Šemetkovce
Šemetkovce je obec na Slovensku v okrese Svidník. Nad obcou je zachovalý drevený chrám z roku 1752 zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, ktorý stále slúži svojmu účelu.
| Šemetkovce | |||
| obec | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Svidník | ||
| Nadmorská výška | 356 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°18′42″S 21°39′47″V | ||
| Rozloha | 7,08 km² (708 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 85 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 12,01 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1572 | ||
| Starosta | Ján Marchevský[3] (SNS, MOST-HÍD) | ||
| PSČ | 090 03 (pošta Ladomirová) | ||
| ŠÚJ | 527891 | ||
| EČV | SK | ||
| Tel. predvoľba | +421-54 | ||
| Adresa obecného úradu |
Šemetkovce | ||
| Telefón | 0918418493 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Šemetkovce | |||
| Webová stránka: semetkovce.webnode.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Prvá písomná zmienka je o obci z roku 1572. V dobových dokumentoch je obec uvádzaná pod názvom Semethkocze, v roku 1618 Semetkocz, Semetkowze, 1773 Semetkocz, Semetkovecz, 1786 Sem[et]kócz, Semetkowcze, 1808 Szemetkócz, Semetkowce, Smetkowce, 1863–1902 Semetkóc, 1907–1913 Szemes, 1920 Semetkovce a od roku 1927 Šemetkovce.
Polohopis
Obec historický bola súčasťou Šarišskej župy, Svidníckeho okresu. Po vzniku Československa do Prešovského okresu až do roku 1960. Po vzniku Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 patrila do novovzniknutého okresu Svidník.
Symboly obce
Erb
V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci čierny obrátený medveď v striebornej zbroji, prednými labami sa opierajúci o veľký zlatý snop. Do snopu je zľava zapichnutý strieborný kosák so zlatou rukoväťou. Erb bol vytvorený podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868. Je to jedinečne kombinovaný symbol, ktorý v takejto podobe sa už neopakuje medzi erbami obci. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik. Erb bol prijatý na rokovaní obecného zastupiteľstva 27. decembra 2000 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod č. S-214/2000.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe modrá, žltá, čierna, biela a zelená. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny
Obec bola založená v rokoch 1553 až 1572. V zachovanej hramote písanej po maďarský od šľachtica-protestanta Juraja Rákocziho (išpana-župana Boršodu) z 28. marca roku 1623, je správa, že tento šľachtic obnovil privilégium (zvyšok dávneho Valašského práva), aby duchovný otec Alexander, kňaz zo Šemetkoviec bol uvoľnený z akejkoľvek roboty na panskom tj. z roboty, akú museli vykonávať iní poddaní a namiesto práce mal platiť ročne daň 10 florénov.
Šemetkovce boli súčasť panstva Makovica a v 19. storočia patrili Szirmayovcov. V roku 1782 mala obec 29 domov a 228 obyvateľov, v roku 1828 bolo v obci 32 domov a 252 obyvateľov, v roku 1940 42 domov a 268 obyvateľov, ktorí sa zaoberali chovom dobytka a pracovali v lesoch.
V polovici 19 storočia tento región postihlo veľké vysťahovalectvo, ktoré neubránilo ani túto obec.
Aj na začiatku 20. storočia a vzniku prvej ČSR sa charakter zamestnania nezmenil. Pre vylepšenie finančnej situácie obyvatelia si vypomáhali sezónnymi práca.
V rokoch 1943 až 1944 v obci a na okolí pôsobili partizánske skupiny. Počas prechodu frontu v novembri 1944 obec bola veľmi poškodená.
JRD bolo založené až v roku 1960. Značná časť obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch vo Svidníku a v Košiciach.
Pamiatky
.jpg.webp)
V obci sa nachádza drevená trojpriestorová zrubová cerkva východného obradu svätého Michala archanjela z roku 1752. Pri vojenských operáciách Karpatsko-duklianskej operácie, pri tankovej bitke, v údolí smrtí, v októbri a novembri 1944, cerkva bola poškodená. K jej obnove prispeli občania obce v roku 1945. Od roku 1968 je cerkov národnou kultúrnou pamiatkou.
Veža cerkvi je zakončená makovičkou s tamburom a kovaným kovovým krížom, ktorá vyrastá z konštrukcie objektu. Dvojstupňovité stanové strechy nad svätyňou a loďou sú zakončené kužeľovitými vežičkami pokrytými šindľom s kovanými krížmi. Celý zrub obdobne ako i ostatné drevené cerkvi z exteriéru je obložený vertikálne položenými doskami s lištami, ktoré boli obnovené v roku 2001. Pred portálom cerkvi je malá vstupná predsieň, ktorej taktiež strecha je pokrytá šindľom.
V interiéri cerkvi na stenách sa zachovali zvyšky nástenných malieb. Barokový štvorradový drevený ikonostas s cárskymi dverami je z 2. polovice 18. storočia. Niektoré ikony zakomponované do ikonostasu sú zo staršieho obdobia. Ikonostas a oltár boli reštaurované v rokoch 1969 - 1970. Znovu bol reštaurovaný v roku 2005. Na oltári sú tzv. miniaturne antické stĺpiky, a je tam malý bohostánok s ikonou Panny Márie.
Zvonica s tromi zvonmi z druhej polovice 20. storočia, bola postavená v 19. storočí a nachádza sa na mieste zvonice z 18 storočia.
Obyvateľstvo
V roku 1869 mala obec 137 obyvateľov, v roku 1880 – 182, v roku 1890 – 191, 1900 – 194, 1910 – 317, 1921 – 232, 1930 – 265, 1940 – 168, 1948 – 233, 1961 – 321 a v roku 1970 – 231 obyvateľov.
V 90. rokoch 20.storočia sa obci vyskytovali rodiny s týmito priezviskami:
BREZNOŠČAK, ČIŽMAR, DELIMATA, DEMJAN, GEREK, HANÁSOVÁ, HOJDA, HRUBÝ, HURNÁ, IVANČO, JURČIŠIN, KNIŠ, KOVAĽ, KUNDRAT, ĽOS, MAGUĽÁK, MARCHEVSKÝ, PISANČÍK, SERAFIN, SKIČKA, TEĽATNÍK, VAŇKO, VOROBEĽ, ZAPOTOCKÝ, ZDRAVECKÝ, ŽELIZŇAK, ŽELIZŇÁK.
Rozloha katastra obce je 708 ha.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
