Bulharčina

	Základné frázy jazyka Bulharčina
Áno	да (da)
Nie	не (ne)
Možno	може (može)
Ahoj	здравей (zdravej)
Dovidenia	довиждане (doviždane)
Ďakujem	благодаря (blagodaria); alebo мерси (mersi)
Prepáčte	извинете (izvinete)
Hovoríš po bulharsky?	Говорите ли български?; (Govorite li Bulgarski?) ; Nehovorím po bulharsky. – Аз не говоря български.; (Az nе govorja bălgarski.)
Ľúbim Ťa	обичам те; (običam te)
Všeobecná deklarácia ľudských práv
	„Bсички хора се раждат свободни и равни по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и следва да се отнасят помежду си в дух на братство.“

	Bulharčina; (български, bălgarski)
Štáty	Bulharsko a okolité regióny
Región	Balkán
Počet hovoriacich	12 miliónov
Poradie	88
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Slovanské jazyky Južnoslovanské jazyky; ;
Písmo	Cyrilika
Postavenie
Úradný jazyk	Bulharsko
Regulátor	nie je
Jazykové kódy
ISO 639-1	bg
ISO 639-2	bul
SIL	BLG
Wikipédia
Adresa	bg.wikipedia.org
Pomenovanie	Уикипедия, свободната енциклопедия; (Slobodnata encyklopedija)
	Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
	Jazykový portál

Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Túto odlišnosť spôsobilo aj to, že Bulhari boli pôvodne príslušníci národa zo strednej Ázie, ktorého jazyk bol celkom odlišný od slovanských jazykov. Bulhari sa v 7. storočí usadili na Balkáne a v roku 681 založili chánom Asparuchom Bulharský štát a neskôr boli asimilovaní miestnym slovanským obyvateľstvom, dali mu svoje meno a zanechali stopy v slovnej zásobe slovanskej bulharčiny, ako aj v jej gramatike. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Bulharčina patrí do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém) a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.

Abeceda a výslovnosť

Pôvodne bola bulharčina písaná hlaholikou, ktorá bola od 9. storočia nahradená cyrilikou. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes užívanej podoby.

Rozdiely bulharčiny v písme a výslovnosti od ruštiny:

Е sa číta ako [e] a nie ako [je].
Щ sa číta ako [št] a nie ako [šč].
Ъ označuje hrdelnú samohlásku [ă] – tzv. голям ер. Vyslovuje sa ako hrdelné nemé "a" až "e". Výslovnosť je podobná ako pri vyslovení skratky MDŽ po hláskach – [m (e) d (e) ž (e)]. Výsledný zvuk znie podobne ako nemé "e" v anglickom slove girl [g (e) rl]. V niektorých slovách sa vyslovuje ako ako slabé "a".

Samohlásky

Bulharčina má šesť samohlások. Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky. Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ [ă], ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.

Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický. Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.

	predné/mäkké	stredné	zadné
široké	e	a	o
úzke	и	ъ	y

Spoluhlásky

Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém. Má pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť: [б:п, б’:п’, ф:в, ф’:в’, т:д, т’:д’, с:з, с’:з’, ц:дз, ц’:дз’, ш:ж, ч:дж, к:г, к’:г’, х:х’]
Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб [хл’ап], любов [л’убоф], шофьор [шоф’ор]. Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.

V bulharčine (rovnako ako v slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t. j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад [млат], здрав [здраф], хляб [хл’ап], вдовство [вдофство].
Neznelé spoluhlásky sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба [свадба], анекдот [анегдот], сеитба [сеидба].

б	[b]	Znelá bilabiálna plozíva	баба
бьо/бю/бя	[b’]	Znelá palatálna bilabiálna plozíva	бял
в	[v]	Znelá labiodentálna frikatíva	вятър
вьо/вю/вя	[v’]	Znelá palatálna labiodentálna frikatíva	вяра
г	[g]	Znelá velárna plozíva	година
гьо/гю/гя	[g’]	Znelá palatálna plozíva	гювеч
д	[d]	Znelá alveolárna plozíva	давам
дьо/дю/дя	[d’]	Znelá postalveloárna plozíva	дядо
ж	[ž]	Znelá postalveolárna frikatíva	жаба
дж	[dž]	Znelá postalveolárna afrikatíva	джоб
з	[z]	Znelá alveolárna frikatíva	земя
зьо/зю/зя	[z’]	Znelá palatálna alveolárna frkatíva	зюмбюл
дз	[dz]	Znelá alveolárna afrikatíva	дзънкам
дзьо/дзю/дзя	[dz’]	Znelá palatálne alveolárna afrikatíva	fakultatívne
й	j	Glaid	йод
к	[k]	Neznelá velárna plozíva	корен
кьо/кю/кя	[k’]	Neznelá palatálna plozíva	кюнец
л	[l]	Neznelý laterálný alveolárny aproximant	лоза
льо/лю/ля	[l’]	Palatálny laterálny aproximant	лято
м	[m]	Bilabiálna nazála	мама
мьо/мю/мя	[m’]	Palatálna bilabiálna nazála	място
н	[n]	Alveolárna nazála	нос
ньо/ню/ня	[n’]	Palatálna nazála	нямам
п	[p]	Neznelá bilabiálna plozíva	пролет
пьо/пю/пя	[p’]	Neznelá palatálna bilabiálna plozíva	пясък
р	[r]	Alveolárna	радост
рьо/рю/ря	[r’]	Palatálno-alveolárna	рядък
с	[s]	Neznelá alveolárna frikatíva	семе
сьо/сю/ся	[s’]	Neznelá palatálna alveolárna frikatíva	сяра
т	[t]	Neznelá alveovárna plozíva	товар
тьо/ тю/ тя	[t’]	Neznelá postalveolárna plozíva	тяло
ф	[f]	Neznelá labiodentálna frikatíva	фосфор
фьо/фю/фя	[f’]	Neznelá palatálna labiodentálna frikatíva	фьон
х	[ch]	Neznelá velárna frikatíva	хляб
хю	[ch’]	Neznelá palatálna frikatíva	Хюндай
ц	[c]	Neznelá alveolárna afrikatíva	цена
цьо/цю/ця	[c’]	Neznelá alveolárna afrikatíva	цял
ч	[č]	Neznelá postalveolárna afrikatíva	чудо
ш	[š]	Neznelá postalveolárna frikatíva	шепот

Prepis z bulharskej cyriliky

Morfologická charakteristika

Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov:

eliminácia skloňovania mien;
vývin určitého člena s príponou;
neprítomnosť neurčitku slovesa;
zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Ohybné a neohybné slovné druhy

ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
gramatické kategórie

rod:	mužský, ženský, stredný
číslo:	jednotné, množné
určitý člen
čas:	prítomný, budúci, aorist, imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum, budúci čas v minulosti, predbudúci čas, predbudúci čas v minulosti.
osoba:	1. osoba, 2. osoba, 3. osoba
slovesný rod:	činný, trpný
vid:	nedokonavý, dokonavý
spôsob:	oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, spôsob nepriamej výpovede

História

Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:

Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) – vyskytlo sa v období medzi slovanskou inváziou na východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.

Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.

Stredoveká bulharčina (12. – 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.

Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do súčasnosti; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.

Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.

Vývin bulharskej abecedy

Hlaholika

Starobulharská cyrilika

Súčasná bulharská abeceda

veľké	А	Б	В	Г	Д	Е	Ж	З	И	Й	К	Л	М	Н	О	П	Р	С	Т	У	Ф	Х	Ц	Ч	Ш	Щ	Ъ	Ь	Ю	Я
malé	а	б	в	г	д	е	ж	з	и	й	к	л	м	н	о	п	р	с	т	у	ф	х	ц	ч	ш	щ	ъ	ь	ю	я
prepis	a	b	v	g	d	e	ž	z	i	j	k	l	m	n	o	p	r	s	t	u	f	ch	c	č	š	št	ă	j	ju	ja

Veľký jer [ъ] sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).

Zvláštnosti bulharskej gramatiky

Zvláštnosťou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.

Určitý člen
Rod
Rod	plný člen	krátky člen
Mužský rod	-ът / ят [vyslovuje sa *et / jat]	-a
Ženský rod	-та	-
Stredný rod	-то	-
Množné číslo (všetky rody)	-те	-

Základné frázy

Slovensky	Bulharsky	Transkripcia	Výslovnosť	Poznámky
ahoj!	здравей	zdravej	zdravej
dobré ráno	добро утро	dobro utro	dobro utro	neformálne
dobrý deň	добър ден	dobăr den	dob(a)r den	formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo!
dobrý večer	добър вечер	dobăr večer	dob(a)r večer
dobrú noc	лека нощ	leka nošt	leka nošt
dovidenia	Довиждане!	Doviždane	Doviždane
prosím	моля	moľa	moľa
ďakujem	благодаря	blagodarja	blagodarja	formálne
ďakujem, díky	мерси	mersi	mersi	neformálne, časo používané, hovorové, prevzaté z francúštiny
odpusťte	извинете	izvinete	izvinete	napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo!
Máte sa dobre?	Добре ли сте?	Dobre li ste?	Dobre li ste?	pozor ly sa vyslovuje tvrdo!
Ako sa máte?	как сте?	kak ste?	kak ste	formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo!
Ako sa máš?	как си?	kak si?	kak si	neformálne, tykanie
Ďakujem, mám sa dobre.	благодаря, добрe съм.	blagodarja, dobre săm	blagodarja, dobre săm
Ďakujem, mám sa veľmi dobre.	благодаря, отлично.	blagodarja, otlično	blagodarja, otlyčno
Čo budeš robiť dnes večer (v noci)?	Какво ще правиш тази вечер (през нощта)?	Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)?	Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)?	pozor te sa vyslovuje tvrdo!

Pozri aj

Balkánska jazyková únia
Bulharistika
Literatúra Bulharska

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bulharčina
Wikislovník ponúka heslo Bulharčina

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.