Banská Štiavnica

Mesto Banská Štiavnica leží vnútri kaldery, ktorá vznikla zhruba pred 13,5 miliónmi rokov prepadnutím jadra Štiavnického stratovulkánu v Panónskom mori po sérii jeho erupcií, ktoré vytvorili okolie dnešného mesta nazývané Štiavnické vrchy v južnej časti stredného Slovenska.[6] Najvyšší vrch pohoria sa nazýva Sitno (1 009 m n. m.). Hrebeň kaldery vytvára prirodzenú ochranu centrálnej oblasti štiavnických vrchov. Klíma mesta má horský ráz s miernym podnebím, bez extrémnych teplotných výkyvov.

V meste pramení rieka Štiavnica (prítok Ipľa) dlhá 54,6 km, ktorej takmer celý tok sa na území mesta v súčasnosti nachádza v podzemí (slúži ako kanalizačný zberač), na povrch sa dostáva až v dolnej časti mesta. V čase vzniku mesta však tiekla po povrchu a dala mestu meno. V okolí Banskej Štiavnice sa nachádza početné množstvo umelých vodných nádrží – tajchov so sústavou technických diel – zberných jarkov.

V meste sa nachádzajú štyri mestské časti (Banky, Počúvadlianske jazero, Sitnianska, Štefultov), tri sídliská (Drieňová, Juh, Pod Kalváriou) a deväť osád (Bajtava, Drieňová, Goldfus, Jergištôlňa, Lintich, Šobov, Tereň, Vozárová, Košarisko) a časti Povrazník, Principlac, Špitálka. V minulosti boli súčasťou mesta aj viaceré sídla, patriace dnes do iných obcí (Banská Belá, Banská Hodruša, Štiavnické Bane).

V blízkosti mesta sa nachádzajú obce Baďan, Banská Belá, Banský Studenec, Beluj, Dekýš, Hodruša-Hámre, Hronská Dúbrava, Ilija, Klastava, Močiar, Podhorie, Počúvadlo, Pukanec, Sklené Teplice, Štiavnické Bane, Svätý Anton, Vyhne, Žibritov a mestá Zvolen, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Levice a Krupina.

V Banskej Štiavnici sa koná niekoľko regionálne i celoslovensky významných podujatí.

Banskoštiavnický Salamander bol pôvodne vážny a slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie pri zvlášť významných príležitostiach. Po 2. svetovej vojne sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila 10. septembra 1949 v podvečer Dňa baníkov a hutníkov. Od roku 1993 sa v tejto tradícii pokračuje každoročne v druhý týždeň mesiaca september.[13] Okrem samotného večerného (po zotmení) Salamandrového sprievodu, ktorý zobrazuje život banského mesta (obyčajové a prejavy banskoštiavnickej tradície[14]), sa podujatie Salamandrové dni rozšírilo na viac dní a ďalšie sprievodné akcie a stalo sa tak hlavnou turistickou atrakciou organizovanou v Štiavnici. Salamandrový sprievod predstavuje aj povesť o založení mesta a objavení banskoštiavnických zlatých a strieborných rúd, ktoré položili základ baníctva.

Banskoštiavnický Salamander je zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

V súčasnosti (od roku 1998) sú súčasťou Salamanderu aj celoslovenské oslavy dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov, ktoré pripravuje Slovenská banská komora v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Zväzom hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky, ako aj Odborovým zväzom pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky.[15]

Ďalšími pravidelnými podujatiami sú:

• Živé šachy Animatus Lusus,
• Noc na Starom Zámku,
• Nezabudnuté remeslá,
• Festival remesla, kumštu a zábavy,
• Filmový festival Štyri živly,
• Hudobný festival Jazznica,
• Festival Cap á l´Est,
• Beh ústavy,
• Beh trate mládeže.

Od roku 2000 sa v Banskej Štiavnici každoročne na prelome júla a augusta koná Festival peknej hudby, ktorý publiku v štiavnických historických priestoroch (kostoly, Starý zámok) a v okolí (Kaštieľ v Sv. Antone, Sklené Teplice) ponúka programy s prezentáciou slovenských a zahraničných koncertných umelcov, súborov a zoskupení. Súčasťou festivalu býva expozícia výtvarných prác slovenských umelcov.

Od roku 2009 pôsobí v objekte banskoštiavnickej železničnej stanice rezidenčné centrum Banská St a nica Contemporary, ktoré sa stáva prechodným domovom profesionálnych umelcov zo Slovenska a zahraničia v rámci programu Artists in residence. Iniciátorom centra je slovenský výtvarník, držiteľ ceny Oskára Čepana a ceny Strabag Art Award za rok 2011 Svätopluk Mikyta.

Evanjelický kostol

Synagóga

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne trojloďová románska bazilika sv. Mikuláša z 30. rokov 13. storočia. V rokoch 1575 – 1669 bol kostol evanjelický, neskôr jezuitský. Od roku 1776 bol farským kostolom. Po požiari v roku 1806 získal súčasný klasicistický ráz, prestavba podľa návrhu viedenského dvorného architekta J. I. Thalera.
• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, neskorogotická halová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria z rokov 1488 – 1500. Po stranách hlavnej lode, ktorá je zaklenutá hviezdicovou klenbou, sa nachádza súbor kaplniek. V interiéri sa nachádza bohatý inventár, kamenná krstiteľnica zo 16. storočia, kríž z 15. storočia a neskorogotická socha Madony, dielo Majstra MS. Kostol pôvodne slúžil slovenským veriacim, kázalo sa tu po slovensky od roku 1658.
• Kostol Panny Márie Snežnej alebo Frauenberský kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom z rokov 1512 – 1580.
• Kalvária, súbor sakrálnych stavieb z rokov 1744 – 1751, postavený v barokovom štýle vo východnej časti mesta na vrchu Scharfenberg (Ostrý vrch).
• Evanjelický kostol, klasicistická halová stavba z rokov 1794 – 1796, postavená na mieste starého artikulárneho kostola. Autorom projektu je viedenský dvorný architekt J. I. Thaler. Interiér kostola je riešený ako netradičný elipsový priestor s trojúrovňovou emporou.[16]
• Kaplnky Panny Márie Snežnej a sv. Jána Nepomuckého z roku 1714.
• Synagóga z roku 1893.

• Starý zámok, pôvodne románska bazilika najsv. panny Márie, najneskôr zo začiatku trinásteho storočia prestavaná na obrannú pevnosť
• Nový zámok,
• Klopačka,
• Banské múzeum v prírode,
• Berggericht,
• Kammerhof,
• Štôlňa Glanzenberg.

Medzi najdôležitejšie pomníky mesta patria Súsošie Svätej Trojice, Súsošie Panny Márie, Pomník Andreja Kmeťa, Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade a Pomník padlých hrdinov. Medzi známe mestské parky patrí Botanická záhrada, Kalvária a Park na križovatke.

Banská Štiavnica sa nachádza cca 170 km severovýchodne od Bratislavy (prístup rýchlostnou cestou D1/R1 – tri výjazdy, prípadne z Nitry cez Levice a Bátovce) a 160 km severne od Budapešti (prístup cez Ostrihom – Štúrovo, Levice alebo Šahy). S výnimkou juhovýchodného prístupu zo Šiah cez Svätý Anton údolím rieky Štiavnica všetky príjazdy vyžadujú serpentínovitý prejazd cez hrebeň kaldery v celkovej dĺžke 17 až 22 km. Do cestnej siete je mesto priamo napojené cestou I/51 od Hronskej Breznice (napojenie na rýchlostnú cestu R1) alebo z južného smeru od Hontianskych Nemiec (križovatka s cestou I/66 a budúcim pripojením na rýchlostné cesty R3 a R7). Do mesta vedie aj cesta II/524 (B. Štiavnica – Levice) a cesty tretej triedy: III / 06518 (B.Štiavnica – Žarnovica k ceste I/65) a III / 06517 (B.Štiavnica – Vyhne – Bzenica k ceste I/65).[17]

Zo severovýchodu je vybudovaná jednokoľajná železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazývaná aj Trať mládeže zo stanice Hronská Dúbrava (pri rieke Hron) povodím potoka Jasenica v dĺžke 20 km, vstup do Štiavnice vedie cez hrebeň kaldery tunelom dĺžky 1 194,5 m.

V meste premávajú mestské autobusové linky a taxíky, ktoré dopĺňajú prímestské linky.

V meste sa nachádzajú ZŠ Jozefa Horáka, Jozefa Kollára, Cirkevná ZŠ sv. Františka Assiského, Gymnázium Andreja Kmeťa, Stredná odborná škola sv. Františka Assiského, Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho, Stredná lesnícka škola, Združená stredná škola obchodu a služieb a Súkromná hotelová akadémia. V Banskej Štiavnici je tiež detašované pracovisko Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity. Od roku 2011 pôsobí v Banskej Štiavnici Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta v Banskej Štiavnici, odborná vysoká škola.[18]