Jelšava (mesto)

Jelšava leží v mieste styku Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny, na sútoku rieky Muráň a potoku Jordán. Je vzdialená 13 km juhovýchodne od Revúcej, 30 km západne od Rožňavy a 50 km severovýchodne od Rimavskej Soboty. Mestom vedie cesta II/532 a II/526, ako aj železničná trať Plešivec – Muráň.

Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa Bela IV. z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bebekovcom za zásluhy v bojoch s Mongolmi. V 14. storočí došlo k príchodu nemeckých kolonistov, baníkov, ktorí začali ťažiť železnú rudu. V druhej polovici 14. storočia sa Jelšava stala mestom a druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku.[4]

V roku 1552 kráľ Ferdinand I. udelil Jelšave právo meča. V roku 1556 mesto vyplienili a zapálili Turci, pričom zomrelo 452 občanov a 400 bolo zajatých.[4] Po obnove mesta v ňom pôsobilo viacero remeselných cechov, zameraných sa na spracovanie kovov, významní boli najmä zvonkári.[5] V roku 1573 v okolí Jelšavy fungovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.

Od 17. storočia Jelšava strácala banícky ráz a význam nadobudli remeslá, kým v roku 1880 nebol v okolí objavený magnezit.[5] V roku 1893 došlo k uvedeniu do prevádzky železničnej trate z Plešivca do Muráňa, ktorá prechádzala cez Jelšavu a umožnila rozvoj miestneho priemyslu.[6] V roku 1894 tu vznikol v lokalite Teplá voda prvý magnezitový závod, pec na pálenie magnezitu, na Slovensku. Magnezitový závod bol daný do prevádzky s 8 pecami a ďalšími zariadeniami v roku 1923, spolu so železničnou vlečkou do Jelšavy.[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky jelšavskí robotníci protestovali za zlepšovanie svojich pracovných podmienok, napr. pochodom hladu z Jelšavy do Revúcej v roku 1932. V roku 1934 sa v meste vybudovali nové kasárne v lokalite Gombiarka. Po Viedenskej arbitráži od 2. novembra 1938 Jelšavu pričlenili k Maďarsku. Okupovaná bola až do oslobodenia mesta postupujúcou rumunskou armádou 21. januára 1945.

V meste pôsobila v rokoch 1968-1990 sovietska vojenská posádka, ktorá si vybudovala vlastnú štvrť s ubytovaním a školou.[7] Počas komunizmu v koháryovskom kaštieli sídlila Poľnohospodárska škola. Po odchode sovietskych vojakov a po odchode posádky OS SR v roku 2005, ako aj po postupnom krachu miestneho ťažobného priemyslu, došlo ku zhoršeniu životnej úrovne v meste.[7] Mnoho obyvateľov sa odsťahovalo z regiónu, do vyprázdnených domov sa v 90. rokoch 20. storočia prisťahovalo mnoho Rómov z východu Slovenska, ktorí tu našli lacné ubytovanie.[7] V roku 2015 bol takmer každý šiesty obyvateľ okresu odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. V meste bola v roku 2017 25-percentná nezamestnanosť.[7]

Cez mesto prechádzajú dve cesty druhej triedy, z juhu na sever vedie cesta 532 z Tornale do Muráňa, zo západu na východ mesto pretína druhý úsek cesty 526 vedúci zo Starej Huty do Rožňavskej Bane.

Jelšava leží na železničnej trati 165 z Plešivca do Muráňa, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1893. Počas okupácie Jelšavy po Viedenskej arbitráži sa na sever od mesta začali stavať tzv. Gemerské spojky, keďže časti železničnej siete boli odčlenením južných oblastí krajiny odrezané. V roku 2011 bola na trati 165 pozastavená osobná doprava po tom, ako bola už predtým zastavená od februára do júna 2003.[6]

Verejnú autobusovú dopravu zabezpečuje najmä spoločnosť SAD Lučenec, ktorá svojimi autobusmi spája mesto s okolitými obcami aj mestami Revúca a Rožňava. [8]

• 
  Námestie republiky
• 
• 
• 
  Meštianske domy
• 
• 
  Historický cintorín

• Uničov, Česko
• Tótkomlós, Maďarsko
• Nadlak, Rumunsko
• Szczekociny, Poľsko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Jelšave

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jelšava (mesto)

• Oficiálna stránka mesta
• Apsida.sk- profil zaniknutého gotického kostola
• Apsida.sk- profil zaniknutého gotického kostola v polohe Hradovisko