Rajecké Teplice

Kúpeľné mestečko leží v severnej časti Rajeckej kotliny, približne 10 km južne od Žiliny. Mestom vedie cesta I/64, vedúca zo Žiliny cez Rajec a Fačkov do Prievidze, ako aj železničná trať Žilina – Rajec.

V modrom štíte erbu je nad dvoma striebornými zvlnenými brvnami zlaté slnko striedavých lúčov.

Po priznaní štatútu mesta v roku 1989 si Rajecké Teplice vytvorili nový mestský erb. Ten vychádza zo symboliky miestnych prameňov, charakterizovaných zvlnenými pásmi. Spolu so symbolom slnka i modrou farbou štítu sa vhodne evokuje myšlienka interakcie slnka, vody a vzduchu a ich liečivých účinkov. Mesto prijalo svoj erb 22. marca 1989.

Vlajku mesta tvorí päť pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky vo farbách žltej, modrej, bielej, modrej a žltej. Pomer strán je dva ku trom a je ukončená zástrihom, siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu vlajky.

Symboly mesta Rajecké Teplice sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou R-2/1991. Symboly mesta sú zverejnené aj v knižnom vydaní Heraldického registra SR. [4]

Podľa archeologických nálezov bola táto oblasť osídlená už v praveku. Prvá písomná zmienka však pochádza z roku 1376 v listine uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého. Obec sa v písomných prameňoch od roku 1496 uvádza ako súčasť lietavského panstva a s ním ju postupne vlastnili Ján Zápoľský, Mikuláš Kostka, od roku 1558 František Thurzo a od roku 1585 jeho syn Juraj Thurzo. Ten tu dal v roku 1610 postaviť prvý "kúpeľný dom", kam pozýval priateľov a usporadúval aj rokovania. Dal upraviť okolie prameňov a obec zaznamenala rozmach. Po jeho smrti v roku 1616 boli jeho majetky rozdelené medzi štyroch dedičov.

Ďalšie oživenie prišlo až koncom 18. storočia, kedy boli kúpele obnovené. V 19. storočí sa však objavili ďalšie spory dedičov, v roku 1882 ich noví majitelia obnovili a ich popularita opäť stúpla, najmä po návšteve arcikniežaťa Karola Ľudovíta s manželkou a ďalšími príslušníkmi cisárskeho dvora vo Viedni. Na podnet nových majiteľov sa začalo aj so stavbou lokálnej železnice na trati Žilina – Rajec. V roku 1880 sa Rajecké Teplice stali znova súčasťou Konskej. Na začiatku 20. storočia sa kúpele dostali pod súdnu správu, do správcovstva ich dostal Ladislav Hauser, ale ich úpadok dovŕšila 1. svetová vojna. V roku 1919 ich odkúpil. Okrem iného začal výstavbu neogotického kostolíka, ktorý bol vysvätený v roku 1909. Od roku 1903 pôsobil v Rajeckých Tepliciach kúpeľný lekár Rudolf Flamm. 1. svetová vojna spôsobila úpadok kúpeľov a tým aj obce, ktorú navyše postihla v roku 1916 povodeň. Až v roku 1925 sa so zmenou majiteľa začalo s rekonštrukciou kúpeľov, a v 30. rokoch dostali kúpele postavením nových budov a hotela súčasnú podobu. Rozvoj napredoval aj za Slovenského štátu. V roku 1944 ich využívali Nemci a od vypuknutia SNP, do ktorého sa zapojili mnohí občania, neboli prístupné vôbec. V kuneradskom kaštieli mala sídlo II. partizánska brigáda M. R. Štefánika a Nemci ho vypálili. Nemecké vojská opustili obec až 1. mája 1945.

V roku 1951 sa obec opäť osamostatnila a v roku 1959 získava štatút kúpeľného miesta. Ďalšie obdobie je vcelku úspešné, k obci boli pripojené obce Stránske, Kunerad, Kamenná Poruba, Poluvsie a Konská.

8. februára 1989 získali Rajecké Teplice štatút mesta a okolité obce sa, okrem Poluvsia, osamostatnili. Štátny podnik Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice bol 1. februára 1996 pretransformovaný na akciovú spoločnosť s časťami Prírodné liečebné kúpele Rajecké Teplice a Kúpeľná liečebňa Kunerad (v kaštieli).

• Ján Hollý (* 1912 – † 2007), učiteľ, prírodovedec a botanik, jeden z riaditeľov školy v Rajeckých Tepliciach.

V Rajeckých Tepliciach desať rokov (1950 – 1960) žil na invalidnom dôchodku slovenský spisovateľ Štefan Letz. Časopisecky začínal v Mladom Slovensku a vo Vatre (1923). Debutoval zbierkou noviel Obyvatelia dvora (1927) a zaradil do nej aj hru Magdaléna, ktorú inscenovalo Slovenské národné divadlo. Po autorskej odmlke napísal zbierku noviel Eminent Dubovič (1954), Dobrodružstvo pod vežou (1958). Po smrti vyšli jeho Novely (1977). Spoločne s Jánom Smrekom sa o propagáciu pôvodnej slovenskej literatúry zaslúžil ako redaktor nakladateľstva Leopolda Mazáča v Prahe (1931 – 1939). Spoločne s Dobroslavom Chrobákom zostavili Slovenský literárny almanach.

Báseň o Rajeckých Tepliciach počas svojho kúpeľného pobytu napísala Ľudmila Podjavorinská.

V mestskej časti Rajeckých Teplíc Poluvsie sa narodil člen operácie Anthropoid Jozef Gabčík.

V Rajeckých Tepliciach žil aj zomrel slovenský rezbár a autor Slovenského betlehemu Jozef Pekara.

• 
  Pohľad na kúpele z Rajecké cesty
• 
  Hotel Skalka a hrebeň Skalky
• 
  Kostol Božského srdca Ježišovho
• 
  Kúpele Aphrodite
• 
  Kostol Nanebovzatej Panny Márie

• Dolenjske Toplice, Slovinsko
• Dolní Benešov, Česko
• Epe, Holandsko
• Pozlovice, Česko
• Wilamowice, Poľsko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rajecké Teplice

• oficiálne stránky mesta
• oficiálne stránky kúpeľov
• 3D panoráma
• Neoficiálne stránka mesta so zoznamom ubytovacích zariadení