Giraltovce

Giraltovce sa rozprestierajú v južnej časti Nízkych Beskýd, na sútoku riek Topľa a Radomka. Radomka, tečúca bezprostredne do Giraltoviec, vytvorila terénny prielom (zárez), ktorého prevýšenie od hladiny po najvyšší vrch je okolo 80 m. Nadmorská výška v meste je 210 m n. m. a v chotári od 170 do 357 m n. m.

Povrch chotára v západnej časti za mestom (pravo-nábrežná časť Tople) je rovinatý. Východná časť povrchu terénu okolia mesta je mierne členitá a vytvára malebnú pahorkatinu. Geologické zloženie pôdneho súvrstvia sa skladá z treťohorného flyšu (pieskovcov, ílovcov), štvrtohorných naplavenín (štrkov, pieskov a hliny) a svahových hlín.

Celoročná teplota je okolo 8 °C, ročný úhrn zrážok je 600 – 700 mm. Pôdna štruktúra chotára má nivné a hnedé lesné pôdy. Lesné porasty sú z prevažnej väčšiny len vo východnej časti. Z lesných drevín tu rastie dub, buk a breza. Prírodnou pozoruhodnosťou Giraltoviec a blízkeho okolia je viac ako 250-ročný majestátny dub.

Mestom vedie cesta I/21, ktorá je súčasťou európskej cesty 371. Južným smerom z mesta vedie údolím Tople cesta II/558.

Pamätník na prvú svetovú vojnu

Archeologické prieskumy okolia mestečka z konca 19. a začiatkom 20. storočia potvrdili, že prvé osídlenie tohto územia sa datuje do obdobia konca eneolitu a prvej vývojovej etapy bronzovej doby. Potvrdzujú to nájdené predmety v pohrebiskách, ktoré dostali pomenovania ako kultúra východoslovenských mohýl (okolo 1 800 – 1 200 rokov pred Kr.). Nálezy tejto kultúry boli objavené aj v blízkych okolitých dedinách.

Prvá doložená písomná zmienka o obci je z roku 1487.

Obec pravdepodobne vznikla začiatkom 15. storočia. Pomerne veľa obyvateľov obce sa zapojilo do protihabsburského stavovského povstania. Boli poddanými Františka Rákocziho. Ten im sľuboval rôzne výhody, preto mnohí sa nechali zlanáriť do jeho vojska. Po porážke povstania Františka Rákocziho v roku 1708 pri Trenčíne došlo k čiastočnému vyľudneniu obce. V 18. storočí tu spravovali svoje majetky Krasnecovci, Podhorányiovci a Szirmayiovci. V tomto období bola v obci založená manufaktúra na výrobu fajansy a tehelňa na výrobu tehliarskych výrobkov. Napriek tejto skutočnosti mala obec výrazne poľnohospodársky charakter aj v nasledujúcom storočí.

Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 sa počas prvej Československej republiky Giraltovce stali poľnohospodárskym mestečkom. Obyvatelia, tak ako ostatná časť Východu, trpeli veľkou nezamestnanosťou.

V meste sa nachádzali hroby vojakov z prvej svetovej vojny (1914 – 1918), ktorí zomreli v poľnej vojenskej nemocnici. Starostlivosť o vojnové hroby v medzivojnovom období vykonávala žandárska stanica. Vojaci boli uložení do hrobov na mestskom cintoríne. Bolo tu pochovaných 64 vojakov, ktorí zomreli od októbra 1914 do apríla 1915. Z toho bolo 63 rakúsko-uhorských vojakov a jeden ruský vojak. Vojnové hroby mesto po druhej svetovej vojne zlikvidovalo pre civilné pochovávanie.

V období Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1944 v Giraltovciach intenzívne pôsobila vtedy ilegálna organizácia Komunistickej strany Slovenska, usilujúca sa podchytiť nespokojnosť miestneho obyvateľstva v okolitých dedinách s častými exekuciami poľnohospodárskeho majetku. V okolí Giraltoviec vzniklo významné partizánske stredisko, prvé na východnom Slovensku. Obyvatelia intenzívne podporovali členov partizánskych skupín predovšetkým zo skupiny Čapajev, ktorej velil Ľudovít Kukorelli. Jednotka Čapajev začala svoju činnosť v polovici roku 1944.

Giraltovce boli oslobodené príslušníkmi 1. česko-slovenského armádneho zboru a vojakmi Červenej armády 18. januára 1945.

Po roku 1948 boli v meste vybudované nové priemyselné závody (Duklianske tehelne, Kovo-drevo, Kožiarske závody [po roku 1970], Teva, Lesný závod a iné). Rozvinutý bol aj priemysel na výrobu potravín (pekáreň, mliekareň, bitúnok a pod.)

Obyvatelia pracovali prevažne v miestnych podnikoch a poľnohospodárstve, časť v priemyselných podnikoch východného Slovenska. Giraltovce majú priznaný štatút mesta.

V roku 1787 mali Giraltovce 74 domov a 646 obyvateľov, z ktorých boli početní želiari (v dávnejšej minulosti príslušníci dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu), v roku 1828 mali 90 domov a 686 obyvateľov. Zaoberali sa plátenníctvom a pestovaním ovocia, pre ktoré tu boli vcelku priaznivé klimatické podmienky.

Giraltovce od počiatku 19. storočia dostali výsadu, že sa v nich mohli konať týždenné trhy a jarmoky. V polovici 19. storočia sa Giraltovce stali sídlom okresu a boli ním až do nového územnosprávneho členenia v roku 1960, keď bolo sídlo okresu presunuté do Bardejova.

Skulptúra od Tibora Bártfaya odhalená v roku 1991

V modrom štíte nad ostrím položeného strieborného kosáka so zlatou rukoväťou je zlatý snop. Znamenie je prevzaté z erbového pečatidla z roku 1837 a zobrazuje poľnohospodársku tematiku. Autormi erbu sú Károly Tagányi a Ladislav Čisárik.

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej a žltej. Farebne vychádza z farieb mestského erbu. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Hoci sa na území obce našli archeologické nálezy už z neolitu, dnešné Giraltovce vznikli až v 15. storočí. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, na čo poukazuje aj ich erb: v modrom štíte zlatý snop a pod ním strieborný kosák. Jeho odtlačok sa našiel na dokumente z roku 1868. Je isté, že Giraltovce používali erbové pečatidlo už pred rokom 1837, pravdepodobne s iným symbolom. V roku 1837 tu pôsobil kovorytec, ktorý pečatidlo so snopom a kosákom vyryl aj mnohým ďalším okolitým obciam. Keďže tento erb je už všeobecne známy – navrhol ho Tagányi v roku 1880 len Giraltovciam, jeho kresbu uverejnil v roku 1963 M. Markuš –, v súčasnosti ho vo farebnej úprave nájdeme spolu s ostatnými slovenskými mestskými erbmi v osobitnej heraldickej publikácii.

Podľa údajov z 31. decembra 2015 mali Giraltovce 4 146 obyvateľov.

• Slanské vrchy, výstup na Šimonku. Šimonka (1 092 m n. m.) – najvyšší vrch Slanských vrchov, vypínajúci sa nad obcou Zlatá Baňa. Vrcholovú časť tvorí národná prírodná rezervácia.
• Slanské vrchy, náučný chodník Oblík (925 m n. m.), vulkanická kopa s pestrou mozaikou lesných spoločenstiev, prevažne bučín s mohutnými a starými exemplármi buka (170 – 250 rokov), dĺžka trasy: 3,5 km, východisko – prístup: obce Petrovce alebo Hermanovce, v blízkosti lesníckej chaty na lúke za Oblíkom.

• Materská škola, Dukelská 62
• Základná škola, Budovateľská 164/4
• Špeciálna základná škola, kpt. Nálepku
• Základná umelecká škola, Dukelská 53
• Centrum voľného času, Fučíkova 5
• Združená stredná škola, Dukelská 33
• Gymnázium, Dukelská 30
• Súkromná základná škola Giraltovce, Dukelská 33

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Giraltovciach

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giraltovce

• Územný plán mesta Giraltovce