Ladislav IV. (Uhorsko)

Rodičia: Štefan V., uhorský kráľ a Alžbeta Kumánska, dcéra vládcu kočovných Kumánov

Manželka: Izabela (Alžbeta), dcéra Karola I. z Anjou, neapolského kráľa

Zobrazenie Ladislava IV. v Obrázkovej kronike

Za kráľa Uhorska bol korunovaný hneď po smrti svojho otca v roku 1272 ako desaťročný. Počas neplnoletosti mala za neho vládnuť matka Alžbeta. Do jej vlády sa čoraz viac plietli príslušníci najbohatších uhorských rodov, predovšetkým chorvátsky bán Joachim Pektari z rodu Gutkeledovcov.

O priazeň Uhorska sa v tom čase uchádzali obaja záujemcovia o korunu Svätej ríše rímskej, Rudolf I. Habsburský i Přemysl Otakar II. Ladislav IV. sa napokon jednoznačne postavil na stranu Habsburga, čím pokračoval v politike svojho otca, ktorý bol nezmieriteľným nepriateľom českého kráľa. Mladý panovník sa dokonca osobne zúčastnil rozhodujúcej bitky oboch rivalov, ktorá sa odohrala na Moravskom poli v roku 1278. Uhorské vojsko veľkou mierou prispelo k porážke Čechov i ku smrti ich kráľa.

Vnútorná situácia v Uhorsku sa však stále zhoršovala. Ladislav začal zanedbávať svoju manželku a celú uhorskú šľachtu a obklopoval sa viacerými kumánskymi konkubínami, pričom sa začal ako Kumán aj obliekať. Na vyčíňanie pohanských Kumánov musela reagovať i pápežská stolica. Legát Filip v roku 1279 pricestoval osobne do Uhorska, aby sa presvedčil o situácii a aby napomenul mladého kráľa. Tieto kroky však spôsobili pravý opak. Urazený Ladislav sa ešte viac primkol ku Kumánom, ktorých divoký a nespútaný život mu vyhovoval oveľa viac. I keď bol nútený prisľúbiť vykonanie nápravy, nič z toho sa nekonalo. Pre neho by to znamenalo úplne zmeniť spôsob života, podriadiť sa však nemienil. Je možno predpokladať, že Ladislav mal nielen rád Kumánov, ale chcel nájsť v nich silných spojencov. Zrejme ich chcel podľa vzoru starých Rimanov a ich prístupu k barbarom integrovať v Uhorsku. Pravdepodobne boli Kumáni silní bojovníci: Kumáni, nazvaní aj Kipchaky, boli tí istí, ktorí dobyli v XII. storočí knieža Igor Svjatoslavič v Rusku. Na druhej strane sa nedá tvrdiť ani to, že by bol Ladislav priateľom Kumánov, pretože im nedovolil odísť z Uhorska a bojoval proti nim v bitke blízko Szalánkeménu okolo roku 1280.

Pápežský legát Filip po nedodržaní Ladislavových sľubov, nevidiac inú možnosť, vyhlásil nad krajinou interdikt a kráľa exkomunikoval z cirkvi. Len s veľkým úsilím sa uhorským vyslancom podarilo presvedčiť samotného pápeža, aby trest zmiernil. V roku 1280 je však Filip opäť v Uhorsku. Na stretnutí s kráľom a jeho matkou žiada prijatie ráznych opatrení voči pohanom. Napriek sľubom v písomnej podobe sa opäť nič nezmenilo.

S vyčíňaním kráľa a jeho kumánskej družiny bola čoraz nespokojnejšia i šľachta. Niektorí jej predstavitelia sa dokonca pokúsili kráľa zosadiť. To ho priviedlo k myšlienke pozvať si na pomoc Tatárov, aspoň tak to tvrdila uhorská šľachta. A tak v rokoch 1285, 1287 a 1288 prichádzajú do krajiny, aby mu pomohli skrotiť šľachtu. Strašným spôsobom vyplienili najmä východné Slovensko. To bol dôvod na otvorenú vojnu s najsilnejšími uhorskými rodmi. Do boja povstali Kyseckí, Boršovci ale i spišskí mešťania. Kráľ utrpel niekoľko porážok. Po výmene pápeža sa mu nový muž na Petrovom stolci dokonca chystal vyhlásiť križiacku výpravu. K tomu však nedošlo, ale Ladislav úplne stratil moc.

Dňa 10. júla 1290 zavraždili kráľa Ladislava IV. traja Kumáni v tábore pod hradom Cheresig. Chceli sa pomstiť za to, že im pred 10 rokmi zabránil opustiť Uhorsko.