Bulharčina

Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Túto odlišnosť spôsobilo aj to, že Bulhari boli pôvodne príslušníci národa zo strednej Ázie, ktorého jazyk bol celkom odlišný od slovanských jazykov. Bulhari sa v 7. storočí usadili na Balkáne a v roku 681 založili chánom Asparuchom Bulharský štát a neskôr boli asimilovaní miestnym slovanským obyvateľstvom, dali mu svoje meno a zanechali stopy v slovnej zásobe slovanskej bulharčiny, ako aj v jej gramatike. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Bulharčina
(български, bălgarski)
ŠtátyBulharsko a okolité regióny
RegiónBalkán
Počet hovoriacich12 miliónov
Poradie88
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoCyrilika
Postavenie
Úradný jazyk Bulharsko
Regulátornie je
Jazykové kódy
ISO 639-1bg
ISO 639-2bul
SILBLG
Wikipédia
Adresabg.wikipedia.org
PomenovanieУикипедия, свободната енциклопедия
(Slobodnata encyklopedija)
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Jazykový portál
Základné frázy jazyka Bulharčina
Ánoда (da)
Nieне (ne)
Možnoможе (može)
Ahojздравей (zdravej)
Dovideniaдовиждане (doviždane)
Ďakujemблагодаря (blagodaria)
alebo мерси (mersi)
Prepáčteизвинете (izvinete)
Hovoríš po bulharsky?Говорите ли български?
(Govorite li Bulgarski?)
Nehovorím po bulharsky. – Аз не говоря български.
(Az nе govorja bălgarski.)
Ľúbim Ťaобичам те
(običam te)
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Bсички хора се раждат свободни и равни по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и следва да се отнасят помежду си в дух на братство.

Bulharčina patrí do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém) a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.

Abeceda a výslovnosť

Pôvodne bola bulharčina písaná hlaholikou, ktorá bola od 9. storočia nahradená cyrilikou. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes užívanej podoby.

Rozdiely bulharčiny v písme a výslovnosti od ruštiny:

  • Е sa číta ako [e] a nie ako [je].
  • Щ sa číta ako [št] a nie ako [šč].
  • Ъ označuje hrdelnú samohlásku [ă] – tzv. голям ер. Vyslovuje sa ako hrdelné nemé "a" až "e". Výslovnosť je podobná ako pri vyslovení skratky MDŽ po hláskach – [m (e) d (e) ž (e)]. Výsledný zvuk znie podobne ako nemé "e" v anglickom slove girl [g (e) rl]. V niektorých slovách sa vyslovuje ako ako slabé "a".

Samohlásky

Bulharčina má šesť samohlások. Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky. Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ [ă], ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.

Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický. Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.

predné/mäkkéstrednézadné
široké eao
úzke иъy

Spoluhlásky

Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém. Má pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť: [б:п, б’:п’, ф:в, ф’:в’, т:д, т’:д’, с:з, с’:з’, ц:дз, ц’:дз’, ш:ж, ч:дж, к:г, к’:г’, х:х’]
Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб [хл’ап], любов [л’убоф], шофьор [шоф’ор]. Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.

V bulharčine (rovnako ako v slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t. j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад [млат], здрав [здраф], хляб [хл’ап], вдовство [вдофство].
Neznelé spoluhlásky sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба [свадба], анекдот [анегдот], сеитба [сеидба].

б[b]Znelá bilabiálna plozívaбаба
бьо/бю/бя[b’]Znelá palatálna bilabiálna plozívaбял
в[v]Znelá labiodentálna frikatívaвятър
вьо/вю/вя[v’]Znelá palatálna labiodentálna frikatívaвяра
г[g]Znelá velárna plozívaгодина
гьо/гю/гя[g’]Znelá palatálna plozívaгювеч
д[d]Znelá alveolárna plozívaдавам
дьо/дю/дя[d’]Znelá postalveloárna plozívaдядо
ж[ž]Znelá postalveolárna frikatívaжаба
дж[dž]Znelá postalveolárna afrikatívaджоб
з[z]Znelá alveolárna frikatívaземя
зьо/зю/зя[z’]Znelá palatálna alveolárna frkatívaзюмбюл
дз[dz]Znelá alveolárna afrikatívaдзънкам
дзьо/дзю/дзя[dz’]Znelá palatálne alveolárna afrikatívafakultatívne
йjGlaidйод
к[k]Neznelá velárna plozívaкорен
кьо/кю/кя[k’]Neznelá palatálna plozívaкюнец
л[l]Neznelý laterálný alveolárny aproximantлоза
льо/лю/ля[l’]Palatálny laterálny aproximantлято
м[m]Bilabiálna nazálaмама
мьо/мю/мя[m’]Palatálna bilabiálna nazálaмясто
н[n]Alveolárna nazálaнос
ньо/ню/ня[n’]Palatálna nazálaнямам
п[p]Neznelá bilabiálna plozívaпролет
пьо/пю/пя[p’]Neznelá palatálna bilabiálna plozívaпясък
р[r]Alveolárnaрадост
рьо/рю/ря[r’]Palatálno-alveolárnaрядък
с[s]Neznelá alveolárna frikatívaсеме
сьо/сю/ся[s’]Neznelá palatálna alveolárna frikatívaсяра
т[t]Neznelá alveovárna plozívaтовар
тьо/ тю/ тя[t’]Neznelá postalveolárna plozívaтяло
ф[f]Neznelá labiodentálna frikatívaфосфор
фьо/фю/фя[f’]Neznelá palatálna labiodentálna frikatívaфьон
х[ch]Neznelá velárna frikatívaхляб
хю[ch’]Neznelá palatálna frikatívaХюндай
ц[c]Neznelá alveolárna afrikatívaцена
цьо/цю/ця[c’]Neznelá alveolárna afrikatívaцял
ч[č]Neznelá postalveolárna afrikatívaчудо
ш[š]Neznelá postalveolárna frikatívaшепот

Prepis z bulharskej cyriliky

Morfologická charakteristika

Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov:

  • eliminácia skloňovania mien;
  • vývin určitého člena s príponou;
  • neprítomnosť neurčitku slovesa;
  • zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
  • rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Ohybné a neohybné slovné druhy

  • ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
  • neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
  • gramatické kategórie
rod:mužský, ženský, stredný
číslo:jednotné, množné
určitý člen
čas:prítomný, budúci, aorist, imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum, budúci čas v minulosti, predbudúci čas, predbudúci čas v minulosti.
osoba:1. osoba, 2. osoba, 3. osoba
slovesný rod:činný, trpný
vid:nedokonavý, dokonavý
spôsob:oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, spôsob nepriamej výpovede

História

Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:

  • Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) – vyskytlo sa v období medzi slovanskou inváziou na východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.
  • Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.
  • Stredoveká bulharčina (12. – 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.
  • Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do súčasnosti; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.

Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.

Vývin bulharskej abecedy

Hlaholika

Starobulharská cyrilika

Súčasná bulharská abeceda

veľké АБВГДЕЖЗИЙКЛМНОПРСТУФХЦЧШЩЪЬЮЯ
malé абвгдежзийклмнопрстуфхцчшщъьюя
prepis abvgdežzijklmnoprstufchcčšštăjjuja

Veľký jer [ъ] sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).

Zvláštnosti bulharskej gramatiky

Zvláštnosťou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.

Určitý člen
Rod
plný člen krátky člen
Mužský rod -ът / ят [vyslovuje sa *et / jat] -a
Ženský rod -та -
Stredný rod -то -
Množné číslo (všetky rody) -те -

Základné frázy

Slovensky Bulharsky Transkripcia Výslovnosť Poznámky
ahoj!здравейzdravejzdravej
dobré ránoдобро утроdobro utrodobro utroneformálne
dobrý deňдобър денdobăr dendob(a)r denformálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo!
dobrý večerдобър вечерdobăr večerdob(a)r večer
dobrú nocлека нощleka noštleka nošt
dovideniaДовиждане!DoviždaneDoviždane
prosímмоляmoľamoľa
ďakujemблагодаряblagodarjablagodarjaformálne
ďakujem, díkyмерсиmersimersineformálne, časo používané, hovorové, prevzaté z francúštiny
odpusťteизвинетеizvineteizvinetenapríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo!
Máte sa dobre?Добре ли сте?Dobre li ste?Dobre li ste?pozor ly sa vyslovuje tvrdo!
Ako sa máte?как сте?kak ste?kak steformálne, pozor vyslovuje sa tvrdo!
Ako sa máš?как си?kak si?kak sineformálne, tykanie
Ďakujem, mám sa dobre.благодаря, добрe съм.blagodarja, dobre sămblagodarja, dobre săm
Ďakujem, mám sa veľmi dobre.благодаря, отлично.blagodarja, otličnoblagodarja, otlyčno
Čo budeš robiť dnes večer (v noci)?Какво ще правиш тази вечер (през нощта)?Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)?Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)?pozor te sa vyslovuje tvrdo!

Pozri aj

  • Balkánska jazyková únia
  • Bulharistika
  • Literatúra Bulharska

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.