Žiar nad Hronom

Mesto sa rozkladá v Žiarskej kotline pri rieke Hron v Banskobystrickom kraji. Podľa mesta je pomenovaný aj okres v ktorom sa spolu s ďalšími menšími mestami a obcami nachádza. Žiarska kotlina je obkolesená pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. V blízkosti mesta sa nachádzajú vulkanické oblasti, preto aj priľahlé pohoria sú tvorené prevažne z čadiča a zlepencov. Pôvodne bol Žiar nad Hronom poľnohospodárskou obcou. V súčasnosti sú na hraniciach mesta rozľahlé poľnohospodárske plochy určené prevažne pre pestovanie slnečnice, kukurice a obilnín. Priemerná ročná teplota je 8 °C, pričom v oblasti sú časté zrážky. V zimnom období sú dosahované nízke teploty, naopak v lete teploty dosahujú úroveň od 25 °C do 35 °C. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v auguste roka 1992 a dosahovala hodnotu 23.5 °C. Naopak najchladnejší bol august roka 1978 s priemernou teplotou 15,5 °C.

Cez mesto Žiar nad Hronom preteká rieka Hron, ktorá je druhou najdlhšou slovenskou riekou (meria 298 km). Povodie Hrona zaberá až 11 % územia Slovenska. Popri meste sa tiahne Lutilský potok, ktorý tvorí prítok rieky Hron. Na hraniciach mesta sa nachádza mŕtve rameno Hrona, ktoré sa v zimnom období využíva ako korčuliarska plocha. Neďaleko mesta sa nachádza zavlažovacia vodná nádrž.

V okolí Žiaru nad Hronom sa nenachádza špecifické rastlinstvo. Okolité lesy sú zmiešané a tvorené väčšinou smrekom a borovicou. Listnatú časť stromov zastupuje dub, buk lesný prípadne javor. Živočíšna ríša je zastúpená takmer všetkými druhmi vyskytujúcimi sa v oblasti stredného Slovenska. Osobitou zložkou zastúpenia živočíchov sú ryby. V mŕtvom ramene rieky Hron sú hlavné chovné typy šťuka a zubáč. V minulosti bol vo vodách Hrona aj Lutilského potoka zaznamenaný výskyt rakov.

V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie.

Prvá písomná zmienka je z roku 1075 v zakladacej listine benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. Mestečko získava v roku 1246 výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža udelil 4. februára 1246 zemepán – ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý Kríž. V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostalo sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov.[6]

Kráľovský hrad Šášov sa spomína v roku 1253 a hrad Revište sa spomína písomne v roku 1265. Hrady sú vzdialené od seba 18 km a sú na opačných stranách Hrona a ich význam spočíval v ochrane obchodných ciest smerujúcich k stredoslovenským banským mestám - najmä do Banskej Štiavnice a Kremnice. Žiar je medzi týmito hradmi. V súčasnosti je odbočka z Pohronia na Ponitrie na výjazde diaľnice Žiar nad Hronom-západ, odbočka do Kremnice na výjazde Šášovské Podhradie a odbočka do Štiavnice na výjazde Hronská Breznica/Banská Štiavnica.[7] Tieto tri výjazdy sú tiež vzdialené 18 km a Žiar je medzi nimi.

V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy, ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690. Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom Kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti cisárske vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti. Mestečko Svätý Kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov, vtedy sídlo protihabsburských povstalcov, dobytý. Oblasť sa z tohto obdobia ťažko zotavovala, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta.

Kaštieľ v Svätom Kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 19. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyses. Okresným mestom sa stáva v roku 1923. Štatút okresného mesta stratilo v roku 1928, no v roku 1960 ho opäť získalo.[8] Súviselo to s reogranizáciou v bývalej Československej socialistickej republike. Do roku 1945 bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý Kríž bol oslobodený spod nemeckej okupácie sovietskou Červenou armádou. Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil základ pre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto. Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú občiansku zabezpečenosť. V rokoch 1969 až 1991 boli k mestu pričlenené obce Šášovské Podhradie, Ladomerská Vieska, Lutila a Horné Opatovce. Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami. Počet obyvateľov prestal rásť v roku 1996 a od roku 2002 je už menej ako 20 000.[9] Význam mesta poklesol, keď v roku 1996 vznikli nové susedné okresy Žarnovica a Banská Štiavnica, ktorých celé územie dovtedy patrilo pod Žiarsky okres.

• Ing. Marián Futák – ekonóm
• MVDr. Jaroslav Cíger – veterinárny lekár
• JUDr. Márius Hrmo – právnik
• 2002 – 2012: Mgr. Ivan Černaj – súkromný podnikateľ, nezávislý, odstúpil v novembri 2012[11]
• od 2012 Mgr. Peter Antal – právnik, MOST-HÍD od 2018[12]

Od 1. apríla 2014 patrí Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom do siete regionálnych nemocníc Svet zdravia a.s.[13], ktorú vlastní Penta.

• Šášovský hrad, zrúcanina gotického hradu pôvodne z prvej polovice 13. storočia, strážiaceho tiesňavu Hrona. Dnes sa nachádza na území mestskej časti Šášovské Podhradie. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1253. Od 14. storočia sa hrad stáva kráľovským. Hrad striedal majiteľov v nepokojnom 17. storočí, v období stavovských povstaní bol obsadený Tököliho vojskami, neskôr dobitý cisárskymi vojskami. Málo významná pevnosť bola opustená v 18. storočí.[14]

• 
  Šášovský hrad
• 
• 
• 
• 
• 

• Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov 1806 – 1813.[15] Stojí na mieste staršej stavby, vznikol z iniciatívy banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyho. Hlavnej fasáde dominuje šesťosový portikus z toskánskych stĺpov, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom sa nachádza reliéf s erbom biskupa Zerdahelyho. Fasáda je ukončená segmentovou atikou s nápisom „Fugite partes adversae". Veže sú lemované pilastrami a ukončené korunnými rímsami s terčíkom s hodinami a zvonovými helmicami. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde sú okrem iných pochovaní František Berchtold, Štefan Moyzes, Marián Blaha a Michal Chrástek.[16]

• 
  Kostol Povýšenia Svätého Kríža
• 
  Detail veže
• 
  Vstup do krypty
• 
  Pamätná tabuľa Štefana Moysesa na kostole
• 
  Pamätná tabuľa Michala Chrásteka na kostole

• Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach, pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Kostol prešiel stavebnými úpravami v rokoch 1710 – 1711, 1777 a poslednou neorománskou v roku 1911.[17] Fasády kostola sú dekorované oblúčkovým vlysom, opornými piliermi a neorománskymi šambránami. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv Vavrinca
• 
• 
• 

• Biskupský kaštieľ, renesančno-baroková štvorkrídlová trojpodlažná stavba s párom nárožných veží z roku 1631. Stají na staršom stredovekom základe. Posledná výrazná prestavba kaštieľa sa uskutočnila v rokoch 1850–1869, keď bol nadstavaný. Fasády kaštieľa sú dekorované oknami so šambránami a nadokennými rímsami, v rizalite poschodia polkruhovo ukončenými. Veže sú členené lizénovými rámami a ukončené vlysom a dekoratívnym cimburím. Portál je riešený ako ostenie s polkruhovým ukončením a klenákom, nad ktorým je segmentová supraporta nesená pilastrami. Pri kaštieli sa nachádza park, ktorý bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia.[18]

• 
  Biskupský kaštieľ
• 
  Detail veže kaštieľa
• 
• 
  Kaštieľ na historickej pohľadnici

• Pomník Štefana Moysesa.
• Pomník Michala Chrásteka.
• Pomník Ladislava Exnára.
• Pomník Karola Dúbravského.

• Archeologická expozícia a galéria AÚ SAV, Námestie Matice slovenskej č. 23, 965 01 Žiar nad Hronom.

• Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom

• zaniknutá Zimmermanova vila a hotel (penzión) Osvald (1. októbra 1944) [19]
• zaniknutá neologická synagóga[20] (prestavaná na sociálne zariadenie[21]) a židovský cintorín[22] ("znovuobjavený" 2012[21])
• zaniknutá obec Horné Opatovce (1969)
• zaniknutý Starý mlyn bol úmyselne podpálený a zhorel 21. mája 1990 [23]
• vražda Mária Gorala 21. júla 1995[24]
• rekultivácia najväčšieho slovenského odkaliska na zatrávnenú plochu v roku 2012 [25] ("Kalové pole" má rozlohu 45 hektárov, uložených je tu 10 miliónov ton kalu, obvod odkaliska je viac ako tri kilometre a kopa má výšku 41 metrov.)[26] Plocha je veľká ako 80 futbalových ihrísk. Výška ako 15 poschodový dom. Sklon svahov až 60 stupňov.[27]
• úkladná vražda (nástražný výbušný systém) poslanca Mareka Rakovského 2. júla 2013[28]

Obec Horné Opatovce zažila turbulentné obdobie po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom. Závod sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti obce. V dobe, kedy bola spustená výroba, neboli technologické postupy na takej úrovni, aby bol zabezpečený život obce. Z oblasti sa vytrácala fauna a obyvateľom sa zhoršoval zdravotný stav. Obec neustále pokrývala vrstva popolčeka z neďalekých komínov. V roku 1969 sa rozhodlo o zrušení obce. Mnoho pôvodných obyvateľov sa presťahovalo do Žiaru nad Hronom, kde bývajú doteraz. Stretávajú sa na pravidelných podujatiach a spomínajú na rodnú obec.

Žiarsky jarmok je pravidelné podujatie uskutočňované na jeseň. Stretávajú sa tu miestni remeselníci, hudobníci a predavači. V posledných rokoch sa o zábavu návštevníkov jarmoku starajú aj známe kapely, zábavné stánky či rôzne súťaže.

Každoročne sa mesto stará o prípravu mestského plesu v období plesovej sezóny. Stretávajú sa tu prestížni predstavitelia slovenského, ale aj zahraničného kultúrneho a spoločenského života. Mestský ples sa teší vysokej účasti i úspešnosti u návštevníkov.

City Fest je mladý projekt, ktorý vznikol pre všetkých obdivovateľov hudby a zábavy. Toto podujatie sa teší vysokej obľúbenosti hlavne u domácich návštevníkov. Pravidelne sú pozývaní najznámejší predstavitelia slovenskej, ale aj zahraničnej hudobnej scény. Podujatie je príležitosťou vypočuť si hudbu v prostredí mestského parku za prítomnosti atrakcií, stánkov a súťaží.

Prepravu v meste zabezpečuje mestská hromadná doprava. Frekvencia a počet spojov zodpovedá veľkosti mesta. Najvyššia frekvencia je ráno a poobede. Preprava je zabezpečovaná hlavne na prevoz obyvateľov mesta do priemyselnej časti za prácou. Mestská hromadná doprava zabezpečuje aj prevoz obyvateľov do blízkych obcí, hlavne Lutila a Ladomerská Vieska.

Mestom vedie železničná trať Nové Zámky – Zvolen, prostredníctvom ktorej možno zo železničnej stanice cestovať osobnými vlakmi do hlavného mesta Bratislava, ako aj na opačný smer do Košíc. Stanica nadobudla na význame s výstavbou Závodu SNP, odkiaľ sa prepravuje nákladnou železničnou dopravou vyprodukovaný materiál a dovážajú suroviny pre spracovanie.

Mesto Žiar nad Hronom tvorí dôležitý dopravný uzol. Cestné spojenia v meste neboli v minulosti projektované na súčasnú dopravnú záťaž. Východným okrajom mesta vedie rýchlostná cesta R1, na ktorú sa južne od mesta pripája rýchlostná cesta R2, vytvárajúca juhozápadný obchvat mesta v smere od Prievidze.

• I. základná škola
• II. základná škola
• IV. základná škola
• Cirkevná škola Štefana Moysesa

• Gymnázium Milana Rúfusa
• Súkromná obchodná akadémia
• Súkromná stredná odborná škola technická
• Hotelová akadémia
• Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG

• Ľudovít Ondrej Kirkai (* 1673 – † 1747), cirkevný historik
• Štefan Petruš (* 1783 – † 1831), etnograf a dramatik
• Štefan Záhorský (* 1817 – † 1863), rímskokatolícky kňaz a národný pracovník
• Ján Rakovský (* 1907 – † 1985), riaditeľ gymnázia v Levoči, vysokoškolský pedagóg, člen Slovenskej jazykovednej spoločnosti SAV
• Jozef Hurtík (* 1911 – † 1989), spisovateľ
• Ján Kolóň (* 1915 – † 1980), diplomovaný profesor z Londýnskej univerzity, riaditeľ katolíckej školy na Srí Lanke a v Pakistane
• Rozália Danková (* 1920 – † 2017), spoluautorka dokumentárnych kníh o prenasledovaní rehoľných komunít počas komunizmu
• Emil Černaj (* 1923 – † 2000), misionár na Filipínach, v Indonézii, USA a v Austrálii
• Jozef Filus (* 1923 – † 1999), misionár v Brazílii
• Július Považan (* 1926 – † 2011), nestor slovenského insitného maliarstva
• Juraj Červenák (* 1974), spisovateľ
• Juraj Jordán Dovala (* 7. decembra 1974), brneský biskup Československej cirkvi husitskej.
• Marianna Ďurianová (* 1977), moderátorka
• Zuzana Šebová (* 1982), slovenská divadelná a televízna herečka
• Milan Škriniar (* 1995), futbalový reprezentant, v súčasnosti hráč talianskeho Interu Miláno

• Štefan Moyzes (* 1797 – † 1869), rímskokatolícky biskup, prvý predseda Matice slovenskej
• Michal Chrástek (* 1825 – † 1900), prvý tajomník Matice slovenskej, literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1868 – 1900, tu pochovaný
• Ján Levoslav Bella (* 1843 – † 1936), hudobný skladateľ
• Anton Štefánek (* 1877 – † 1964), sociológ, senátor a minister školstva a národnej osvety
• Zita Strnadová-Paráková (* 1915 – † 1988), hudobníčka, klaviristka, hudobná pedagogička
• Ľudovít Černák (* 1951 ), prvý zvolený riaditeľ ZSNP , dvojnásobný minister hospodárstva v 90. rokoch 20. storočia, podnikateľ