8 (0,15%)
• Gréckokatolícka cirkev - 8
• Pravoslávna cirkev - 6 (0,11%)
• Cirkev československá husitská - 5 (0,09%)
• Cirkev Ježiša Krista neskorších dní - 3 (0,06%)
• Ústredný zväz židovských náboženských obcí - 2 (0,04%)
• Reformovaná kresťanská cirkev - 1 (0,02%)
• Cirkev adventistov siedmeho dňa - 1
• Bratská jednota baptistov - 1
• Evanjelická cirkev metodistická - 1

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 5 411 obyv.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 531 obyv.

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):

• Divadelný súbor Pod vežou
• Divadelný súbor Malá múza
• Divadelný súbor HUGO

Mestské múzeum v Ilave nájdete na Ružovej ulici. Nachádzajú sa tu tri expozície : národopisná, história mesta a prírodovedná.

• Miešaný spevácky zbor Ilavan
• Folklórny súbor Strážov
• Rocková kapela Pterodaktyl

Ilavský hrad z prelomu 11. – 12. storočia, presnú dobu vzniku nepoznáme. Pravdepodobne bol vybudovaný na ochranu ciest, dôležitého brodu cez Váh i samotného mestečka Ilava. Bol pravdepodobne založený členmi rytierskeho náboženského rádu templárov. Neskôr slúžil ako kláštor a potom bol prebudovaný na nápravnovýchovné zariadenie. Prvá hodnoverná zmienka o hrade je až z roku 1446.

Historik Matej Bel (1684 – 1749) vo svojom diele NOTITAE HUNGARIAE GEOGRAPHICA – zväzok 4 z roku 1742 vyslovil domnienku, že hrad Ilava existoval ako strážny pohraničný hrad už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí v Uhorsku vládli v rokoch 1000 – 1301. Viacerí starší historici v svojich dielach uvádzajú, že hrad Ilava bol založený členmi náboženského rytierskeho rádu templárov a to už v prvej polovici 12. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II. (1141 – 1162), ktorý povolil templárom sa v Uhorsku usadiť.

Kaštieľ pochádza z roku 1840. Jeho pôvod prezrádza nápisová tabuľa na západnom tympanone: "PERENNE CHARAE FILIAE SIDONIAE // MONUMENTUM POSUIT CAROLUS // PIACSEK DE HERES ET OLÁSAGH 1840.", teda "Večne drahej dcére Sidónii postavil pamätník Karol Piacsek de Heres et Olásagh 1840.". Hoci ho dal postaviť Karol Piacsek, označuje sa ako kaštieľ Sipekyovcov. Zmieňovaná Sidónia sa totiž v Klobušiciach vydala 14. decembra 1851 za Alexandra Sipekyho [10] a tak sa stal kaštieľ Sipekyovským.

V auguste sa v Ilave pravidelne usporadúva Bartolomejský jarmok, ktorý je hojne navštevovaný ľuďmi z okolitých obcí a miest. Dvakrát do roka sa uskutočňuje Burza zberateľov všetkých zberateľských odborov.