Humenné

Humenné, v pozadí Vihorlat

Panoramatický pohľad na mesto Humenné od severozápadu

Pohľad na Humenné z Vihorlatu, v pozadí Vysoké Tatry

Humenský zámok

Humenné je okresné mesto na severovýchode Slovenska, vzdialené 485 kilometrov od Bratislavy. Od krajského mesta Prešov je Humenné vzdialené 73 kilometrov a 83 kilometrov od mesta Košice. Nachádza sa na sútoku riek Laborec a Cirocha v nadmorskej výške 157 m n. m.[5] Mesto obklopuje zo severu južný okraj Nízkych Beskýd, z juhu Vihorlatské vrchy s 1 075,5 m vysokou nečinnou sopkou Vihorlat.

Mestom prechádza cesta I/74 (Strážske – Snina) a II/559 (smer Medzilaborce), ako aj železničná trať Michaľany – Łupków a Humenné – Stakčín. Humenné leží 21 km západne od Sniny, 42 km južne od Medzilaboriec, 25 km východne od Vranova nad Topľou a 27 km severne od Michaloviec.

Humenné sa rozkladá v doline obklopenej z každej strany lesmi. Kraj okolo Humenného ponúka množstvo možnosti na turistiku letnú aj zimnú, cykloturistiku ako aj kratšie, ale aj dlhšie prechádzky po okolí. Katastrálne územie mesta Humenné patrí do provincie Východné Karpaty, subprovincie vonkajších  Východných Karpát, oblasti Nízkych Beskýd. Do katastrálneho územia  mesta Humenné zasahujú tri geomorfologické celky, ktorými sú: Ondavská vrchovina, Humenské podolie a Humenský Sokol.[6]

Námestie slobody (pohľad na fontánu z juhozápadu)

Fontána lásky v centre mesta

Sídlisko Pod Sokolejom (vzadu)

• Centrum – námestie Slobody (vrátane ulíc Štefánikova, Gorkého, Kukorelliho, Vihorlatská)
• Sídliská: Sídlisko I, Sídlisko II, Sídlisko II/A, Sídlisko III, Dubník, Poľana, Pod Sokolejom
• Ostatné časti: Handrix, Gaštanová, Krámová, Kudlovce, Mierová, Podskalka, Staničná, Suchý Jarok, Valaškovce
• Bývalé časti mesta (v súčasnosti oddelené): Jasenov, Lackovce, Kochanovce

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1317. Oddávna najväčšie mesto Horného Zemplína. V rokoch 1317 – 1684 Humenné patrí šľachtickému rodu Drughetovcov. V 15. storočí uhorský kráľ Matej Korvín udelil Humennému mestské výsady (udelenie pečate a erbu). V 16. storočí malo Humenné 700 obyvateľov. V roku 1610 vznikol na mieste staršieho hradu renesančný kaštieľ s parkom. Po vymretí šľachtického rodu Drughetovocov patrilo mesto šľachtickým rodom Zichyovcom, Althanovcom, Vandernathovocom a začiatkom 19. storočia prešlo do rúk Csákyovcov, následne Andrássyovcov, za ktorých mesto získalo nový impulz rozvoja (nové ulice, nové poštové spojenie, výstavba železničnej trate do Haliče, založenie kúpeľov). V roku 1828 malo mesto 2 666 obyvateľov, v roku 1923 – 4 184 obyvateľov, v roku 1933 – 5 638 obyvateľov.

Erb mesta Humenné na fasáde historickej budovy Obecného úradu mesta Humenné

• Erb – na ploche azúrového štítu strieborné rameno, ktoré drží kľúč zo zlata, vedľa ramena sa nachádza strieborný polmesiac a šesť zlatých šesťcípich hviezd.
• Vlajka – v tvare obdĺžnika s ukončením tzv. lastovičieho chvosta (pomer 2:3). Chvost siaha do 1/3 dĺžky vlajky zdola. Farby vlajky: žltá, modrá, biela – dvakrát sa opakujúce pásiky.
• Pečať – erb mesta uprostred, hore nadpis „HUMENNÉ“.

Humenné charakterizuje prevažujúci priemyselno – potravinársky komplex doplnený zariadeniami pre šport a kultúru. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do Východných Karpát (Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy, Laborecká vrchovina) aj keď s menej rozvinutým cestovným ruchom. Ku kultivácii mesta prispela upravená pešia zóna v centre mesta s dvomi modernými fontánami a množstvom zelene.

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom, najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), obľúbeným Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.) a Bukovské vrchy, kde je vyhlásený Národný park Poloniny s najvyšším vrchom Kremenec (1 221,0 m n. m.) na trojhraničnom pomedzí s Poľskom a Ukrajinou. Aj blízke okolie mesta s romantickými ruinami stredovekých hradov (Brekov a Jasenov, na ktorom sa nachádzala peňazokazecká dielňa), trochu ďalej od mesta sú ďalšie dve zrúcaniny hradov (Čičva a Vinné) a skanzenom ľudovej architektúry v mestskom parku je zdrojom poučenia a oddychu.

• 
  Vihorlat, najvyšší bod okresu Humenné
• 
  Sninský kameň
• 
  Morské oko
• 
  Kremenec – najvýchodnejší bod Slovenska
• 
  Vrch Ďurkovec v Národnom parku Poloniny
• 
  Brekovský hrad
• 
  Jasenovský hrad
• 
  Hrad Čičva
• 
  Viniansky hrad
• 
  Pohľad na Humenné z Červenej skaly

Ďalšie historické pamiatky

Gotický kostol v Humennom, 14. stor.

• Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (barokovo-klasicistická murovaná stavba z roku 1767, obnovená v roku 1875)
• Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi, užívaný aj Evanjelickou cirkvou a. v. (postavený v neogotickom slohu v roku 1890)
• Kostol na Kalvárii (postavený v neoklasicistickom slohu v roku 1891)
• meštianske domy v centre mesta vrátane historickej budovy Obecného úradu
• mlyn z r. 1926 na ul. Osloboditeľov (v súčasnosti prerobený na obytný dom)

• 
  Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (1767)
• 
  Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (1767)
• 
  Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda (1995)
• 
  Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda (1995)
• 
  Protestantský kostol v Humennom (1890)
• 
  Protestantský kostol v Humennom (1890)

Ďalšie turistické zaujímavosti

Dobrý voják Švejk v Humennom

Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na pešej zóne (1942)

• Socha dobrého vojaka Švejka z románu Jaroslava Haška od roku 2000 stojí na hlavnej železničnej stanici v Humennom, z ktorej si románová postava dobrý voják Švejk pri návšteve v Humennom na začiatku 20. storočia pila „znamenitú železitú vodu“. Autorom sochy je humenský sochár Jaroslav Drotár. Turistická cesta „Po stopách dobrého vojaka Švejka“ vedie z Humenného po železničnej trase cez Radvaň nad Laborcom do poľského mesta Sanok, kde sa nachádza viacero pamiatok na počesť dobrého vojaka Švejka.
• Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na centrálnej pešej zóne (z r. 1942)
• Busta M. R. Štefánika pri Potoku času na centrálnej pešej zóne (odliatok z torza sochy M. R. Štefánika, ktorá stála v r. 1934 – 52 na dnes neexistujúcom Štefánikovom námestí)
• Fontána lásky na centrálnej pešej zóne
• Potok času na centrálnej pešej zóne (umelý potok)
• Pamätník obetiam II. svetovej vojny na severnom konci centrálnej pešej zóny. Nadpis na pamätníku: "SLOBODA PRINESENÁ JE VZÁCNA ALE SLOBODA VYBOJOVANÁ JE OVELA DRAHŠIA".
• Juhovýchodne od Humenného kedysi ležali malé kúpele Szirtalja – na mieste donedávna fungujúcej reštaurácie Podskalka.[7]

• Mestské kultúrne stredisko

Veľký športový komplex – športová zóna mesta na Chemlonskej ulici pozostáva z týchto areálov: Krytý zimný štadión, Mestská športová hala, tenisový areál, Mestská plaváreň s letnými kúpaliskami, Futbalový štadión s malou telocvičňou, skateboardové ihrisko a miniihrisko s umelou trávou.

V blízkosti Humenného sa nachádza lyžiarsky vlek Chlm (cca 6 km) pri obci Chlmec s dvomi vlekmi a umelým zasnežovaním, v súčasnosti je nefunkčný.

1. HFC Humenné je slovenský futbalový klub s vyše storočnou tradíciou. Vychoval množstvo výborných hráčov, ktorí reprezentovali Česko-Slovensko a neskôr aj Slovensko.Dňa 16.6.2013 sa mladým humenským futbalistom kategórie U13 podaril fantastický kúsok, keď sa stali majstrami 1. ligy východného slovenska.Ako písali noviny:"na začiatku sezóny iba sen, dnes skutočná realita".

VK Chemes Humenné je druhý najúspešnejší volejbalový klub v histórii samostatného Slovenska a úradujúci štvornásobný volejbalový majster Slovenskej republiky, víťaz slovenského pohára a úspešne pôsobí v medzinárodnej lige MEVZA (Middle European Volleyball Zonal Association), kde v sezóne 2013/2014 skončil na treťom mieste. Hlavným sídlom klubu je Mestská športová hala s kapacitou 1200 sediacich divákov.

1. TC Humenné je hlavný tenisový klub v meste Humenné. Jeho predchodcami bol od roku 1978 klub TJ Zdravotník Humenné, neskôr v rokoch 1980 – 1993 fungoval ako TJ Chemlon Humenné, v rokoch 1993 – 1997 TJ Chemes Humenné. Od roku 2003 klub funguje v novom tenisovom areáli s jedenástimi dvorcami, ktorý je súčasťou športovej zóny na Chemlonskej ulici. Pôvodný tenisový areál "Pod nadjazdom" so šiestimi dvorcami fungoval do roku 1998, kedy bol zbúraný.

Letecko-modelársky klub Humenné má bohatú históriu už od 50. rokov 20. storočia. Vychoval niekoľkých majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. V roku 1984 organizoval Majstrovstvá Slovenska raketových modelov, v roku 2011 Majstrovstvá Slovenska upútaných modelov a v roku 2012 Majstrovstvá Slovenska halových modelov[8]. V súčasnosti (12/2012) má klub 22 členov, ktorí sa zaoberajú leteckými a kozmickými modelmi.

1. Atletický klub Humenné má dlhú históriu v tomto meste. Vychoval niekoľkých majstrov Slovenska. Trénuje sa na ZŠ Hrnčiarskej (ihrisko pri Mlyne), tréner Mgr. Marek Lučka trénuje svojich zverencov a dosahuje výkony v oblasti východoslovenska / Slovenska na popredných priečkach. Každý rok sa v okolí Humenného usporadúvava bežecká liga ktorá sa koná v HE a aj v obciach v okolí.

V súčasnosti sa v Humennom nachádza 10 stredných škôl.

• Juraj Dojč – fotograf
• Ladislav Grosman, spisovateľ autor novely Obchod na korze, podľa ktorej bol natočený rovnomenný film, ktorý získal v r. 1966 vôbec prvého Oscara v dejinách Česko-Slovenska
• Štefan Babjak – slovenský operný spevák (barytón)
• Mikuláš Kočan – slovenský spisovateľ, básnik a dramatik, autor rozhlasových a televíznych hier pre deti a mládež
• Alexius Toronský – gréckokatolícky kňaz, starosta (1931 – 38) a mešťanosta (1946 – 48) Humenného, zaslúžil sa o rozvoj mesta
• Mikuláš Klimčák – akademický maliar
• Mikuláš Petrašovský – spevák
• Lucia Nimcová – fotografka
• František La Brotten Gandeľ – básnik a filozof
• Marián Čekovský – spevák
• Marek Tomčišák – reprezentant v nohejbale
• Arthur Beller – prezident najstaršej antverpskej diamantovej burzy Beurs voor Diamanthandel
• Tomáš Gerich – futbalista, dvojnásobný majster SR
• Matej Hubaľ – policajt vyznamenaný Medailou za statočnosť pri záchrane ľudského života
• Pavol Lukáč - slovenský historik a politológ
• Peter Rusnák – bratislavský gréckokatolícky biskup
• Tomáš Rada – spevák a člen SĽUK-u
• Michal Pavlus – hudobník, spevák, klávesák, narodený v Trenčíne, momentálne sa angažuje v rusínskom jazyku. Ocenený Gedliovou medailou za angažovanie v hudbe
• PhDr. Belo Polla, DrSc. – historik, archivár a archeológ, zakladateľ historickej archeológie na Slovensku
• MUDr. Andrej Leňo – spoluzakladateľ modernej európskej a slovenskej medicíny, primár chirurgického odd. Nemocnice MUDr. A. Leňu (1946 – 1976)
• PhDr. Andrej Leňo – slovenský novinár, dramatik a spisovateľ
• Mgr. Tomáš Leňo – slovenský umelecký fotograf
• Ján Šmajda – občiansky aktivista, filantrop a propagátor športu
• Mgr.art. Jaroslav Drotár – sochár
• František Palonder – režisér, spisovateľ a scenárista, absolvent moskovského filmového inštitútu VGIK (odbor réžia hraného a televízneho filmu)
• Milena Minichová – slovenská herečka
• doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD – svetovo uznávaný paleontológ, pracoval na Univerzite v Uppsale vo Švédsku, momentálne vysokoškolský učiteľ na UPJŠ Košice (FBERG), spoluobjaviteľ 10 nových druhov dinosaurov a vtákov (Bonapratenykus ultimus, Aerotitan sudamericanus, Orientognathus chaoyngensis a iné)
• Jana Jurčenková – módna návrhárka
• Lýdia Eckhardtová – módna návrhárka

• Darney, Francúzsko
• Jarosław, Poľsko
• Mátészalka, Maďarsko
• Mukačevo, Ukrajina
• Perečín, Ukrajina
• Przemyśl, Poľsko
• Sanok, Poľsko
• Šibenik, Chorvátsko
• Třebíč, Česko
• Vidnoje, Rusko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Humennom

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Humenné

• Oficiálna stránka mesta