Leopoldov

Mesto Leopoldov leží na dolnom Považí, na naplaveninách pôvodného riečiska Váhu, 2 km západne od Hlohovca, 18 km severovýchodne od Trnavy a 18 km km južne od Piešťan. Z východnej strany susedí kataster s Hlohovcom, z južnej strany s hlohoveckou miestnou časťou Šulekovom a zo severozápadnej strany s Červeníkom.

Mestom vedie cesta II/513, západným okrajom aj diaľnica D1. Leopoldov je dôležitý železničný uzol, kde železničnú trať Bratislava – Žilina križujú trate do Galanty a na Nitru.

Mesto bolo v minulosti známe aj pod názvami: Neustadl, Neistadl ad penes Praesidium Leopoldopoliense, Ujhely, Ujváros, Ujvároska, Mestečko, Mestečko Leopoldov.

V meste je rímskokatolícky kostol sv. Ignáca z Loyoly z roku 1712[4], väznica z roku 1669 a pranier.

Mesto Leopoldov bolo cirkevne osamostatnené v roku 1671. V tomto roku, teda osem rokov po založení mesta bol postavený aj prvý kostol zasvätený sv. Ignácovi. V júli 1683, keď veliteľ pevnosti Kielmansegg dal vypáliť celé mesto z obavy pred obsadením Turkami, vyhorel aj kostol. Po znovu postavení obce, bol postavený aj nový drevený kostol. Jeho stav bol však veľmi biedny. Desať rokov po vypálení obce v júli 1693 bol položený základný kameň nového kostola. Práce pokračovali veľmi rýchlo, a tak bol v októbri 1693 kostol vysvätený. Aj on však vyhorel v roku 1728. Nový kostol bol vystavaný z milodarov a vysvätil ho biskup Jozef Vito, v roku 1803. V roku 1813 rozvodnený Váh zaplavil obec a voda podmyla aj múry kostola. Oprava klenby bola nevyhnutná. Počas Slovenského povstania Hurbanovské vojsko chcelo obsadiť pevnosť Leopoldov. Veliteľ pevnosti vydal príkaz podpáliť Mestečko. Oheň zachvátil aj strechu a vežu kostola. Vežové hodiny a zvony požiar zničil. Škodu utrpelo aj vnútorné zariadenie. Oprava kostola bola nevyhnutná. V krátkom čase bola strecha kostola pokrytá šindľom, opravili sa múry, zrenovoval sa exteriér i interiér kostola. V roku 1863 bola dostavaná nová veža.

Farský úrad v Mestečku bol zriadený v roku 1775, matrika sa začala viesť od roku 1739. Do zriadenia samotnej fary vykonávali duchovnú správu Jezuiti z pevnosti. Patrónom kostola teda počas celej jeho pohnutej histórie bol Ignác z Loyoly. Pred kostolom je socha Panny Márie, rokokový stĺp z polovice 18. storočia, v kamennej pletencovej ohrade. Kostol má dva postranné oltáre a jeden hlavný oltár. Jeho interiér zdobia mnohé zaujímavé obrazy a sochy, no najväčším skvostom je vzácny organ umiestnený na kostolnom chóre. Kostol je situovaný v príjemnom prostredí miestneho parku a s nedávno zrekonštruovanou farou sú ozdobou námestia.

• Fertőszentmiklós, Maďarsko
• Kuřim, Česko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Leopoldove
• Väznica Leopoldov