Spišská Nová Ves

Mesto leží Nachádzajú sa tu rozsiahle rudné ložiská v centrálnej časti Volovských vrchoch. Z rúd železa sa ťažil siderit a limonit, z medených rúd chalkopyrit a tetraedrit a zo strieborných rúd tetraedrit s prímesou ortuti. Mesto je priamou bránou do Národneho parku Slovenský raj. V katastri mesta sa začína mnoho turistických ciest do celého Slovenského raja.[6]

Katastrom mesta pretekajú vodné toky:

• Hornád
• Brusník
• Holubnica
• Čingovský potok
• Hnilica
• Suchohorský potok
• Labanec

Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V meste sa nachádza jazero v areáli ZOO a bagrovisko nad bývalou tehelňou. V mestskej časti Novoveská Huta sa nachádzajú menšie rybníky. Neďaleko mesta sa nachádza vodná nádrž Klauzy v katastri obce Smižany a juhozápadne sa nachádza vodná nádrž Palcmanská Maša.

• mestské časti: Novoveská Huta, Pod Tepličkou
• miestne časti: Staré mesto, Ferčekovce, Telep, Mier, Tarča, Východ, Za Hornádom, Západ, Blaumont, Červený Jarok
• osady: Hájik, Pod skalou, Potok, Virčulňa, Predná Huta

Erb mesta tvorí modrý štít zo stredu vrchu zeleného trojvršia vyrastajú tri zlaté, červenostredé a zelené kališné ruže na zelených listnatých stopkách, na bočných vŕškoch strieborné banícke kladivká (rozpájacie a bicie), ktoré symbolizujú poľnohospodársko-banícky ráz mesta. Takzvaný nosič štítu je Korunovaná Panna Mária s gloriolou je, patrónka farského kostola a patrónkou mesta, odetá do červeného rúcha a modrého plášťa so zlatým žezlom v ľavici. Erb mesta nie je presne datovaný ale vo svojej pečati používa symbol troch ruží a baníckych kladiviek nie je darované. Prvá darovaná pečať s týmito znakmi je z roku 1663.[7]

Pečať mesta bola symbolom výkonu verejnej správy a súdnictva. Na mestskom pečatidle z konca 16. storočia sa nachádza latinský kruhopis: SIGGILLUM LIBERAE REGIAEGY MONTANAE CIVITATIS IGLO – Pečať slobodného a kráľovského banského mesta Iglo. Na pečatidle sa prvýkrát objavujú ruže vo váze. Cisár Ferdinand II. udelil 29. marca 1632 vo Viedni právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom. Predtým ich smelo pečatiť len zeleným alebo čiernym voskom. Toto právo spišským zálohovaným mestám potvrdil v roku 1655 Ferdinand III. aj Leopold I. v roku 1688.[7]

Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste bola vyhotovená nová pečať mesta podľa predlohy PhDr. Jozefa Kuruca akademickým sochárom Imrichom Svitanom. Pečať je okrúhla, s kruhopisom v latinčine SIGILLUM CIVITATIS VILLA NOVA – Pečať mesta Spišská Nová Ves a uprostred pečate sa nachádza erb mesta Spišská Nová Ves.[7]

Insígnie alebo tiež nazývané, ako primátorská reťaz, sú ďalším symbolom mesta, pozostávajú z medaily, na ktorej je erb mesta a ohniviek tvoriacich reťaz na ktorých sú symboly reprezentatívnych cechov (baníkov, kamenárov, zvonolejárov, čižmárov, stolárov, kovolejárov a garbiarov), ktoré pôsobili v Spišskej Novej Vsi v minulých storočiach. Pôvodne insígnie mesta a symboly sa nezachovali. Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste boli vytvorené nové mestské insígnie (primátorská reťaz). Primátorskú reťaz navrhol PhDr. Jozef Kuruc a vyhotovil rodák zo Spišskej Novej Vsi a akad. sochár Imrich Svitana.[7]

Vlajka mesta používa mestské farby. Vlajka mesta má pomer strán 2 : 3 a je ukončená zostrihom siahajúcim do jednej tretiny listu vlajky, pozostáva zo štyroch pozdĺžnych rovnako širokých pruhov mestských farieb.[7]

Farby mesta je žltá (farba hlavnej erbovej figúry ruže, ako náhrada za zlatú), zelená (farba trojvršia a stopiek ruží), biela (farba baníckych kladív, ako náhrada za striebornú) a modrá (farba štítového poľa).[7]

Pozri aj: Zoznam najvyšších predstaviteľov mesta Spišská Nová Ves

po roku 1989:

• 1989 – 1990 – Ing. Ján Borovský
• 1990 – 1994 – Ing. Rastislav Jacák
• 1994 – 2002 – Ing. Karol Mitrík
• 2002 – 2006 – Mgr. Anna Fedorová
• 2006 – 2018 – PhDr. Ján Voľný, PhD.
• 2018 – súčasnosť – Ing. Pavol Bečarik

• Spišské divadlo, sídli v Redute (vo východnej časti námestia)
• Divadlo Kontra
• Ochotníci – Hviezdoslavov súbor
• Divadelné štúdio pri DMS
• Umelecké zoskupenie Pánska Jazda

• Kino Mier
• Ster Century Cinemas

• Múzeum Spiša
• Slovenské technické múzeum – vysunutá expozícia
• Galéria umelcov Spiša
• Galéria netradičných umení

• Spišská knižnica
• Spišská knižnica, pobočka MIER

• Zimný prechod tiesňavami Slovenského raja:
• Ples Spišiakov:
• Otvorenie letnej turistickej sezóny: apríl/máj
• 1. máj – Majáles v Madaras parku, Otvorenie sezóny v ZOO: máj
• Mesto plné detí: jún
• Graffiti Spiš: jún
• Dni humoru na Spiši:
• Večerný beh mestom: jún
• Spišský trh, Spišské výstavné trhy: júl
• Kultúrne leto – letné kino pred Redutou (každú sobotu), nedeľné popoludnia pre rodiny: júl – august
• Spišských 333 Extreme:
• Dni mesta Spišská Nová Ves, Trh ľudových remesiel: august
• Bažant Kinematograf: august
• Spišský salón kresleného humoru: august
• Festival Živé sochy:
• Medzinárodný organový festival Ivana Sokola: september
• Dni cyklistiky na Spiši: september
• Medzinárodný hudobný festival Musica nobilis: október
• Genius Temporis: november
• Vianočný trh: december
• Príchod Mikuláša: december
• Keď tá jasná hviezda – živý betlehem: december
• Silvester na námestí: december

• Madaras park (Madarászov park)
• ZOO

• HK Spišská Nová Ves
• FbC Young Arrows Spišská Nová Ves
• 1. BK Spišská Nová Ves
• BK 04 AC LB Spišská Nová Ves
• Aeroklub Spišská Nová Ves
• FK NOVES Spišská Nová Ves
• FBK Kométa Spišská Nová Ves

Kostol Nanebovzatia Panny Márie je rímskokatolícky gotický kostol, ktorý sa nachádza v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí. Je najcennejšou umelecko – historickou pamiatkou v meste. Kostol postavili na mieste staršieho kostola v roku 1350, ako trojloďovú pseudobazlikálnu halovú stavbu s polygonálnym uzáverom. Ku kostolu pristavali sakristiu a kaplnku svätej Barbory. Priestor chrámu zaklenuli krížovou klenbou. V jednom poli klenby strednej lode sa zachovali neskorogotické nástenné maľby zobrazujúce štyroch evanjelistov a štyroch anjelov. Jednou z najkrajších umelecko – výtvarných častí je južný gotický portál a oltár, ktorý sa v roku 1621 zmenil z gotického na renesančný. Ústrednou postavou však zostala patrónka farského kostola – Nanebovzatá Panna Mária. Medzi najcennejšie diela patrí súsošie Ukrižovania z dielne Majstra Pavla z Levoče, zložené z troch častí (Kríž, Sedembolestná Panna Mária a svätého Jána). V kostole sa nachádzajú relikviáre, ako napríklad relikviár v tvare kríža od Mikuláša Gallicusa zo Sieny, pochádza z prvej polovice 14. storočia. Cenné sú pacifikály z 15. storočia. Monštrancia pripisovaná košickému zlatníkovi Antóniovi, pochádzajúca zo začiatku 16. storočia. Kalich od Jána Kolbenhayera z Levoče vyrobený z pozláteného striebra, z roku 1795. Bronzová krstiteľnica, ktorá je jednou z posledných krstiteľníc uliatych v slávnej spišskonovoveskej kovolejárskej dielni. Jej výzdoba má motív Ukrižovania, mužských hláv a okrídlených anjelov s renesančným charakterom. Negotická veža z konca 19. storočia (1893) je svojou výškou 87 m najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Veža má zároveň aj najviac hodinových ciferníkov. Na štyroch stranách veže sa ich nachádza až sedem (štyri v hornej časti a ďalšie tri v dolnej časti Sú pozostatkom pôvodnej gotickej veže, ktorá bola v roku 1649 prebudovaná). Všetkých sedem ciferníkov poháňa iba jeden hodinový stroj. Práve kvôli počtu hodín na veži dostali Spišiaci prívlastok „šlepí“.[9][10][11]

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márii na Levočskej ulici bol pôvodne len kaplnkou postavenou pri pochádzajúcou z 14. storočia. Kaplnka bola postavená pri mestskom špitáli a nachádzala sa mimo mestského opevnenia pri Levočskej bráne. Za najstarší údaj o kaplnke je považovaný zápis v mestskej knihe zo začiatku 15. storočia, v ktorom sa hovorí že kaplnku založilo mesto. Druhá možnosť je že vznikla v súvislosti so založením základiny 12 zlatých zvonolejárom Konrádom Gálom v roku 1369 na vydržovanie jedného kaplána v meste. Počas reformácie prevzali kaplnku evanjelici a na krátko v roku 1616 ju získali katolíci a definitívne sa vrátila spať katolíkom v roku 1671.[12] V prvej polovici 18. storočia bol kostol barokizovaný a bol rozšírený podľa návrhu Jána Rossnera. Zariadenie kostola je barokové, hlavný oltár pochádza z rokov 1751 – 1752, ale oltárny obraz je z roku 1856. Pôvodné bočné barokové oltáre sa nezachovali. Dnešné sú z rokov 1884 – 1886 a vyhotovil ich spišskonovoveský rezbár Július Fuhrmann. Staršie maľby barokovej kazateľnice z roku 1756 boli nahradené reliéfmi, ktoré, podobne ako viaceré drobné kusy zariadenia kostola, pochádzajú z dielne spišskonovoveského rezbára Františka Repčika zo začiatku 20. storočia. Viac menej ho využívalo slovenské obyvateľstvo, jeho zaužívaný názov je aj "Slovenský kostol".[13][14]

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol v Spišskej Novej Vsi je typickou stavbou klasicistických evanjelických kostolov z konca 18. storočia. Evanjelický kostol sa nachádza na Radničnom námestí v historickom centre mesta Spišská Nová Ves. Má priznaný štatút národnej kultúrnej pamiatky. Kostol s pôdorysom kríža dokončili v roku 1796. Oltárny obraz Krista na Olivetskej hore pochádza z roku 1797. Na chóre je umiestnená knižnica bývalého evanjelického gymnázia. V interiéri sa nachádzajú originály sôch štyroch evanjelistov, ktoré boli pôvodne umiestnené na priečelí hlavného vstupu mestského cintorína. Vďaka výbornej akustike je kostol obľúbeným miestom konania koncertov klasickej hudby.[15][16]

Radnica

Klasicistickú budovu radnice postavili v rokoch 1777 – 1779 uprostred dnes Radničného Námestia po predaji svojej stredovekej radnice dnes Provinčný dom. Jej výstavba bola financovaná z prostriedkov získaných z predaja pôvodnej radnice a z doplnených vlastných peňazí mesta. Celá výstavba stála 11 569 zlatých a 51 grajciarov. Hlavný vchod bol postavený zo severu a hlavná fasáda je tak orientovaná na juh. Ústredným miestom radnice je zasadacia sieň (dnes obradná sieň), ktorá zaberá až dve podlažia. Steny zdobia reštaurované benátske zrkadlá. Zvonku je zasadacia sieň dekoratívne vyzdvihnutá. Spodnú časť dekorácie tvorí mohutný balkón s kužeľovitou balustrádou podopieranou kamennými krakovcami. V suteréne sa nachádzali priestory slúžiace ako policajné väzenie a sklad paliva (dnes sa tam nachádzajú spoločenské priestory). Na prízemí sa nachádzajú kancelárske miestnosti predstaviteľov mesta, kancelárske priestory sa nachádzajú i na prvom a druhom poschodí.Vo foyeri sa nachádza reprezentačná stena erbov partnerských miest a svoje čestné miesto si v Radnici našla aj patrónka mesta. Od roku 2010 sa tu nachádza aj reštaurovaný originál sochy z barokového Mariánskeho stĺpu stojaceho na námestí pred kostolom.[16][17]

Provinčný dom

Provinčný dom je významnou budovou mesta. Jeho názov je spomienkou na časy, kedy bol Spišská Nová Ves sídlom Provincie XIII a potom Provincie XVI spišských miest. Budova bola pôvodne postavená ako radnica mesta. V roku 1443 v nej uzavreli mier kráľ Vladislav Jagelovský a Ján Jiskra z Brandýsa. V roku 1777 budovu odkúpila Provincia XVI spišských miest a v nasledujúcom období upravila objekt pre svoje potreby. Stavebné úpravy boli realizované v neskoro barokovom duchu, ale aj s prvkami klasicizmu podľa návrhu Františka Bartla z roku 1786. Čelná fasáda je bohato zdobená rokokovými kartušami, pričom každá z nich ma vlastnú alegorickú výzdobu s nápisom. Symbolicky vyobrazuju vlastnosti, ktoré by mal mať každý funkcionár mesta alebo provincie pri výkone úloh. Administratívne sídlo provincie tu sídlilo až do roku 1876. Po zániku Provincie sa budova stala majetkom Spišskej župy, tá ju v roku 1894 predala Sporiteľni XVI spišských miest za 18 600 zlatých. Od roku 1954 v ňom sídli Múzeum Spiša, ktoré v rokoch 2015 – 2016 prešlo rozsiahlou rekonštrukciou.[18][19]

Reduta

Budova Reduty bola postavená v historizujúcom a secesnom štýle v roku 1902 pre spoločnosť Imre Halmaiho Straussa, podľa návrhu budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera. Reduta je trojpodlažná budova s pozdĺžnym pôdorysom so štyrmi hranolovými nárožnými vežami a so stanovou strechou, zakončené ozdobnými helmicami a lucernou. Helmice sú ukončené cibuľovou stechou. Na rohoch sa nachádzajú plastické vázy v tvare plameňa. Severná a južná fasáda je zdobená rizalitom. Hlavný vstup teda portikus na dvoch iónskych stĺpoch, ktorého vrch je upravený balustrádou ako terasa. Základným motívom výzdoby je veľký erb mesta Spišská Nová Ves a labuť, ako symbol spevu a poézie. Zaujímavo je riešená časť divadla, ktoré vystupuje z hmoty objektu v polkruhovej forme s polkruhovým schodiskom. Vstup do divadla je riešený cez sedem dverí. Divadlo má prízemie a dva rady balkónov. Nástenná maľba v divadle je prácou maliara Jozefa Hanulu, predstavujúca Vysoké Tatry a podtatranskú krajinu. Reduta slúži okrem divadla, koncertnú sálu, hotelu a kaviareň. Súveký popis hovorí o bielej a zlatej výzdobe a o 235 miestach na sedenie. V budove pôsobí profesionálna scéna Spišského divadla a ochotnícky súbor Hviezdoslav. V tejto budove sa v súčasnosti okrem Spišského divadla nachádza aj reštaurácia a kaviareň Sonáta, sídli tu Mestského kultúrne centrum a lokálna Televízia Reduta.

Kedže centrum mesta je už zapísané do pamiatkovej zóny stále tu nájdeme typické spišské meštianske domy. Námestie je rozdelené na dve ulice a to Zimná ulica (nem. Winterzeil) a Letná ulica (nem. Sommerzeil). Fasády budov na Zimnej ulici majú vo veľkej miere klasicistické a secesné prvky na priečelí, v priestranných podbrániach sa zachovali barokové, renesančné a dokonca aj gotické prvky. Barokové klenby v podbrání ma napríklad dom č. 36.[20] V dome č. 46 sídli Galéria umelcov Spiša. Dom má modernú fasádu ale vo dvore možno vidieť renesančnú lodžiu s arkádami a zvyšky renesančných okien. Dom je budova s trojpriestorovým členením s krížovými a valenými klenbami so zachovanými detailmi arkád, stĺpov, ríms a krákorcov, ako aj upravené exteriérové priestory galerijnej záhrady vytvárajú pre návštevníka príťažlivé prostredie naplnené výtvarným umením s možnosťou poznania, vzdelávania, objavovania, získavania nových zážitkov a stretnutí.[21] Dom č. 51 má podbránie ešte gotické ukončenie. Zachovanú renesančnú fasádu ma dom č. 53. a dom vedľa má bohatú klasicistickú fasádu. Ďalej v domoch č. 59 a 60 nájdeme gotické priechody. Dom č. 61 má pôvodnú renesančnú fasádu zdobenú barokovou štukovou výzdobou, obsahujúcou nad oknami banický motív. Portál a časť podbránia je gotické. V priechode domu č. 62 je gotický portál a v dvore sú renesančné prvky. Pôvodné renesančné priečelia majú domy č. 63, 76 – 79 a 82 – 84. Na Zimnej ulici v dome č. 90 sa nachádzal fotoateliér Gustáva Matza.[20]

Na Letnej ulici nájdeme na dome č. 64 pamätnú tabuľu, v ktorom žila a v roku 1928 zomrela matka Milana Rastislava Štefánika, Albertína Štefáníková, ako aj jeho brat JUDr. Ladislav Dušan Štefáník. Dom č. 62 má na priečelí aj vo vnútri renesačné prvky. Dom č. 51 má síce modernú fasádu ale priechod a dvor je renesančný. Nad portálom sa nachádza rok 1796. Vedľa Provinčného dom sa nachádza dom č. 48 ktorým má jasný gotický portál z 15. storočia. Gotické je aj podbránie a v dvorovej časti sa nachádzajú zvyšky starej sýpky. Fasáda už je však renesančne upravená. Dom č. 45 má bohatú štukovú výzdobu na klasicistickej fasáde. Uprostred fasády sa nachádza medzi dvoma anjelmi šľachtický erb. Na dome č. 42 nájdeme liatinové zábradlia a podpery balkóna, pochádzajúceho zo železiarni v Prakovciach. Výrazné klasicistické fasády majú domy č. 37 – 39. Najcennejšou budovou na Letnej ulici je dom č. 34 hlavne jeho dvor. Dvor má renesančné ochodze z troch strán. Vzadu má na prízemí na prvom poschodí arkády. Cenné je aj kované zábradlie. Vo výklenku dvora je fragment starého nápisu PAVLUS ANNO..... DO... . Vedľa sa nachádza budova bývalej filiálky Pražskej banky. Na čele fasády je mozaikový erb Prahy. V chodbe sa nachádza tabuľa, nad ktorou je nápis: RENOVATUM 1671. Pod ňou sú dva erby, zobrazujúce na trojvrší stojacu holubicu s vetvičkou v zobáku. Vedľa sa nachádza aj majstrovská značka. Dom č. 28 má secesným ornamentom zdobenú fasádu. Nad balkónom je rok 1904, nad oknami je monogram Armanda Jantnera.[22]

• 
  Dom č. 46 na Zimnej ulici, Galéria umelcov Spiša.
• 
  Dom č. 62 na Zimnej ulici.
• 
  Dom č. 63 a 64 na Zimnej ulici.
• 
  Dom č. 76 na Zimnej ulici.
• 
  Domy č. 77, 78 a 79 na Zimnej ulici.
• 
  Dom č. 37 na Letnej ulici.
• 
  Dom č. 42 na Letnej ulici.
• 
  Dom č. 48 na Lentej ulici.
• 
  Dom č. 49 na Letnej ulici.
• 
  Dom č. 51 na Letnej ulici.

Boli prevažne drevené prízemné domy s o štítom a sedlovou šindľovou strechou. Zvláštnosťou bolo riešenie komína cez tzv. krytý šindeľ. Tieto drevené domy sa nachádzali na Mlynskej ulici a predovšetkým v časti mesta za ohybom rieky Hornád, zvanej "Šestnástka". Názov pochádza jednak od toho, že toto územie patrilo rade šestnástich, jednak podľa 16 domov, ktoré sa tam nachádzal dnes na mieste Zimného štadióna, kde sa v stredoveku predpokladane nachádzal ženský kláštor.[23] Nachádzali sa tu ďalšie menšie osady ako bola banícka osada "Klepár" (nem. Klopp Orth), garbiarska osada "Garbovňa" (nem. Garberei), ktoré vznikli v priebehu 16. storočia. V týchto osadách prevládala drevená drobná ľudová architektúra. Typickým znakom bolo prelínanie medzi meštianskou zástavbou a ľudovou a to hlavne vo východnom závere šošovky na tzv. Strednom riadku (medzi Redutou a dnes Hotelovou akadémiou) a na Mlynskej ulici, ale aj v záveroch Letnej a Zimnej ulice. V ľudovej architektúre bol využívaný typ slovenského karpatského domu a typ tzv. ľudového domu spišských Nemcov, ktorých sa rôzne jednotlivé prvky prelínali. Z architektonického a historického hľadiska bol zaujímavý ľudový dom spišských Nemcov. Podľa V. Mencla práve v Spišskej Novej Vsi sa do druhej pol. 20. storočia tento typ domu zachoval v najkomplexnejšej a najarchaickejšej forme tak, ako bol na Spiš importovaný kolonistami z Nemecka v 13. storočí. Išlo o radový dom so strechou na samostatnej kolovej konštrukcii s krytým prejazdom "dúfart/durchfahrt" alebo "laib" s konštrukčne nezávislou zrubovou alebo murovanou izbou, orientovanou dvoma oknami do ulice, ktorá nemala ohnisko. Za obytnou izbou u najpôvodnejších domov bola otvorená kuchyňa s ohniskom a za ňou pokračovala uzavretá komora a ďalšie hospodárske miestnosti. Prejazd aj kuchyňa bývali otvorené do krovu. Krov bol hambálkovej konštrukcie, sedlová strecha mala hrebeň kolmý na ulicu, medzi strechami susedných domov bol spoločný medzi strešný žľab. Nemecký ľudový radový dom slúžil na Spiši v mestskom i vidieckom prostredí a charakterizoval zástavbu drobnejších urbanistických celkov spišských Nemcov. Jeho netypická konštrukcia a skladba svedčí o prapôvode ešte v prehistorickom kolovom dome. Uličné štíty oboch zastúpených typov (ale aj mnohých meštianskych domov pred 19. storočí) bývali drevené doskované, prelomené polvalbou alebo zriedkavejšie aj objemnou krytou galériou. Štít ukončoval tzv. kabrinec alebo aj kukla (strieška polkužeľového tvaru - ktorý mával na spodnom záklope maľovaný rok a meno vlastníka alebo staviteľa domu). Kabrinec plnil funkciu krytia doštenia štítu a je považovaný za prvok praslovanského pôvodu. Vo vrchole kabrinca bola osadená vyrezávaná makovica, hálka alebo kolík.[8][24][25]

Železničiarsky internát bol postavený v secesnom štýle v rokoch 1898 – 1899 podľa plánov Jozefa Pfina. Vyzdvihnutá je hlavne stredná časť ako aj konce krídel. Nad portálom je reliéf zobrazujúci detskú hlavu. Nad ním a nad oknami sú iniciálky KOV (Kassa óderbergi vasút – košicko-bohumínska železnica). Od roku 1940 tu sídlila súkromná hudobná škola až do roku 1944 kedy boli miestnosti školy obsadené nemeckou armádou. Až v roku 1946 sa hudobná škola znovu otvorila. V roku 1951 bola Mestská hudobná škola zoštátnená a ďalšie roky škola prosperovala a otvoril sa aj výtvarný odbor, neskôr tanečný a literárno-dramatický odbor. Naďalej tu sídli Základná umelecká škola.[26][27]

Učiteľský ústav bol postavený v rokoch 1873 – 1874 pôvodne ako pseudo klasicistická budova. Budova postavená na dvakrát. Pôvodná budova bola o tretinu menšia. Postavili ju podľa plánov prof. Skalnického. V roku 1907 – 1908 pristavili k budove ďalšie krídlo pre internát. Budova mala pripomínať talianske renesančné paláce. Učiteľský ústav tu sídlil vyše 80 rokov. Dnes je sídlom Gymnázia na Školskej ulici.[28]

Oproti budove učiteľského ústavu (dnes Gymnázium Školská) stála židovská synagóga. Postavili ju podľa plánov Jozefa Feigenbauma v rokoch 1898 – 1899 v maurskom štýle. Synagóga bola v roku 1939 dvakrát podpálená a v roku 1941 ju zničila Hitlerjugend. Po druhej svetovej vojne boli zvyšky budovy rozobraté na stavebný materiál.[26] Na mieste dnešnej synagógy stoja domy.Pri synagóge sa bola postavená budova Okresného súdu spolu väznicou podľa plánov architekta Františka Jablonského v roku 1909. Dnes slúži ako Detašované pracovisko Univerzity Konštantína Filozofa.[8]

Budova bývalého evanjelického gymnázia stoji na konci Školskej ulici. Najprv to bola budova, ktorá patrila evanjelickej cirkvi neskôr bola prebudovaná evanjelické gymnázium. V rokoch 1898 – 1900 bol dostavané druhé poschodie. Priečelie budovy má dojem klasicistickej budovy. Stredná časť je zdobená pilastrami, okná majú nadokenné rímsy. Vo dvore budovy stál v minulosti drevený evanjelický kostol. Budova neskôr slúžila ako Stredná priemyselná škola geologicko-banícka, ktorá patrila medzi najlepšie na Slovensku.[29]

Medzi ďalšie významné budovy v Spišskej Novej Vsi patrí Katolícka fara postavená v roku 1750. V rokoch 1785 – 1786 menšie barokové úpravy a na začiatku 20. storočia secesná dostavba. Ďalej Evanjelická dievčenská meštianska škola postavená v roku 1914 podľa projektu J. Urinyiho. Dnes tam sídli Technická akadémia. Na námestí blízko farského kostola sa nachádzal Rímskokatolícka ľudová škola z roku 1877 dnes tam sídli Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka. Bývala kráľovská drevopriemyselná škola z rokoch 1897 – 1899, podľa návrhu H. Hermanna. Dnes tu sídli Hotelová Akadémia.Ďalej sa v meste nachádzali kasárne honvédov z roku 1892, dnes sa v objekte nachádzajú rôzne menšie firmy. V roku 1885 bol otvorený Mestský sirotinec. V metskej časti Novoveská Huta sa nachádza kamenný most, kostol svätého Cyrila a Metoda a dnes už zaniknutý areál Novoveských kúpeľov.[8]

Vstupná brána na Mestský cintorín sa nachádza smerom do Levočskej brány na Slovenskú ulicu. Mestský cintorín bol postavený v 18. storočí, ktorý bol ohradený múrom a vstupnou bránou. Nad vstupnou bránou boli inštalované sochy evanjelistov – svätého Jána, svätého Lukáša, svätého Mareka a svätého Matúša. Koncom 60. rokov 20. storočia boli sochy demontované a v roku 2009 boli sochy reštaurované. Spolu s reštaurovaním sôch boli vyhotovené aj kópie, ktoré boli od roku 2010 znovu inštalované na priečelí vstupnej brány cintorína. Zreštaurované originálne sochy boli uložené do evanjelického kostola.[30][31]

Židovský cintorín sa nachádza vo východnej časti mesta neďaleko železničnej trati. Potreba s výstavbou židovského cintorína súvisela s formovaním náboženskej obci v Spišskej Novej Vsi. Súčasťou cintorína bola vstupná brána, múr a obradná miestnosť s márnicou, ktorá bola pôvodne používaná ako dom očisty (Bejt tahara). Časť obradnej miestnosti bol prestavaný v septembri 1944 na príkaz nemeckej armády na vojenské opevnenie. Po vojne boli po stranách cintorína vybudované garáže a zriadená záhradkárska oblasť. Židovský cintorín bol obnovený až po roku 1989 a to skupinou dobrovoľníkov, Ústredného zväzu Židovskej náboženskej obci na Slovensku a grantu od spoločnosti Orange. Židovský cintorín je dnes poslednou zachovanou pamiatkou židovskej kultúry v meste. V roku 2010 bol zaradený medzi pamiatky Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva, ktorá je súčasťou rozsiahleho projektu Európske cesty židovského kultúrneho dedičstva.[32]

• 
  Učiteľský ústav dnes Gymnázium Školská.
• 
  Bývalá Kráľovská drevopriemyselná škola, dnes Hotelová akadémia.
• 
  Býval budova okresného súdu, dnes detašované pracovisko Univerzity Konštantína Filozofa.
• 
  Bývala rímskokatolícka ľudová škola, dnes Cirekvné gymnázium.
• 
  Sirotinec.

Medzi technické dnes už zaniknuté pamiatky patrili Nižný mestský mlyn z rokoch 1518 – 1523, Papiereň z roku 1675 podľa návrhu Eliáša Začkoviča. Po roku 1890 to bola Haltenbergova továreň na textil. Ďalšie boli Manufaktúry na kameninový riad/majoliku z roku 1812 a na výrobu modrej skalice z roku 1814. Továreň na výrobu sadry z roku 1870 a továreň na škrob z roku 1881, dnes asanovaná škrobáreň, od roku 1888 ju vlastnila rodina Koromzay. V meste sa nachádzala aj mestská elektráreň. Parná píla na Podskale založená v roku 1917 firmou Reiner a Mandula, a. s. a zároveň aj lesná železnica z Podskaly cez Novoveskú Hutu až na Vojtechovú samotu. Na mieste autobusovej stanice sa nachádzala Adlerova píla z roku 1894. A medzi existujúce technické pamiatky patrí Tehelňa z roku 1887 – 1892, pôvodne to bol mestský podnik. V roku 1905 bola prestavaná na najväčšiu tehelňu na Spiši podľa projektu nového majiteľa J. Tischlera, v roku 2006 boli asanované objekty sušiarne, kotolne a lisovne. Ďalším zachovaným objektom je rušňové depo z roku 1872, ktoré je stále využívane železnicami Slovenskej republiky.[8]

Medzi moderné stavby v Spišskej Novej Vsi možno radiť Hanulovu vilu z 30. rokov 20. storočia na Hanulovej ulici. Mestský úrad je ďalšou modernou stavbou z rokoch 1938 – 1940 podľa projektu M.M. Harminca, ako jeden architektonický komplex. Vo výzdobe priečelia je v značnej miere použitý pre Stredný Spiš charakteristický travertín. Oproti mestskému úradu stoji moderná výšková budova hotel Metropol z roku 1969. Medzi moderné stavby sakrálnej architektúry na Slovensku patrí Kostol Božieho Milosrdenstva na sídlisku Západ I., Gréckokatolícky chrám Premenia Pána v centre mesta a Kostol Panny Márie Fatimskej na Ferčekovciach.[33][8]

• 
  Mestský úrad.
• 
  Gréckokatolícky chrám Premenenia Pána.

V okolí mesta sa nachádza niekoľko väčších kaplniek, ktoré boli postavené v 18. storočí. Najstaršia z nich je kaplnka svätého Kríža, postavená v roku 1748 a reštaurovaná do roku 1802, ktorá sa dodnes nezachovala. Do prvej polovici 18. storočia patrí kaplnka svätej Anny, postavená pri ceste do Levoče. Dnešnú podobu získala až pri jej zväčšení v roku 1804. V nej sa nachádza renesančný oltár z polovice 17. storočia. Pri ceste do Markušoviec sa nachádza kaplnka svätej Trojice. Bola postavená v roku 1757, a obnovovaná v roku 1825. V kaplnke sa nachádza oltárna skriňa s dvoma krídlami z konca 15. storočia. Ústredná socha je negotická z roku 1800. Na tabuliach sú namaľovaní svätý Juraj, svätý Augustín, svätý Vavrinec, svätý Erazmus, svätý Rochamus, svätý Anton, svätý Egídius a traja neznámi. pravdepodobne sa jedná o pôvodný oltár svätého Benedikta alebo Mikuláša z farského kostola. Ďalšia kaplnka svätého Ruženca z roku 1760, reštaurovaná v roku 1802 a 1845 pri starej ceste do Novoveskej Huty. Neďaleko od nej sa nachádza menšia kaplnka zvaná "kammený obrazek" postavená v roku 1828 na mieste kde zosun pôdy usmrtil dvoch ľudí.[23]

• Kaplnky
• 
  Kaplnka svätej Anny

• Pamätníky
• 
  Mariánsky stĺp.
• 
  Socha kpt. Jána Nálepku.
• 
  Pamätník SNP.
• 
  Miesto prianí.
• 
  Pamätník obetiam bombardovania Spišskej Novej Vsi, maďarským letectvom 24. marca1939, v konflikte Malej vojny. Bol odhalený v roku 2014.
• 
  Strom mieru v parku.
• 
  Pamätná tabuľa na Provičnom dome.
• 
  Pamätná tabuľa na kpt. Jána Nálepku na vchode gymnáziu.

Centrom mesta prechádza cesta II/533 od Rožňavy na Levoču, ktorá sa v severnej časti mesta križuje s II/536, vedúcej od Spišského Štvrtka do Spišských Vlách. Na železničnú trať Žilina – Košice sa tu pripája trať do Levoče. Spišská Nová Ves je vzdialená 26 km východne od Popradu, 9 km južne od Levoče, 62 km západne od Prešova a 57 km severne od Rožňavy.

Dopravné spojenie do Spišskej Novej Vsi je možné autobusovými prímestskými i diaľkovými linkami zo smeru Rožňava, Levoča, Košice, Poprad. Cez Spišskú Novú Ves vedie hlavná železničná trať číslo 180 Košice – Žilina – Bratislava.

Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi má bohatú históriu a funguje už od roku 1971. Územie mesta a obce Smižany je do konca roka 2008 obsluhované devätnástimi linkami. Od začiatku roka 2009 dvanástimi linkami MHD.

V minulosti sa uvažovalo aj o zriadení trolejbusovej dopravy. Od tohto ekologicky prospešného zámeru sa upustilo. MHD v Spišskej Novej Vsi ako aj prímestskú dopravu zabezpečuje spoločnosť Eurobus a.s. (ex. SAD Spišská Nová Ves). V súčasnosti má MHD 15 liniek.

V centre mesta môžu obyvatelia využiť množstvo súkromných predajní kde sa dá kúpiť takmer všetko od potravín, drogérie, textilu, obuvi cez auto-moto, PC predajne a iné. Obyvatelia môžu tiež navštíviť menšie nákupné centrá ako COOP Jednota, Madaras, Kaufland, Lidl, Tesco a pod. Čo sa týka služieb tie obyvatelia nájdu tiež v centre mesta. V Spišskej Novej Vsi pôsobia tiež banky: Slovenská sporiteľňa, OTP banka, Dexia, VUB, UniCredit Bank, ČSOB a iné. Pre motoristov fungujú v Spišskej Novej Vsi autorizované autoservisy/predajne osobných áut značiek: Škoda, Kia, Mitsubishi, Citroen a v neďalekých Smižanoch (Fiat, Lancia, Alfa-Romeo)

• Rímskokatolícka cirkev
  • farnosť Nanebovzatia Panny Márie – erigovaná pred rokom 1268
  • farnosť Fatimskej Panny Márie Spišská Nová Ves – Ferčekovce s filiálkou Novoveská Huta erigovaná 10. júla 2013 spišským biskupom ThDr. Štefanom Sečkom
• Evanjelická cirkev AV
• Gréckokatolícka cirkev
  • Chrám Premenenia Pána
• Pravoslávna cirkev
  • Chrám svätého Klimenta Ochridského

• Základná škola Nad Medzou 1
• Základná škola Lipová ulica 13
• Základná škola Levočská ulica 11
• Základná škola Nejedlého ulica 2
• Základná škola Ing. O. Kožucha 11 – Základná škola vznikla v roku 1972. Prvý učiteľský kolektív mal 32 členov a zapísaných bolo 760 žiakov. Vzniknutá 22 triedna škola bola v tom čase najmodernejšou školou vtedajšieho okresu.
• Základná škola Komenského ulica 2
• Základná škola Hutnícka ulica 16

• ZŠ sv. Cyrila a Metoda, Markušovská cesta 8
• Špeciálna základná škola, Fabiniho 3

• SOŠ – Markušovská cesta 4,
• SOŠ – Filinského 7
• Technická akadémia, Hviezdoslavova 6
• SPŠ – Markušovská cesta 2
• SOŠ – Stojan 1
• Hotelová Akadémia – Radničné nám. 1
• Gymnázium, Javorová 16
• Gymnázium, Školská 7
• Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka, Radničné námestie 8

• Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
• Ekonomická fakulta UMB
• Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
• Žilinská univerzita v Žiline, centrum ďalšieho vzdelávania učiteľov
• Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Sociálna práca – magisterské externé štúdium

• Steve Bacon, Heriber Meier, Herbert Diestelmann, Dietrich Böhme, Ing. Ján Kukura, Ernesto Heinzelmann, Arlette Bouchaud

Jednotlivci po roku 1989:

• Štefan Labanc, František Javorský, Prof. Arnold Dezider Tóth, Mgr. Ján Horník, PhDr. Jozef KURUC, Mária Roštárová.

Kolektívne ceny po roku 1989:

• kolektív basketbalistov a funkcionárov basketbalového klubu AC Lokomotíva Bane Spišská Nová Ves, folklórny súbor Čačina, kolektív pracovníkov Domu Charitas, Spišské divadlo

Cena mesta za rok 2007

• Mgr. Michal Mucha – za výrazné zlepšenie podmienok pre v rámci pôsobenia na pozícii riaditeľa stredných škôl v meste Spišská Nová Ves.

Cena primátora za rok 2007

• Ing. Sergej Kozlík, Ing. Viliam Mjartán – za významnú pomoc pri etablovaní spoločnosti Embraco Slovakia v meste
• Vdp. ThLic. Anton Mišek – dekan rím. kat. cirkvi v meste – za rozvoj duchovného života v meste a pri príležitosti 25. výročia jeho kňazskej vysviacky
• PaeDr. Jozef Joppa – za úspešné budovanie Galérie umelcov Spiša
• Mgr. Igor Kováč – za dlhoročnú reprezentáciu mesta v oblasti športu
• Divadelný súbor Hviezdoslav – pri príležitosti 75. výročia založenia
• Folklórny súbor Čačina – pri príležitosti 35. výročia založenia

Cena mesta za rok 2008

• Mgr. Valentín Peták – za prínos v oblasti školstva a kultúry.
• Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc. – za dlhoročnú činnosť zameranú na rozvoj mesta a regiónu, ktorú permanentne ľudsky a nezištne vykonával a vykonáva vo funkciách ako štátny tajomník, minister, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky či vysokoškolský pedagóg; pri príležitosti životného jubilea 60 rokov.

Cena mesta za rok 2009

• Ing. Alexander Barčák (dlhoročný riaditeľ Železorudných baní) – za výrazný podiel na rozvoji mesta Spišská Nová Ves.
• Valent Varga (dlhoročný riaditeľ závodu Tatrasvit) – za výrazný podiel na rozvoji mesta Spišská Nová Ves.

• Albertína Štefaniková rod. Jureková (*1853 – †1928), matka M.R. Štefanik
• JUDr. Ladislav Dušan Štefánik (*1886 – †1959), mladší brat M. R. Štefánika, notár
• Dr. Zoltán Brüll (*1905 – †1945), horolezec, horský vodca, lekár, partizán
• Oscar Ember (*1892 – †1952), maliar, portrétista, pôsobil v Berlíne, Švajčiarsku, neskôr v Prahe, emigroval do USA
• Gejza Emericzi (1838 – †1857), prvý riaditeľ Učiteľského ústavu, funkcionár Spišského učiteľského spolku, významný organizátor spolkového života a sociálnej starostlivosti

• Jozef Hanula (* 1863 – † 1944), maliar, pedagóg, ilustrátor
• Vojtech (Béla) Hajts (*1872 – †1926), pedagóg, priekopník turistiky, zakladateľ turistiky na Spiši, tvorca názvu Slovenský raj, založili v roku 1904 súkromné observatórium
• Juraj Kapralčík (*1880 – †1964), spisovateľ, pseudonym Ďuro Pokuta, napísal 5 básnických zbierok: Spišské klapancie
• Krištof Klesch (*1632 – †1706), evanjelický duchovný, básnik, autor náboženských barokových polemík a dišpút
• Samuel Lányi (*1792 – †1860), zememerač, maliar
• Ján Malleter (*1691 – †1755), lekár, prírodovedec, spolupracoval s Matejom Belom na monografii Spišskej stolice, bol poverený zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára Petra I.
• Ján Mariáši (*1822 – †1905), príslušník kráľovskej gardy, dôstojník revolučnej armády, poslanec na uhorskom sneme za mesto Spišská Nová Ves
• Gustáv Matz (*1860 – †1903), fotograf, historik umenia
• Aurél Münnich (*1856 – †1906), právnik, poslanec, právny zástupca 1. uhorskej sporiteľne, poslanec Uhorského parlamentu za mesto Spišská Nová Ves, spoluzakladateľ Novoveských kúpeľov
• Sándor (Alexander) Münnich (*1842 – †1918), historik, archeológ, pedagóg, horolezec, v roku 1896 vydal knihu o dejinách Spišskej Novej Vsi
• Viktor Olgyai (*1870 – †1929), maliar, grafik
• Márton Roth (*1841 – †1917), pedagóg, numizmatik, priekopník turistiky, podieľal sa na sprístupňovaní roklín Slovenského raja, organizátor Uhorského karpatského spolku, spoluzakladateľom Podtatranského múzea v Poprade, spoluautor dejín Spišského učiteľského spolku
• ThDr. Mikuláš Stanislav (*1908 – †1975), kňaz, pedagóg, popredný znalec biblie, spolu prekladateľ Písma svätého
• Karol Thern (*1817 – †1886), hudobný skladateľ, dirigent, klavirista, pedagóg, pseudonym Réth N. Károly
• Ľudovít Trangous (*1786  – †1855), železiarsky podnikateľ, mecenáš evanjelického školstva, založil moderné železiarne a valcovňu v Krompachoch
• Jozef Trangous (*1783 – †1861), mecenáš ľudového a dievčenského školstva v meste
• Elias Ursinus (*okolo 1580 – †1627), evanjelický kňaz, spisovateľ, humanistický vzdelanec, autor učebnice teológie, filozofickej rozpravy, rukopis jeho denníka je súčasťou spišskonovoveskej kroniky, jeho pohrebný chválospev na Stanislava Thurzu vyšiel v roku 1626 v Košiciach
• Andrej Reiprich (*1912 – †2002), entomológ
• Mikuláš Huba (*1919 – †1986), herec a recitátor
• Alexander Huba (*1920 – †2008), entomológ a vysokoškolský pedagóg
• Viliam Ficker (*1932 – †1978), matematik
• Ján Melkovič (*1939 – †2004), hudobný skladateľ a herec
• Ernest Valko (*1953 – †2010), advokát, predseda ústavného súdu a politik
• Viera Klimková (*1957), bývalá bežkyňa na lyžiach a trénerka