Šurany

• Nitriansky Hrádok
• Kostolný Sek
• Nový Svet
• Kopec
• Sídlisko MDŽ
• Argentína

Šurany

Albertov Dvor, Bernolákova, Bottova, Cintorínska, Družstevná, Duklianska, Gorkého, Hasičská, Hledíkova, Hollého, Hradná, Hviezdoslavova, Chalúpkova, J. Kráľa, Jánošíkova, Jesenského, Jiráskova, Kollárova, Komenského, Kopec, Kpt. Nálepku, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kútiky, Ľ.Podjavorinskej, Lesná, Levická, Lúčna, M. Kokošovej, Májová, Malá, Markusova, Matunákova, MDŽ, Mierová, Mlynská, Mostná, M. R.Štefánika, Mudrochova, Nábrežie, Námestie Hrdinov, Nitrianska, Nová, Novozámocká, Nový Dvor, Nový Svet, Partizánska, Poľná, Pri vodárni, Pribinova, Priekopy, Puškinova, Rázusova, Sládkovičova, Slovenská, SNP, SPTŠ, Staničná, Stará tehelňa, Suvorovova, Školská, Štrková, Štúrova, Švermova, T. Vansovej, Továrenská, Tyršova, Vajanského, Zámocká, Ž. Bosniakovej, Železničná, Športová

Kostolný Sek

Brezová, Južná, Kláštorná, Klubová, Kostolná, Kvetná, Medňanského, Na vŕšku, Pod gaštanmi, Poznanova, Rozmarínová, Severná, Slnečná, Šurianska, Ulica A. Slávku, Ulica sv. Anny, Východná, Za školou, Západná

Nitriansky Hrádok

Dolná, Hlavná, Jabloňová, Na brehu, Na lúkach, Na pažiti, Nad hliníkom, Pod hájom, Pod lipami, Pri Čiernej vode, Pri Zámočku, Prídavky, Riečna, Rovná, Topoľová, Ulička, Za kostolom, Záhradná

• Malá Nitra
• Nitra
• Žitava (nové koryto)

Tona, Štrkáreň, Mederčina

• Archeologická lokalita Zámeček, zahŕňa územie s rozlohou 15 ha s kontinuálnym osídlením od neolitu po stredovek.[6] Nachádza sa v mestskej časti Nitriansky Hrádok. Je nazývaná Slovenskou Trójou, patrí medzi najväčšie archeologické náleziská v Strednej Európe. Vzácnym nálezom je plastika sediacej ženy Hrádockej Venuše – Magna Mater, ktorá bola vyobrazená na slovenskej dvojkorunovej minci. Tisíce predmetov sú dôkazom osídlenia od neolitu (ml. doby kamennej) až do obdobia príchodu Slovanov.

• 
  Vykopávky v lokalite Zámeček
• 
• 
  Pamätník Hrádockej Venuše
• 
• 

• Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Prvomučeníka, trojloďová pôvodne baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, transeptom a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku 1719. Stojí na mieste staršej stavby zo začiatku 17. storočia, ktorú nechal vybudovať nitriansky biskup Štefan Bosniak. V roku 1936 bola zbúraná loď kostola a do roku 1942 bola vybudovaná nanovo v duchu konzervatívnej moderny.[7] Z barokovej stavby tak ostalo stáť iba dvojvežové priečelie. Autorom interiérovej výmaľby je Edmund Massányi. Kostol má tri oltáre, nad hlavným je freska umučenia sv. Štefana. Pod kostolom je umiestnená krypta. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, na bočných lodiach bifóriami. Priečelie je členené pilastrami, kordónovou rímsou, veže sú ukončené korunnými rímsami s terčíkmi a zvonovitými helmicami s laternami.

• 
  Kostol sv. Štefana Prvomučeníka
• 
• 
  Interiér kostola
• 
  Pôdorys kostola
• 
  Kostol na historickej fotografii

• Ortodoxná synagóga, jednoloďová eklektická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1916. Po druhej svetovej vojne objekt slúžil ako učňovské stredisko. Rekonštrukcia objektu sa začala v 90. rokoch 20. storočia. V súčasnosti tu sídli tu Mestské múzeum Šurany. V interiéri sa nachádza železobetónový kazetový strop s motívom Dávidovej hviezdy. Na mieste svätostánku je umiestnený pamätník obetiam holokaustu.[8] Fasáda je dekorovaná secesnými a maurskými vzormi. Fasády sú členené pilastrami a korunnou rímsou s výrazným oblúčkovým vlysom. Okná poschodia sú polkruhovo ukončené so štukovými šambránami. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s centrálnou rozetou a párom nárožných dekoratívnych gulí, štít pokračuje na bočné fasády vo forme atiky.

• Mariánsky – morový stĺp so sochou Immaculaty, z 18. storočia.

• Kaplnka Narodenia Panny Márie z roku 1937.

• 
  Ortodoxná synagóga
• 
  Priečelie synagógy
• 
  Kazetový strop v interiéri
• 
  Mariánsky stĺp

• Pamätník padlým v II. svetovej vojne z roku 1976.
• Socha gen. M.R. Štefánika, pôvodná bola postavená v roku 1934, zlikvidovaná na zač. 50. rokov. Súčasná je od akad. sochára J. Pospíšila. Na pôvodné miesto však bola osadená krátko po revolúcii v roku 1989. Socha je považovaná za symbol slobody a Slovákov na južnom Slovensku.

Sídli na ulici SNP č. 16. Organizačnými zložkami strediská sú:

• Mestská knižnica Michala Matunáka – SNP 16
• Kino Hviezda
• prírodné kino – Amfiteáter
• Kultúrne zariadenie Nitriansky Hrádok – Hlavná 32
• Kultúrne zariadenie Kostolný Sek – Šurianska 11
• Spoločenská hala – Komenského 2
• Mestské múzeum – Synagóga – Malá ul.

Nový rok sa začína tradičným novoročným ohňostrojom v centre mesta a v mestských častiach. V posledný fašiangový deň, pred popolcovou stredou je v Spoločenskej hale organizovaná Fašiangová zábava spojená s pochovávaním basy. V apríli organizuje ZO SZZ Šurany tradičnú Požitavskú výstavu vín (v roku 2018 je to už 9. ročník). V júni sú organizované Divadelné Šurany a Olympiáda žiakov základných škôl v Šuranoch. Deň pred 1. májom sú v meste a mestských častiach organizované Prvomájové oslavy. Svoj deň oslavujú v meste aj tí najmenší – deti, 1. júna sa konávajú v centre mesta oslavy MDD. V auguste sa konáva Športovo-nenáročná olympiáda seniorov. Každoročne sa v Šuranoch koncom mesiaca september konáva tradičný Šuriansky jarmok. V roku 2018 oslavuje mesto Šurany 880. výročie mesta. Pri tejto príležitosti sú v meste organizované podujatia rôzne druhu. V decembri sa konávajú Mikulášske trhy.

V Šuranoch dodnes funguje mestská poliklinika. Nachádza sa na ulici SNP pred TESCO-m. Nachádzajú sa tu lekári pre dospelých, deti, zubní lekári, ortopéd, neurológ, psychiater, logopedička a mnoho ďalších lekárov.

Mesto je významnou železničnou križovatkou. Priame trate vedú do smerov Bratislava, Nové Zámky, Nitra, Levice/Banská Bystrica a Zlaté Moravce. Cez mesto prechádza autobusová doprava do Nových Zámkov, Nitry, Levíc.

Nachádza sa tu najstarší cukrovar v strednej Európe postavený v roku 1854. Nepretržite fungoval do roku 2000, kedy ho nový majiteľ odstavil. V súčasnosti sídlia v meste viaceré podniky a továrne, napr. BANG Joo ELEKTRONICS, Roffelsen Plastics Slovakia, staré a najznámejšie SILO na Slovensku. LINDENAMAIER na Nitrianskej za nadjazdom. Ďalej sú tu čerpacie stanice G&G, RAMA a SLOVNAFT. V Šuranoch sú aj obchodné domy TESCO na ulici SNP a TERNO Supermarket pred sídliskom MDŽ, LIDL hneď vedľa autobusovej stanice, CBA, DM drogéria na ulici M.R. Štefánika. V dedine Nitriansky Hrádok sa nachádza firma DMC s.r.o. na ulici Hlavná, vo dvore Kultúrneho domu. V Šuranoch fungujú štyri lekárne.

Riaditeľkou polikliniky je Ing. Miroslava Križanová. Poliklinika funguje od roku 1996. Mestská poliklinika Šurany poskytuje svojim pacientom primárnu, špecializovanú a rehabilitačnú zdravotnú starostlivosť.

Je projekt virtuálneho mesta Šurany. Jeho cieľom je vytvoriť virtuálnu mapu celého mesta, ktorá sa bude zobrazovať v aplikácii Google Earth.

• Žofia Bosniaková (* 1609 – † 1644), uhorská šľachtičná, dodnes uctievaná ako svätica
• Štefan Rosival (* 1844 – † 1916), rímskokatolícky duchovný, kanonik a titulárny opát, politik a poslanec dolnej komory uhorského parlamentu.
• Michal Matunák (* 1866 – † 1932), rímskokatolícky kňaz, historik, turkológ, archivár a múzejník
• Alexander Markuš (* 1913 – † 1945), stredoškolský profesor, protifašistický bojovník, politický komisár partizánskych skupín
• Dominik Tóth (* 1925 † 2015), rímskokatolícky biskup
• Laco Zrubec (*1931 – † 2011), spisovateľ a scenárista
• Vendelín Laca (* 1932 – † 2015), organista, podnikový právnik, nálezca sošky Magna Mater (Veľká Matka)
• Dezider Németh (* 1936 – † 2011), publicista, fotograf a filmár
• Eva Garajová (* 1946), členka Matice slovenskej, pedagogička, bývalá poslankyňa NR SR a bývalá veľvyslankyňa SR pri Rade Európy v Štrasburgu
• Jozef Barmoš (* 1954), bývalý futbalista a tréner, reprezentant ČSSR
• Eva Jaššová (* 1954 – † 2014), psychologička, slovenská novinárka, mediálna odborníčka a politologička.
• Gabriela Dolná (* 1955), filmová, televízna a divadelná herečka
• Ján Litvák (*1965), básnik, jazykový redaktor, šéfredaktor magazínu Doma v záhrade
• Dárius Koči (* 1992), divadelný herec a spevák

• Karol Markovič (* 1912 – † 1978), rímskokatolícky kňaz a historik