Fiľakovo

Cez Fiľakovo tečie potok Belina (pramení SZ od kóty Karancs 725 m) s dĺžkou povodia 21 km. Jeho prítokom je Čamovský potok. Belina sa pri Prši vlieva do Suchej.

Vo Fiľakove je niekoľko minerálnych prameňov, zemitých kyseliek, zvaných šťavice. Pramene Stará Štavica a Ádam: sú to obyčajné kyselky (uhličité vody) obsah minerálnych látok je menší ako 1 g/l, obsah CO₂ je vyšší ako 1 g/l. „Štavica“ sa vo Fiľakove používa pre miestne účely. Pramene zemitej kyselky vo Fiľakove obsahujú viac ako 1 g/l rozpustených pevných látok s prevahou iónov Ca²⁺, Mg²⁺, HCO₃⁻. Chemické zloženie štavice pri továrni bolo – pevné súčiastky 1 152 mg/l, spotreba kyslíka 20,20 kcm m/10 HCl, tvrdosť (podla nemeckej stupnice) 42,0.

1246 Filek, 1262 Fylek, 1348 Castrum Phylek, 1385 Oppidum Fylek, 1528 Filekwar. Ďalšie mená: Vilk, Villagkk, Vieleck, Filekinum, 1684 Villeck, 1685 Filleck, 1742 Filek, 1786 Fülek, Filakowo, 1863 – 1913 Filekow, 1920 Filakovo, 1938 – 1945 Fülek, 1948 – 1990 Fiľakovo, od roku 1991 Fiľakovo (slovensky) a Fülek (maďarsky).

Matej Bel spomína legendu, podľa ktorej pastier Filek (Filep) a jeho pes Füles (ucháň) našli poklad, z ktorého bol hrad vystavaný. Iná legenda hovorí, že hrad dal postaviť rytier Fulko (Folkuš) ako strážny objekt. Je však zrejmé, že hradné bralo bolo osídlené už dávno predtým. Na mape Kaudia Ptolemaia nakreslenej pravdepodobne Agathodaemonom, v diele „Geografis hyfogesis“ (150 po Kr.) je zaznačené tzv. mesto jazygov Philecia, ktoré niektorí autori stotožňujú s Fiľakovom.

Názov mesta je najpravdepodobnejšie odvodený z osobného mena Filek (čiže zdomácnenej podoby mena Filip), pričom k zmene -e- na -a-došlo po strate významovej súvislosti s menom Filek (podobne ako pri Benedikt → (Hronský) Beňadik). Podľa iných názorov je názov odvodený z keltského slova Fulak, ktoré znamená skrýšu, útočisko (polatinčené na 'Filekia'). Maďarský názov Fülek je výsledkom paralelného pomenovania so slovenským Fiľakovo.

Veľké množstvo nálezov nájdených na území Fiľakova dokumentuje osídlenie tejto oblasti už v prehistorickom období.

600 000 – 10 000 pred Kr. – medzi najstaršie nálezy patria časti kostry z mamutov kosti medveďa jaskynného (Prša, Šávoľ, Belina), malý kamenný nástroj – diskovitý oštep objavený v Prši. Tieto nálezy môžu byť dokladom prítomnosti neandertálca v tejto oblasti.

5 000 – 3 000 pred Kr. – V neďalekej Prši boli objavené črepy z keramiky bukovohorskej kultúry.

3 000 – 2 000 pred Kr. – Z miesta Kistemető pochádza niekoľko črepov bližšie nedatovanej eneolitickej keramiky a z miesta Földvár (medzi Ratkou a Plešom) zlomky keramiky, čepeľovité škrabadlo a pazúrkovity hrot.

2 000 – 700 pred Kr. – Nálezy z územia mesta nie sú známe, ale na pustatine Báby sa našlo niekoľko črepov pilinskej kultúry. Významnou archeologickou lokalitou z doby bronzovej z obdobia pilinskej a kyjatickej kultúry sú Radzovce. Na mieste Monosa sa odkrylo pohrebisko s 1334 hrobmi, v ktorých sa našlo viac ako 5 000 keramických nádob, drobné ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, kostí a vzácny železný a zlatý predmet. Na sídlisku, ku ktorému patrilo pohrebisko boli odkryté pozostatky výrobnych objektov, v ktorých sa odlievali a a zhotovovali bronzové nástroje, zbrane a šperky.

halštat a latén (700 – 0 pred Kr.) – Na námestí pred lekárňou sa pri výkopových prácach l našiel črep z okraja nádoby pravdepodobne laténsky. Z Rátky a Prši su známe hroby datované do 2. stor. pred Kr.

(0 – 400 nášho letopočtu) – Pri hĺbení kanalizácie pri Malom cintoríne bol nájdený zlomok z rímskej keramiky tzv. terry sigillaty. Do tohoto obdobia môžeme pravdepodobne zaradiť aj fragment bronzového predmetu v podobe ženskej hlavy, ktorý pripomína rímske sošky.

V tehelni v blízkosti železničnej stanice na mieste „Szentfali“ v r. 1952 a 1953 sa pri ťažbe hliny porušili kostrové a asi aj žiarový hrob. V nich boli dve celé nádoby, črepy a železný nožík. Hroby aj s nálezmi sú datované do polovice 7. stor.

Najznámejšou a zatiaľ jedinou preskúmanou slovanskou lokalitou okresu je Prša. Z miest Bérc a Borszeg pochádzajú predmety z mladšej doby kamennej až po stredovek, ale najpočetnejšie sú z obdobia slovansko-avarského osídlenia. Počas výskumu v r. 1948 – 54 sa tu odkrylo niekoľko pohrebísk zo 7. stor., 7. – 8.stor., polovice 10. stor. a z 11. stor. – spolu 143 hrobov. V starších hroboch mali mŕtvi pomerne bohatú výbavu – osobné šperky, mužské i ženské, ozdoby šiat – pracky, spony, nožíky, niekoľko kusov zbraní a veľké množstvo keramiky. Mladšie hroby boli veľmi chudobné, mŕtvi mali pri sebe iba drobné ozdoby. Pri pohrebiskách sa odkrylo aj sídlisko z 8. stor.

Národnostné zloženie (2011): národnosť Slovenská 28,0%, Maďarská 53,6%, Rómska 3,7%, Česká 0,3%.

• Mestské múzeum sídli v budove postavenej v roku 1899, ktorá slúžila ako základná škola. Expozícia múzea bola sprístupnená verejnosti roku 1994. Približuje predovšetkým udalosti z histórie fiľakovskej protitureckej pevnosti a mesta Fiľakovo. Nájdeme tu prvú písomnú pamiatku na Fiľakovo z roku 1246, maketu hradu, turecké zbrane, delá a archeologické nálezy z okolia. Palócka izba dokumentuje život vidieckeho obyvateľstva v regióne Novohradskej župy. V galérii Mestského múzea sa konajú prevažne výstavy výtvarníkov z regiónu Novohradu. Múzeum poskytuje lektorské služby, predaj pohľadníc a katalógov k výstavám.

• Fiľakovský hrad, prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1242, no archeologické nálezy dokazujú osídlenie už z doby medenej. Jadrom hradu bola pôvodne štvorboká veža vybudovaná už v 12. storočí. V neskorších obdobiach bol hrad postupne rozširovaný. Zásadná prestavba sa uskutočnila v roku 1551, kedy došlo ku stavbe dvoch päťhranných bášt na nárožiach opevnenia. Hrad bol poškodený bojmi počas Protihabsburských povstaní, vyhorel v roku 1682 počas obliehania a odvtedy je v ruinách.

• 
  Celkový pohľad na hrad
• 
  Hradná bašta
• 
• 
• 

• Farský kostol s františkánskym kláštorom, súbor barokových stavieb budovaných na staršom základe od roku 1694. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a severovýchodne orienovanou vežou. Kostol prešiel úpravami v roku 1725-1728, kedy vybudovali vežu a stavba prešla barokovou úpravou. Interiér je barokový z 18. storočia. Kláštor sa ku kostolu pripája zo severovýchodnej strany. Jedná sa o dvojpodlažnú stavbu s rajským dvorom. Krížová chodba s akrádami je zaklenutá krížovou klenbou.
• Radnica, sídlo mestského úradu. Jedná sa o secesný objekt dokončený v roku 1912, staviteľom bol Pál Schmidt, akchitektom Pál Jakab z Lučenca. Pôvodne v nej sídlil aj zbor požiarnikov. Z vežičky na vrchole bolo vidieť celé mesto a slúžila hasičom ako pozorovateľňa.[6]
• Kaštieľ Berchtoldovcov, pôvodne klasicistická dvojpodlažná stavba s centrálnym rizalitom z roku 1830, barokizovaná v druhej polovici 19. storočia. Neskoršími vlastníkmi kaštieľa boli Heroldovci, Stephaniovci, sídlil tu aj Okresný úrad. Dnes sa v budove nchádza gymnázium. Okolo kaštieľa sa nachádza historický park o rozlohe 8,2 ha.[7]
• Mauzóleum rodiny Stephani (predposledných majitelov kaštiela) sa nachádza neďaleko železničnej stanice na malom vŕšku nazývanom Malý cintorín (Kistemető). Mauzóleum bolo postavené koncom 19. storočia. V súčasnosti sa nachádza v zlom technickom stave a potrebuje obnovu.
• Cebrianova kúria, klasicistický objekt, ktorý dal postaviť gróf František Cebrián v roku 1847. Objektu dominuje trojosý portikus ukončený trojuholníkovým štítom s tympanón|tympanónom.[8]
• Koháryho kúria, stavbu nechal vybudovať Štefan II. Koháry v 17. storočí. Objekt bol stavebne upravovaný v 18. storočí. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami.[9]

• 
  Farský kostol
• 
  Portál kostola
• 
  Kláštor františkánov
• 
  Secesná radnica
• 
  Kaštieľ Berchtoldovcov, gymnázium
• 
  Mauzóleum rodiny Stephani
• 
  Cebrianova kúria

Parky vo Fiľakove, vznikli pôvodne z tureckých záhrad. Menšie parčíky vznikli pri Koháryho kúrii koncom 18. storočia a r. 1847 pri Cebrianovej kúrii.

Fiľakovský park bol založený v druhej pol. 19. stor. pri kaštieli Herold-Stephaniho aj s jazierkom. Popri domácich rastlinách boli introdukované aj zahraničné stromy. Rozloha parku je 8,2 ha, celkový počet taxónov drevín 16 (z toho 1 ihličnatý). Park bol rekonštruovaný v roku 2011.

Kráľom stromov z okolia Fiľakova bol tzv. „Veľký strom“ v k. u. Bučon pri Šávoli. Bol to mohutný dub, víchrica ho však vyvalila v roku 1954. Výška stromu 35 m, obvod 8 m vek sa dohadoval do 1000 rokov. O strome sa viedla tzv. stromová kniha, čast prierezu bola konzervovaná a je uložená v depozite mestského múzea vo Fiľakove.

• Agropodnik s.r.o.
• Thorma k.s.
• DOMETIC s r.o.Fiľakovo
• EKOLTECH spol.s r.o.

• Gymnázium - Gimnázium Fiľakovo
• Stredná odborná škola - Szakközépiskola Fiľakovo