Dubnica nad Váhom

Podnebie Dubnice nad Váhom vo veľkej miere určuje od západu vplyv Atlantického oceánu, od juhu vplyv Jadranského mora, od východu vplyv rozsiahlej východnej pevniny (najmä koncom leta a začiatkom jesene). Keďže mesto leží v teplej oblasti, ročná priemerná teplota je od 8,7 °C vyššie. Ročný úhrn zrážok predstavuje priemerne 700 – 800 mm. Počas zimy maximum snehovej pokrývky dosahuje 20 – 30 cm.[4]

• Dubnický potok – Dubnička
• rieka Váh

Dubnické štrkovisko – chránené vtáčie územie

Prví obyvatelia v priestore dnešnej Dubnice žili už v kamennej dobe, o čom svedčí nález hlinenej pece z obdobia doby kamennej v mestskej časti Prejta, v lokalite nazvanej Sedličky.[6] Dôkazy nepretržitého pobytu človeka tu kvôli vhodnej polohe a prírodným podmienkam nachádzame zo staršej dobe bronzovej (cca 2000 pred Kr.). Ľud únětickej kultúry obýval údolie Váhu, v lokalite Kvášovec mal svoje sídlisko a pohrebisko ľud lužickej kultúry. Z tohto obdobia sa zachovali nálezy väčšieho sídliska s viacerými fázami osídlenia a žiarovým pohrebiskom aj vo Veľkom Kolačíne. V mladšej dobe železnej, nazývanej laténska doba, bolo územie Slovenska osídlené Keltmi a postupne sa presadzuje tzv. púchovská kultúra.

Prví Slovania na stredné Považie začali prichádzať na prelome 5. a 6. storočia a medzi prvé osídlené lokality v okolí Dubnice patrí Kvášovec, kde sa našlo sídlisko s obydlím a keramikou z mladšieho slovanského obdobia. Dve slovanské sídliska boli objavené aj v lokalite Húštikom (Veľký Kolačín), ktoré boli datované do 10. – 11. storočia. Obývané bolo aj okolie Prejty, kde sa pri hĺbení nového koryta potoka našlo stredoveké sídlisko s keramikou, datovanou do 12. – 13. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala aj prvá písomná zmienka o osade „terra Dubnicze“ v listine z roku 1193, ktorou ju Belo III. daroval za zásluhy a vernú službu vojakovi Trenčianskeho hradu Vratslavovi. Po získaní donácie ho kráľ dedične vyňal z podriadenosti Trenčianskeho hradu a povýšil medzi svojich služobníkov, t. j. do šľachtického stavu. Ďalšia zachovaná správa je až z 28. júna 1276, keď za 50 hrivien striebra Samson a Jakub predali Dubnicu Oltumanovi a jeho synovi Chamarovi. V tejto listine sa prvýkrát spomína kostol, zasvätený svätému Jakubovi apoštolovi, najstaršia pamiatka mesta.

Podľa Gyurikovitsovej nemecky písanej Habánskej kroniky sa píše že v roku 1622 prichádzajú do Dubnice na Váhom Habáni a ostávajú tu prechodne 1 rok.

Na začiatku 15. storočia bola už Dubnica v majetku trenčianskeho hradného panstva a koncom 16. storočia ju do zálohu prevzal gróf Štefan Ilešházi. Významným pre mestom bolo obdobie za panovania Jozefa Ilešháziho – radcu Kráľovskej miestodržiteľskej rady, predsedu Uhorskej kráľovskej komory a krajinského sudcu, ktorý tu dal dostavať kaštieľ a upraviť park, vymohol obnovenie jarmočného práva a dal postaviť nový kostol. Dôležitým počinom pre obyvateľov bola aj osobitná dohoda o vykúpení poddanských povinností. V jeho práci pokračoval syn Ján Baptista Ilešházi, ktorý štedro podporoval slovanské písomníctvo a podporoval chudobných poddaných. Jeho nasledovník, syn Štefan II. Ilešházi bol bezdetným a teda posledným členom významného rodu, ktorý napokon 21. mája 1835 mesto predal barónovi Jurajovi Sinovi.

Významné miesto v procese obrodenia zohrávali osobnosti, pôsobiace na dubnickej fare, medzi nimi Andrej Mésároš, František Xaver Hábel a Michal Rešetka. Po roku 1848 sa Dubnica stala jedným zo stredísk okresu Ilava. Pri sčítaní ľudu v roku 1869 tu narátali 1683 obyvateľov a 228 domov, pričom väčšina obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve. Rozšírené bolo aj povozníctvo, remeselníctvo a obchod. Posledné väčšie obmedzenie, tzv. právo regálii, odpredala v roku 1887 dedička sinovského panstva Ifigénia d´Harcourt, čím sa zvýšili možnosti na podnikanie a rozvoj spoločnosti. V roku 1898 vzniklo v meste Hospodárske spotrebné a úverové družstvo, ktoré si vyžiadal veľký rozvoj voľného hospodárskeho podnikania.

Po vzniku Československej republiky v meste prevládali živnostníci a až roku 1928 sa výstavbou záložnej továrne Škodových závodov v Plzni stala Dubnica priemyselným mestom. Stavba továrne priniesla niekoľko sprievodných investícií, ako preloženie štátnej cesty, presun koryta Lieskovského potoka, odbočku železničnej trate, ale aj budovanie nových obydlí a verejných budov. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že pri stavbe továrne sa našla kostra mamuta, ktorá bola neskôr umiestnená v múzeu v Prahe.[7] Počas druhej svetovej vojny bola zbrojovka dôležitým vyzbrojovacím podnikom nemeckej armády a v tom čase zamestnávala až 4 669 pracovníkov. V meste bol v roku 1942 zriadený pracovný tábor, kde boli internovaní Rómovia. Sovietsko-rumunská armáda mesto oslobodila 28. apríla 1945.

V povojnovom období nastala obnova priemyslu, výstavbu sídlisk a rozvoj služieb a Dubnica sa stala jedným z najpriemyselnejších miest. Zanikli živnosti, ktoré s problémami nahradili komunálne podniky s nízkou úrovňou vybavenia i služieb. Zmeny nastali aj v zbrojovke, ktorá rozšírila svoju výrobu a zmenila názov na Závody K. J. Vorošilova. Určitý čas v meste fungovala tehelňa, ktorá bola v roku 1962 zatvorená. Podnik ZVS, resp. ADAST Dubnica niekoľkokrát menil a rozširoval výrobu a okrem transformátorov vyrábal mernú a čerpaciu techniku tekutých palív a elektronické zariadenia pre textilný priemysel. V roku 1988 patrili ZŤS Dubnica k najväčším zbrojárskym podnikom v ČSSR a útlm zbrojárskej výroby, jej reštrukturalizácia a prechod na trhové hospodárstvo znamenali vznik samostatných divízii a závodov.

Dubnica prešla od roku 1989 výraznými zmenami; mesto podporovalo rozvoj podnikania, služieb a obchodu a tak centrum regiónu dnes poskytuje zázemie pre celú spádovú oblasť. Moderný manažérsky systém riadenia mesta priniesol jeho systematický rozvoj podľa „Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta do roku 2013“, ktorý rešpektoval územné plánovanie. Financie z fondov EÚ a grantov pomohli k pretváraniu Dubnice na moderné a životaschopné mesto.

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

• *neuvádzala sa národnosť, ale materinský jazyk obyvateľov.

• Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 895 obyv. (3.6%)
• Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 15 obyv.
• Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): +880 obyv.

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Mestská knižnica sa nachádza na Pionierskej ulici č. 396 v budove bývalej materskej škôlky. Fond obsahuje cca 60 000 zväzkov. Knižnica má tri oddelenia a jednu pobočku:

• oddelenie beletrie
• oddelenie náučnej literatúry
• oddelenie pre deti a mládež
• pobočka v mestskej časti Prejta v budove materskej školy

• Dubnické múzeum

• Folklórny súbor Prvosienka

vznikol v roku 1980 a pracuje pri Základnej umeleckej škole v Dubnici nad Váhom. Jeho členmi sú žiaci tanečného odboru. Súbor má v súčasnosti 70 členov. Jeho programová skladba je zameraná na vlastný región a rázovité oblasti celého Slovenska. Súbor sa pravidelne zúčastňuje rôznych súťaží a prehliadok. Počas roka vystupuje príležitostne na slávnostných akciách, festivaloch a iných podujatiach.

• Folklórny súbor Mladosť

Súbor vznikol z pôvodne estrádneho krúžku. V marci 1969 sa súbor osamostatnil a predstavil sa celovečerným programom s tancami z oblasti Detvy, Terchovej, Goralu, Horehronia, Trenčína. Jeho zakladateľmi boli Jozef Polakovič a Karol Šugár, ktorý pôsobil ako choreograf. Koncom roku 1969 sa súbor rozšíril o hudobnú zložku. Predstavil sa v krajinách strednej Európy ale aj v Lotyšsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rumunsku, Macedónsku, Bulharsku. Získal mnohé ocenenia hlavne v oblasti záujmovej umeleckej činnosti stredných škôl. V roku 2010 súbor získal Cenu Mikuláša Senku. Od roku 2004 sa súbor intenzívnejšie zameriava hlavne na ľudovú kultúru oblasti Dubnice nad Váhom a jej samotnej. Výsledkom bolo založenie speváckej skupiny Dubnička, ktorá spolupracuje na rôznych projektoch zameraných na miestnu ľudovú kultúru. Jej členskú základňu tvorí 6 bývalých členiek dubnických súborov, ktoré si ku svojím vystúpeniam prizývajú hostí, či iné súbory.

• Folklórny súbor Vršatec

vznikol v roku 1953 ako neveľká spevácka skupina, ktorá sa potom začala rozrastať o tanečnú a hudobnú zložku. Melódia spevov a tancov, farebná paleta krojov, svojráznosť a bohatstvo tanečných variácií, to boli hlavné počiatočné impulzy súboru.  Vtom čase súbor prezentoval vo svojom programe piesne, tance a kroje z okolia Dubnice nad Váhom. Do súčasnej podoby sa transformoval v roku 1967. Tvorba súboru je charakteristická originalitou pri výbere a spracovaní pôvodného folklórneho materiálu, vyznačujúc sa nesmiernou nápaditosťou a vyjadrovaním životného optimizmu. Významná a rozsiahla je činnosť súboru v oblasti reprezentácie slovenského ľudového umenia doma i v zahraničí. V roku 2008 Vršatec oslávi 55 rokov svojej existencie. Účinkoval takmer vo všetkých štátoch Európy, Ázie, Severnej i Južnej Ameriky, v Afrike a tiež i v Austrálii.

• Folklórny súbor Seniorklub Vršatec

Vznikol pri príležitosti osláv 50. výročia FS Vršatec v roku 2003, kedy zakladajúcimi členmi FS Vršatec boli vytvorené podmienky pre vznik najstaršej vetvy súboru, ktorá bola po viacerých konzultáciách s predstaviteľmi mesta Dubnica nad Váhom zaregistrovaná pod oddelenie kultúry MsÚ Dubnica nad Váhom.  K dnešnému dňu súbor absolvoval radu vystúpení, prezentuje sa na podujatiach poriadaných Mestským úradom Dubnica nad Váhom. Od svojho vzniku je súbor každoročným hosťom Celoslovenského festivalu seniorských folklórnych súborov v Krivosúd-Bodovke.

• Barokový kostol sv. Jakuba – najstarší doklad, kde sa spomína tento kostol je z roku 1276. Kostol je gotický, barokovo upravený v roku 1754. Je obkolesený murovanou ohradou a barokovou branou.
• Rannobarokový kaštieľ – je z roku 1670; postavený v štýle raného baroka s renesančnými základmi. Vstupná brána sa pýši barokovou bránou a štvorhrannou vežou. V západnom krídle je kaplnka Nanebovzatie Panny Márie z roku 1730.
• Renesančná kúria – pochádza z 1. polovice 17. storočia a bola upravená v 18. storočí.
• Stĺp hanby
• Rokokové súsošie sv. Jána Nepomuckého – pochádza z roku 1773, stojí na troch podstavcoch, v strede je socha svätca a po bokoch sú sochy dvoch anjelov.

• Sady J. B. Magina – prvé zmienky o parku súvisia s budovaním dubnického kaštieľa Gašparom Ilešházym v 1. polovici 17. storočia, keď ku kaštieľu patrila aj záhrada. Najviac preslávila park oranžéria, ktorá bola postavená v druhej polovici 18. storočia. Pestovali sa tu rôzne druhy exotického ovocia v uzavretých skleníkoch, vrátane ananásov, pomarančov, citrónov či fíg.[11]

• Futbal: MFK Dubnica
• Atletika: Spartak Dubnica nad Váhom
• Futsal: Program Dubnica
• Jogging klub Dubnica nad Váhom
• Únia behov do vrchu
• MLMF (Mestská liga malého futbalu)
• Box: BC Dubnica – boxing club
• Hokej: MHK Dubnica
• Thajský box (GLADIATOR GYM)
• Džudo: Spartak Dubnica nad Váhom

Palmeiro Dubnica

Prvý ročník Mestskej ligy malého futbalu (MLMF) sa hral v sezóne 1983/1984, odvtedy sa hrá každoročne. Postupne sa zvyšoval počet záujemcov a tým aj počet tímov a v ročníku 2008/09 hralo 48 tímov – v 1.,2. aj 3. lige po 16 tímov. Majstrom sa stala celkovo po 12.krát, z toho 8.krát za sebou, ALFA a najlepším strelcom sa stal Ivan Fulec. Najvýznamnejšie mužstvá MLMF :Alfa, Armat Čukaričky, Real, Aquabely, Palmeiro, DCA Therm, Zlatý Bažant, ŠTB. Hlavný organizátor MLMF je Miloš Fitko.

Thajský box

V marci roku 1995 vznikol prvý klub Thajského boxu na Slovensku Gladiátor Gym Dubnica nad Váhom. Dňa 23. apríla 1996 vznikla 1 Slovenská Muay Thai Asociácia (1SMTA), ktorú založili štyria Dubničania – Milan Vánik, Ján Kvasnička, Roman Dubovský a Marian Tomčány. Pod hlavičkou ktorej sa uskutočnilo aj niekoľko gala večerov, ktoré značne podporili rozvoj Muay Thai na Slovensku a vznik viacerých klubov na Slovensku. Dnes má tento klub v meste nasledovníka v klube K.O GYM.

GLADIATOR GYM Dubnica nad Váhom 1995 Kvasnička, Dubovský,Vánik, Tomčanyi

• Dubnický folklórny festival
• Atletický most (Medzinárodný atletický míting EAA) do roku 2014

• cesta I/61 medzi Bratislavou a Žilinou
• diaľnica D1
• elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať Bratislava – Žilina
• mesto nemá mestskú dopravu, ale mestskú dopravu nahradzuje linka prímestskej dopravy, z nich väčšina je vedená len po území mesta

Existuje tu množstvo firiem, ktoré vznikli po rozpade zbrojárskej fabriky ZŤS Dubnica (Závody ťažkého strojárstva) v jej areáli a ZVS Dubnica (Závody všeobecného strojárstva), takisto už rozdelené na mnoho subjektov. Dôležité miesto v minulosti zohralo regionálne DCA rádio, ktoré do roku 2000 vysielalo práve z Dubnice nad Váhom.

Mesto je v oblasti školstva zriaďovateľom troch základných škôl, Centra voľného času, Základnej umeleckej školy a Materskej školy Rozptyl C II 72/3. V meste je aj cirkevná základná škola, ktorej zriaďovateľom je Biskupský úrad. Zriaďovateľom troch stredných škôl je Trenčiansky samosprávny kraj.

• 5. Základná škola s materskou školou
• Základná škola s materskou školou Pavla Demitru
• Základná škola s materskou školou, Centrum III
• Základná škola sv. Dominika Sávia
• Centrum voľného času
• Základná umelecká škola
• Materská škola Rozptyl C II 72/3
• Stredná priemyselná škola
• Gymnázium
• Stredná odborná škola (ZVS)
• Vysoká škola DTI

• Vladimír Mečiar
• Milan Hort

• Dušan Blaškovič (* 1930 – † 2001), herec
• Jozef Kurjak (* 1935 – † 2009), maliar
• Pavol Demitra (* 1974 – † 2011), hokejista
• Richard Pavlikovský (* 1975), hokejista
• Róbert Tomík (* 1976), hokejista
• Rastislav Pavlikovský (*1977), hokejista
• Tomáš Kopecký (* 1982), hokejista
• Andrew May (*1987), spevák
• Tomáš Tatar (* 1990), hokejista
• Michal Adámik (*1990), herec, streamer