Rómovia na Slovensku

Rómovia (často,[1] aj Cigáni) predstavujú jednu z najvýznamnejších menšín žijúcich na území Slovenska, historicky sa vyznačujúcu špecifickým kočovným spôsobom života.[2] Podľa posledného oficiálneho sčítania v roku 2011[3] sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 obyvateľov, rómsky materinský jazyk deklarovalo 122 518 obyvateľov, v domácnosti rómsky jazyk používalo 128 242 obyvateľov a na verejnosti 36 660 obyvateľov.

Percentuálne zastúpenie Rómov v obciach Slovenskej republiky, podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019.

Podľa údajov Atlasu rómskych komunít (ARK) z roku 2019[4] je celkový počet osôb rómskeho pôvodu, pričom nie všetci ho deklarujú, významne vyšší. ARK odhaduje počet Rómov žijúcich na Slovensku na 440 000[5] (8,06 % obyvateľstva). Početnejšia rómska komunita žije v 804 obciach a mestách Slovenska a menšie skupiny v 373 ďalších obciach.[5] Koncentrujú sa najmä na juhu a východe Slovenska (Novohrad, Horehronie, Gemer, Spiš, Zemplín, Šariš a Abov). K svojmu rómskemu pôvodu sa hlási iba štvrtina Rómov. Veľká časť sa hlási k slovenskej a maďarskej národnosti.

Dnes mnoho Rómov čelí problémom vyplývajúcim zo sociálneho vylúčenia. Žijú v osadách, v domoch bez potrebného vybavenia, rodičia detí sú bez zamestnania. V mnohých osadách nie je zdroj pitnej vody, verejné osvetlenie, chýba kanalizácia, nie je vybudovaná prístupová cesta. Výrazné rozdiely sa prejavujú aj v oblasti vzdelávania a vzdelanostnej úrovne. Bariérou pre deti pri vstupe do základnej školy je neznalosť vyučovacieho jazyka, lebo doma hovoria po rómsky. To je dôvod, pre ktorý neraz tieto deti musia opakovať prvý ročník a mnohé neukončia základnú školu. Len malá časť mladých ľudí pokračuje v stredoškolskom a vysokoškolskom štúdiu.

Vláda SR sa snaží zlepšiť sociálne postavenie Rómov a aj ich vzdelávanie. Pomáhajú pri tom pedagogickí asistenti, ktorí zlepšujú komunikáciu rodičov a detí s učiteľmi. Mnohým deťom pri nástupe do školy pomáhajú nulté – prípravné ročníky. Navštevujú ich v prevažnej miere tie deti, ktoré nechodili do materskej školy.

Kultúra

Politické zmeny po Nežnej revolúcii v roku 1989 znamenali pre Rómov právo na sebaurčenie. V roku 1991 boli prijaté Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom, ktoré Rómom priznali štatút národnostnej menšiny.[6] Umožnilo to vznik politických strán, kultúrnych zväzov, záujmových združení, neziskových organizácií a menšinových inštitúcií.

Vzniklo profesionálne rómske divadlo Romathan so sídlom v Košiciach, začali vychádzať časopisy a knihy pre deti a dospelých. Verejnoprávna televízia a rozhlas pravidelne vysielajú relácie určené pre Rómov a v rómskom jazyku. V Martine vzniklo Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Na Slovensku sa koná viacero kultúrnych festivalov, napríklad v Banskej Bystrici a vo Zvolene sa koná podujatie Ľudia z rodu Rómov, ktoré prináša prehliadku rómskych súborov z domova i zo zahraničia. Súčasťou festivalu sú aj výstavy, prednášky a workshopy s rómskou tematikou. V Kokave nad Rimavicou sa od roku 2000 každoročne koná festival Balvalfest. Od roku 2008 sa koná medzinárodný rómsky festival Gypsy Fest. Súčasťou festivalu sú aj medzinárodné stretnutia rómskej mládeže, sprievod rómskych umelcov či prezentácia Rómov tak, ako ich verejnosť nepozná. Okrem spomenutých festivalov organizujú Rómovia na Slovensku rad ďalších multižánrových podujatí, ktoré sa stali súčasťou kultúrnych aktivít mnohých miest a obcí. Ich súčasťou sú vždy hudobné vystúpenia rómskych umelcov.[7]

Obce s najvyšším počtom Rómov

údaje: Atlas rómskych komunít, 2019[4]

  1. Košice – 11 391 (4,8 %)
  2. Bratislava – 9 945 (2,3 %)
  3. Trebišov – 6 685 (28,4 %)
  4. Jarovnice (okr. Sabinov) – 6 042 (88,0 %)
  5. Rimavská Sobota – 4 040 (18,0 %)
  6. Fiľakovo – 3 536 (35,2 %)
  7. Kecerovce – 3 500 (97,8 %)
  8. Levoča – 3 483 (24,0 %)
  9. Prešov – 3 434 (4,0 %)
  10. Lučenec – 3 371 (12,0 %)
  11. Pavlovce nad Uhom – 3 339 (72,0 %)
  12. Lomnička – 3 021 (100,0 %)

Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením Rómov

údaje: Atlas rómskych komunít, 2019[4]

  1. Lomnička (okr. Stará Ľubovňa) – 3 021 (100,0 %)
  2. Blatné Remety (okr. Sobrance) – 688 (99,0 %)
  3. Sútor (okr. Rimavská Sobota) – 562 (98,9 %)
  4. Jurské (okr. Kežmarok) – 1 006 (98,0 %)
  5. Kecerovce (okr. Košice – okolie) – 3 500 (97,8 %)
  6. Petrová (okr. Bardejov) – 886 (97,0 %)
  7. Cakov (okr. Rimavská Sobota) – 318 (96,1 %)
  8. Barca (okr. Rimavská Sobota) – 548 (96,0 %)
  9. Šivetice (okr. Revúca) – 349 (95,9 %)
  10. Radnovce (okr. Rimavská Sobota) – 921 (95,0 %)
  11. Kesovce (okr. Rimavská Sobota) – 228 (95,0 %)
  12. Stráne pod Tatrami (okr. Kežmarok) – 1 907 (94,6 %)
  13. Vtáčkovce (okr. Košice – okolie) – 1 086 (93,4 %)
  14. Nitra nad Ipľom (okr. Lučenec) – 339 (92,1 %)
  15. Trenč (okr. Lučenec) – 519 (92,0 %)

Náboženské zloženie Rómov
Vierovyznanie Počet Rómov v % v % (priemer SR)
Rímskokatolícka cirkev 68 863 65,13 62,02
bez vyznania 10 554 9,98 13,44
nezistené 8 728 8,25 10,59
Gréckokatolícka cirkev 7 833 7,41 3,83
Pravoslávna cirkev 3 019 2,86 0,91
Reformovaná kresťanská cirkev 1 343 1,27 1,83
Svedkovia Jehovovi 1 337 1,26 0,32
Apoštolská cirkev 1 134 1,07 0,11
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 952 0,90 5,86
iné 753 0,71 0,43
Kresťanské zbory 682 0,64 0,14
Starokatolícka cirkev 140 0,13 0,03
Evanjelická cirkev metodistická 73 0,07 0,19
Bratská jednota baptistov 58 0,05 0,06
Cirkev bratská 54 0,05 0,06
Cirkev československá husitská 54 0,05 0,03
Bahájske spoločenstvo 48 0,05 0,02
Cirkev Ježisa Krista Svätých neskorších dní 43 0,04 0,02
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 33 0,03 0,04
Cirkev adventistov siedmeho dňa 31 0,03 0,05
Novoapoštolská cirkev 6 0,01 0,00
spolu 105 738 100,00 100,00

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenskej republiky. 2011[3]

Jazykové zloženie
Preferovaný jazyk rómskeho obyvateľstva v obciach Slovenskej republiky, podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019.

Rómsky jazyk je dorozumievacím jazykom Rómov na území Slovenskej republiky. Spočiatku existoval iba v hovorenej podobe. Neskôr sa pristúpilo ku kodifikácii pravidiel pravopisu. Táto bola prijatá  komisiou pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku v roku 1971. Oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcich na Slovensku sa formálne uskutočnilo 29. júna 2008 v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave.[8][9] Od tohto aktu má rómsky jazyk štandardizovanú podobu.

Nie všetky rómske komunity preferujú používanie rómskeho jazyka. Vo viac ako tretine rómskych komunít dominuje slovenský jazyk. Na juhu maďarčina a v štyroch obciach na severovýchode Slovenska prevažuje rusínsky jazyk.

Slovenčina sa častejšie vyskytuje na západnom Slovensku a na vzdialenejšom východe. Preferencia slovenského jazyka sa tiež častejšie vyskytuje v obciach s menším podielom rómskej populácie v obci.

Rómsky jazyk sa na území Slovenska delí na dve skupiny dialektov: centrálny a vlašský (olašský). Olašskí Rómovia žijú najmä v meste Komárno, Nové Zámky, Levice, Piešťany, Zlaté Moravce, NItra, v obci Hájske a v niekoľkých malých obciach v ich okolí.[10]

Jazykové zloženie obyvateľov rómskej národnosti
Materinský jazyk počet Rómov v %
slovenský 15 064 14,25
maďarský 10 504 9,93
rómsky 77 128 72,94
rusínsky 272 0,26
ukrajinský 3 0,00
český 55 0,05
nemecký 4 0,00
poľský 2 0,00
chorvátsky 2 0,00
srbský 28 0,03
posunková reč 4 0,00
ostatné 39 0,04
nezistený 2 633 2,49
spolu 105 738 100,00

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenskej republiky. 2011[3]

Rómsky materinský jazyk
Národnosť Rómsky materinský jazyk v %
slovenská 42 564 34,74
maďarská 1465 1,20
rómska 77 128 62,95
rusínska 175 0,14
ukrajinská 9 0,01
česká 43 0,04
nemecká 0 0,00
poľská 0 0,00
chorvátska 1 0,00
srbská 3 0,00
ostatné 36 0,03
nezistená 1 094 0,89
spolu 122 518 100,00

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenskej republiky. 2011[3]

Politické angažovanie

Od začiatku 90. rokov 20. storočia vznikali po prvý raz v dejinách Slovenska aj viaceré rómske politické strany. Prevažná väčšina z nich však mala vždy len marginálny význam a aktivizovala sa iba v lokálnej politike. Najvýznamnejšie strany, ktoré na Slovensku pôsobili, sú Rómska občianska iniciatíva (ROI), ktorá spolupracovala v 90. rokoch s HZDS, Rómska iniciatíva Slovenska (RIS), ktorá vznikla v roku 1996 ako Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike a spolupracovala s SDK a nakoniec Strana rómskej koalície v Slovenskej republike, ktorá vznikla v roku 2000 ako Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike (v tom čase bola už predošlá Rómska inteligencia premenovaná na RIS) a neskôr až do zániku v roku 2018 pôsobila ako JEDNOTNÉ SLOVENSKO.[11]

Vo februári 2005 bol schválený nový zákon o politických stranách a politických hnutiach, ktorý udeľoval povinnosť už existujúcim politickým stranám obnoviť registráciu a stanovoval nové pravidlá registrácie politických strán a politických hnutí. Nová strana, ktorá sa chcela registrovať, musela vyzbierať 10 000 podpisov od občanov, ktorí súhlasia s registráciou tejto strany. Zmena zákona viedla k likvidácií drvivej väčšiny rómskych politických strán, ktoré dovtedy na Slovensku existovali. Politické strany, ktoré boli založené pred prijatím zákona, museli do 30. septembra 2005 podľa paragrafu 34 doručiť Ministerstvu vnútra SR vyhlásenie o adrese sídla strany podpísané štatutárnym orgánom a vyhlásenie o spôsobe, akým štatutárny orgán koná v mene strany.Túto povinnosť z existujúcich rómskych strán splnili len dve − Rómska iniciatíva Slovenska (RIS) a Strana rómskej koalície v Slovenskej republike (SRK SR).[11]

Ďalších 17 rómskych politických strán sa pre nesplnenie povinnosti ocitlo v októbri 2005 v likvidácii:

  1. Demokratická aliancia Rómov v SR (DAR); štatutár Ladislav Pongo
  2. Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike (DHR); štatutár Ladislav Šaňa
  3. Hnutie olaských Rómov Slovenska (HORS); štatutár Jozef Konti
  4. Maďarské demokratické hnutie Rómov v SR (MDHR); štatutár Jozef Balogh
  5. Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA (ROMA); štatutár Ladislav Fízik
  6. Rómske kresťanské demokratické hnutie v SR (RKDH); štatutár Viktor Nagy
  7. Rómsky kongres Slovenskej republiky (RKSR); štatutár Zoltán Berko
  8. Rómska národnostná strana (RNS); štatutár Emil Šarközy
  9. Rómska občianska iniciatíva SR (ROISR); štatutár Milan Mižič
  10. Rómska občianska jednota Slovenskej republiky (ROJ SR); štatutár Jozef Berki
  11. Strana demokratickej jednoty Rómov (SDJR); štatutár Ján Čonka
  12. Strana integrácie Rómov na Slovensku (SIR); štatutár Koloman Gunár
  13. Strana ochrany práv Rómov na Slovensku (SOPR); štatutár Karol Čorba
  14. Strana rómskych demokratov v SR (SRD); štatutár František Guláš
  15. Strana Rómov Slovenska (SRóS); štatutári Rudolf Čonka, Ivan Mirga a Ľudmila Gabčová
  16. Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku (SSDR); štatutári Dezider Oláh a Tibor Baláž
  17. Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v SR (Ú–ROI); štatutár Mikuláš Horváth

V roku 2018 zanikla dlhoročne pôsobiaca strana JEDNOTNÉ SLOVENSKO. V roku 2012 sa stal Peter Pollák za OĽANO prvým rómskym poslancom v Národnej rade, rovnako v roku 2019 sa stal prvým poslancom Európskeho parlamentu rómskeho pôvodu zo Slovenska.[12]

Aktívne politické strany

Politici

Referencie
  1. JESENSKÝ, Mikuláš. Róm, či Cigán? Je gadžo nadávka?. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-06-02. Dostupné online [cit. 2020-12-11]. ISSN 1335-4418.
  2. ŠUVADA, Martin. História Rómov v slovenských mestách do roku 1918 [online]. suvada.sk, [2015], [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  3. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. Štatistický úrad SR, [cit. 2019-02-11]. Dostupné online.
  4. Atlas rómskych komunit na Slovensku 2019 [online]. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, 2019, [cit. 2020-01-14]. Dostupné online.
  5. Tlačová správa k Atlasu rómskych komunít 2019 [online]. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, 2019, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online.
  6. Príloha k uzneseniu vlády SR č. 153/1991 : Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom [online]. romainstitute.sk, 1991, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
  7. DAVIDOVÁ, E.. Rómovia na Slovensku. Prešov : Združenie Jekhetane – Spolu, 2012.
  8. Štandardizácia rómskeho jazyka. In: Amari Luma – rómska internetová encyklopédia [online]. Bratislava : Romano kher – Rómsky dom, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
  9. TASR. Rómsky jazyk zrovnoprávnili s ostatnými jazykmi menšín. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-06-29. Dostupné online [cit. 2021-02-24]. ISSN 1335-4418.
  10. MRUŠKOVIČ, Vladimír. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008.
  11. PODOLINSKÁ, Tatiana a Tomáš HRUSTIČ. Čierno-biele svety. Rómovia v majoritnej spoločnosti na Slovensku [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  12. KOREŇ, Marián. Europoslanec Pollák: Orbánov Fidesz nemá v Európskej ľudovej strane čo hľadať [online]. euractiv.sk, 2019-08-09, [cit. 2020-01-31]. Dostupné online.
  13. Do poslaneckých lavíc sa posadia až traja Rómovia. Ide o historický úspech [online]. glob.zoznam.sk, 2020-03-06, [cit. 2020-06-10]. Dostupné online.
  14. Anna Koptová [online]. web.vucke.sk, [cit. 2020-06-10]. Dostupné online.
  15. HORVÁTHOVÁ, Agnes. Aký gádžo, taký Róm alebo prispôsobiví Rómovia. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2018-09-26. Dostupné online [cit. 2020-06-10].

Literatúra
  • HORVÁTHOVÁ, Emília. Cigáni na Slovensku : Historicko-etnografický náčrt. 1. vyd. Bratislava : SAV, 1964. 396 s.
  • MANN, Arne B. Neznámi Rómovia : zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava : Ister Science Press, 1992. 207 s. ISBN 80-900486-2-5.
  • JUROVÁ, Anna. Vývoj rómskej problematiky na Slovensku po roku 1945. 1. vyd. Košice : Goldpress, 1993. 140 s. ISBN 80-85584-07-7.
  • AUGUSTINI ab Hortis, Samuel. Cigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku. Bratislava : Štúdio -dd-, 1995. 203 s. ISBN 80-967263-2-3.
  • VAŠEČKA, Michal. Čačipen pal o Roma : súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2002. 911 s. ISBN 80-88935-41-5.
  • KOVÁČ, Milan; MANN, Arne B.. Boh všetko vidí : duchovný svet Rómov na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Chronos, 2003. 346 s. ISBN 80-89027-06-7.
  • GECELOVSKÝ, Vladimír. Nariadenia voči Rómom na Slovensku do roku 1945. 1. vyd. Prešov : Tlačiareň Victoria, 2004. 72 s. ISBN 80-968810-5-1.
  • JURÁSKOVÁ, Martina; GALLOVÁ KRIGLEROVÁ, Elena; RYBOVÁ, Jana. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2004. 191 s. Dostupné online. ISBN 80-88991-27-7.
  • JAKOUBEK, Marek; HIRT, Tomáš. Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu : zborník vybraných výsledkov projektu Monitoring situácie rómskych osád na Slovensku 1999 – 2005. 1. vyd. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti, 2008. 727 s. Dostupné online. ISBN 978-80-969271-5-9.
  • HLEBOVÁ, Bibiána, a kol. Rómovia v literatúre pre deti a mládež na Slovensku. 1. vyd. Prešov : Prešovská univerzita, 2011. 147 s. Dostupné online. ISBN 978-80-555-0317-2.
  • KOTLÁR, Dušan. Rómovia a zdravie : pohľad na zdravotnú situáciu rómskej menšiny na Slovensku po roku 1990. Snina : Rómske centrum TERNIPEN, 2013. 52 s. ISBN 978-80-971342-7-3.
  • MUŠINKA, Alexander. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013. 1. vyd. Bratislava : Regionálne centrum Rozvojového programu OSN Pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov, 2014. 120 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89263-18-9.
  • ŠPROCHA, Branislav. Reprodukcia rómskeho obyvateľstva na Slovensku a prognóza jeho populačného vývoja. 1. vyd. Bratislava : Prognostický ústav SAV, 2014. 177 s. ISBN 978-80-89037-38-4.
  • HAJKO, Jozef. Hoď do mňa kameňom : spolužite s Rómami na Slovensku. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2015. 424 s. ISBN 978-80-556-1437-3.
  • ŠUVADA, Martin. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5.
  • ZACHAR PODOLINSKÁ, Tatiana; HRUSTIČ, Tomáš; BELÁK, Andrej. Čierno-biele svety : Rómovia v majoritnej spoločnosti na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 597 s. ISBN 978-80-224-1413-5.
  • MANN, Arne B.. Rómski kováči na Slovensku. Bratislava : Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2018. 399 s. ISBN 978-80-89639-52-6.
  • Atlas rómskych komunít na Slovensku 2019. [s.l.] : [s.n.], 2020. Dostupné online.
  • MOJŽIŠOVÁ, Kristína. Rómovia 30 rokov po…. Košice : Rozhlas a televízia Slovenska, 2020. 398 s. Dostupné online. ISBN 978-80-973001-5-9.

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.