Nórčina
Nórčina je severogermánsky jazyk. Po nórsky hovorí asi 5 miliónov obyvateľov.
| Nórčina (Norsk) | |||
| Štáty | Nórsko, USA, Švédsko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Severná Európa, Severná Amerika | ||
| Počet hovoriacich | okolo 5 miliónov | ||
| Poradie | – | ||
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky | ||
| Písmo | latinka | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk |  Nórsko Severská rada | ||
| Regulátor | Nórska jazyková rada (Bokmål a Nynorsk) Nórska akadémia pre jazyk a literatúru (Riksmål) | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-1 | no – Nórčina nb – Bokmål nn – Nynorsk | ||
| ISO 639-2 | nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk | ||
| ISO 639-3 | nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk | ||
| SIL | NNO | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | no.wikipedia.org | ||
| Pomenovanie | Wikipedia, den frie encyklopedi | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
Historický vývoj
Nórčina vznikla z jazyka stará nórčina. Vývoj nórčiny zo staroseverčiny (staronórčiny) trval zhruba 300 rokov a za tento čas prebehol prechod od zložitého systému skloňovania (podobného ako má dnešná slovenčina) k jazyku menej zložitému s pevnejším slovosledom.
Dnešná nórčina je taktiež ovplyvnená dánčinou, keďže Nórsko bolo dlhé roky pod nadvládou Dánska. Je všeobecne známe, že Nóri bez väčších problémov rozumejú hovorenej švédčine a pri písanom texte zas písanej dánčine.
Formy dnešnej Nórčiny
Nórčina je štandardizovaná v štyroch formách:
- bokmål (tzv. knižná nórčina, administratívne využívaná.)
- nynorsk (nová nórčina, predtým nazývaná i "lansmål"= jazyk sedliakov)
- radikálny nynorsk (=høgnorsk)
- riksmål (konzervatívna verzia bokmålu).
Jazyková demokracia v Nórsku umožňuje používať v oficiálnom hovorovom a písomnom prejave každý zo štyroch variantov, ale v skutočnosti veľká väčšina obyvateľstva používa bokmål a nynorsk a často sa aj uvádza, že naozaj oficiálne postavenie majú len tieto dve formy. V Nórsku je spisovným jazykom tiež lapončina, v niektorých severných oblastiach Nórska majú žiaci právo na výučbu na školách po laponsky.
Nórske dialekty: nórčina má veľké množstvo rôznych dialektov, preto každé slovo sa môže vysloviť rôznymi spôsobmi, každý zo spôsobov je spisovný.
Bokmål (číta sa „bukmol“) používa asi 85% obyvateľov. Tento jazyk sa aj vyučuje na zahraničných univerzitách. Nynorsk je druhým spisovným jazykom. Používa sa hlavne na západe krajiny. Väčšina Nórov ho však považuje za jazyk sedliakov. V Nórsku, ako aj v ďalších škandinávskych krajinách, si všetci tykajú. Vykanie používajú len vo výnimočných prípadoch. Taktiež pri oslovení sa používa meno a priezvisko, nie oslovenie pán alebo pani.
Intonácia môže byť dvojaká: buď ako v slovenčine dôraz na prvej slabike, alebo existujú v nórčine slová s tzv. druhou intonáciou. Pri výslovnosti slov s druhou intonáciou začíname s hlasom zhruba na normálnej úrovni, potom hlasom trocha klesneme a na konci stúpame nad normálnu výšku hlasu.
Výslovnosť
Samohlásky
- a vyslovuje sa v porovnaní so slovenským a viac vzadu
- e vyslovuje sa predovšetkým v dlhej forme, je užšie a mäkšie ako slovenské e, é
- o spravidla sa vyslovuje ako slovenské u, no v niektorých slovách v krátkej slabike sa môže vyslovovať aj ako o
- u vyslovuje sa ako nemecké ü
- y vyslovuje sa akoby sa chcelo zdôrazniť, že ide o tvrdé y
- æ vyslovuje sa ako široké e, podobá sa výslovnosti slovenského ä
- ø veľmi podobné nemeckému ö
- å vyslovuje sa ako slovenské o
Spoluhlásky a skupiny spoluhlások
- g v skupinách hlások gi, gy, gj, gei [ji, ji, j, jäi] sa g vyslovuje ako [j], v prípone -ig je nemé, skupina hlások eg sa v niektorých slovách vyslovuje ako [äi]
- h v porovnaní so slovenčinou je takmer neznelé, na začiatku slov sa nevyslovuje v skupinách hlások hv, hj
- r vyslovuje sa ako slovenské r, v niektorých oblastiach Nórska (napr. v Bergene) je r hrdelné, v skupine hlások rs je r oslabené, mení sa na š, toto je typické najmä pre východné Nórsko
Externé odkazy
- Learn Norwegian! – Prehľad online kurzov nórčiny