Krásno nad Kysucou

Krásno nad Kysucou sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, prevažne v Kysuckej vrchovine, ale čiastočne tu zasahujú aj Kysucké Beskydy a Javorníky. Centrálna časť mesta leží v Krásňanskej kotline, do severnej časti Kalinova (po rieku Bystrica) zasahujú Kysucké Beskydy podcelkom Rača, južná časť Kalinova, ako aj Blažkov a Drozdov patria do podcelku Vojenné a Zákysučie v Javorníkoch je rozdelené medzi Rakovskú hornatinu na severe a Ochodnickú vrchovinu na juhu. [4]

Cez mesto preteká rieka Kysuca, ktorá je hlavným tokom a jej prítok Bystrica. Je vstupnou bránou do Bystrickej doliny, ako aj centrom rovnomenného mikroregiónu. Vďaka svojej výhodnej polohe je významným dopravným uzlom a priemyselným strediskom v rámci celého kysuckého regiónu. Východným okrajom mesta vedie cesta I/11, ktorú tu križuje II/520, západný okraj lemuje železničná trať Žilina – Ostrava.

Prvá písomná zmienka o meste Krásno nad Kysucou pochádza z roku 1325 ako Krasna. Patrila žilinskému dedičnému richtárovi a potom po odstúpení dedičného richtárstva žilinskými mešťanmi mestu Žilina, potom panstvu Strečno. Názvy mesta sa menili nasledovne: v roku 1352 Crassna, 1508 Krasno, 1808 Kysucké Krásno, 1920 Krásno nad Kysucou. Roku 1598 malo mesto 30 domov, 253 rodín a 1 420 obyvateľov.

Krásno výraznejšie svoj vzhľad začalo meniť až na konci 18. storočia, keď prišli do Krásna bratia františkáni zo Žiliny, ktorí dostali za úlohu viesť novú farnosť. Páter Arkádius Nadhoránsky v roku 1794 dal postaviť faru aj s hospodárskymi budovami. Prvý "rínok" v Krásne začal existovať práve medzi týmito hospodárskymi budovami a dreveným kostolíkom v roku 1795. Do Krásna prišiel prvý farár až v roku 1799 – Pavol Žufa. Krásno ako nové sídlo farnosti sa začalo rozvíjať veľmi rýchlo. V roku 1828 už malo 325 domov a 2 346 obyvateľov.

V 19. storočí po veľkých snahách miestneho farára vdp. Ignáca Vornáčka sa podarilo postaviť nový, murovaný farský kostol sv. Ondreja. Námestie sv. Ondreja tak dostalo dnešný vzhľad a nové miesto pre malý trh, ktorý v obci býval každú nedeľu po bohoslužbe v kostole. Krásno bolo spojené s okolitými krajinami Košicko-bohumínskou železnicou v roku 1871, pričom dostalo i vlastnú železničnú stanicu.

Základy budúceho drevárskeho priemyslu začala budovať obecná píla v roku 1895, ktorá v tej dobe zamestnala okolo 50 ľudí. Notársky úrad bol v Krásne založený v roku 1897. Zároveň boli pripravené aj prvé plány na výstavbu Potravného družstva v roku 1899 pri ktorých sa počítalo so zrušením trhu, ktorý potrebám obyvateľstva nevyhovoval.

V 20. storočí nastáva najväčší rozmach obce. V rokoch 1903 – 1905 bol postavený drevený most cez rieku Kysucu, spájajúci historickú časť obce so železničnou stanicou, v 60. rokoch bol však zničený po nehode a už sa neuvažovalo o jeho opätovnom postavení. Ak by stal dodnes, bol by najdlhším dreveným mostom na Slovensku.

Koruhva mesta Krásno nad Kysucou

V roku 1914 rozšírili Košicko-bohumínsku železnicu na dvojkoľajovú trať. Prvá svetová vojna negatívne ovplyvnila i občanov Krásna, kde všetci vojnopovinní občania do 37 rokov boli povinní nastúpiť na vojenskú službu. Po štyroch rokoch sa z vojny mnohí vracali už ako invalidi. Počas prvej svetovej vojne padlo 30 Krasňanov, z toho jeden z nich – Vincent Čimbora padol v Kragujevaci ako jeden zo 44 odsúdených na smrť.

Krásno samotné už nemalo veľké množstvo potravín, obecná píla nefungovala, vlaky väčšinou odvážali už len vojakov na frontu, fara nemala veľa peňazí na rekonštrukciu kostola. Kostol sv. Ondreja počas vojny prišiel o tri zvony, ktoré boli roztavené pre potreby frontu. Na kostole zostal zvoniť Umieračik, ktorý bol v roku 1924 presunutý do zborovskej kaplnky. Rodiny vojakov, ktorí odišli na frontu museli pre pár bohatých rodín, ktoré v Krásne žili pracovať aj celý týždeň vrátane nedele aby mohli uživiť svojich najbližších. Mnohí z týchto mužov poznačených hrôzami vojny prekvapilo a nahnevalo ako sa darilo tým občanom, ktorí neodišli na frontu bojovať. Keďže ich rodiny boli na tom veľmi zle ako s potravinami tak s financiami, rozhodli sa pre pomstu. Táto udalosť je známa dodnes ako "Krásňanská rabovačka" kedy po skončení prvej svetovej vojny ozbrojení veteráni vojny z Krásna v dolnom Krásne prepadli majetky bohatých Židov pričom sa snažili im vykradnúť ich majetok. Na poslednú chvíľu, kedy malo dôjsť k najhoršiemu, zavolali títo Židia železničných žandárov zo Žiliny, ktorí po príchode do Krásna začali po vojakoch strieľať. Vodca týchto vojakov padol po prvých výstreloch. Druhý vodca zomrel počas prevozu do nemocnice. Ostatní buď zomreli na následky poranení na mieste alebo sa vzdali žandárom a boli prevezení do Žiliny. Udalosť veľmi negatívne poznačila obyvateľov Krásna na veľmi dlhú dobu a v roku 1938 po vyhlásení autonómie Slovenska sa začali aj perzekúcie voči týmto židovským rodinám, ktoré neskôr po transporte v roku 1941 zomreli v koncentračnom tábore Osvienčim.

Po vyhlásení Česko-Slovenska začal život v obci veľmi prekvitať. V roku 1920 zriadili v Krásne žandársku stanicu, v roku 1925 vznikol Dobrovoľný hasičský zbor a Športový klub Sokol- dnešný MŠK Tatran Krásno nad Kysucou. Krásno bolo kompletne elektrifikované v roku 1928. V čase celosvetovej hospodárskej krízy malo Krásno v roku 1933 150 nezamestnaných osôb. V Krásne pôsobili obuvníci, predovšetkým mlynári ale popri nich mali najväčší zisk krčmári. Potravné družstvo vybudovali po dlhej dobe za pomoci štátu v roku 1930 a poskytlo zamestnanie niekoľkým desiatkám nezamestnaných občanov. V divadelnej sále Potravného družstva počas roku 1935 spustili prvý film, na čom nakoniec vzniklo kino Lipa, jedno z prvých na Kysuciach. V roku 1938 žilo v Krásne 3563 ľudí v 577 domoch. Po vyhlásení autonómie Slovenska sa konali v obci slávnostné bohoslužby. Vojna neminula ani Krásno, fašisti počas SNP obsadili budovu školy v ústredí a po celej obci rozmiestnili delá a tanky, do konca roku 1944 ešte stihli postaviť i betónové protitankové zátarasy na severnom chotári obce. Po porážke vojsk Wehrmachtu sa v obci usídlila Červená armáda. Dňa 9. mája 1945 definitívne skončila druhá svetová vojna. V Krásne zanechala veľkú biedu spred čias Rakúsko-Uhorska pričom sa naspäť do domoviny nevrátili mnohí bojovní Krasňania, ktorí sa zaslúžili o porážku nacistov. Podľa nich sú dodnes v Krásne pomenované ulice.

Po vojne už začal nový začiatok. Pri víťazstve Komunistickej strany v roku 1948 prebehli, tak ako aj v obnovenom Česko-Slovensku veľké reformy. V Krásne vznikol Miestny národný výbor, zrušená bola žandárska stanica. Začala sa hromadná výstavba rodinných domov a takmer každý dom bol už murovaný a mal vlastnú televíznu anténu. Zlepšovali sa pracovné podmienky a Krásno sa rozrastalo. Do roku 1960 bolo Krásno nad Kysucou obcou v okrese Kysucké Nové Mesto. Pre Drevinu Krásno postavili sídlisko 1. mája v rokoch 1963 – 1970. Už roku 1965 Krásno malo 5100 obyvateľov. Postavila sa nová škola pri sídliskách Struhy a 1. mája. Počas komunizmu sa v Krásne postavila Obecná kotolňa, dve sídliská pre 1500 obyvateľov, Dom smútku na cintoríne, lyžiarske vleky ako aj garáže pri Bystrici, alebo preložka štátnej cesty Žilina – Ostrava.

Nový Dom Kultúry sa začal stavať v roku 1985 a dokončený bol na začiatku 90. rokov. Nová železničná stanica bola dokončená v roku 1986. Po komunizme sa ešte otvorila nová budova Obvodného oddelenia Policajného zboru na Mládežníckej ulici- 1996. V Krásne už koncom 20. storočia žilo vyše 7 000 obyvateľov. 1. septembra 2001 získalo Krásno spolu s obcou Šaštín-Stráže štatút mesta. Od 1. januára 2016 už mesto nie je najmladším mestom na Slovensku, vzhľadom na udelenie štatútu mesta obciam Turany a Gabčíkovo.

Farský kostol sv. Ondreja, významné miesto pre Krásňanov a miesto rôznych udalostí v živote mesta

• Kostol svätého Ondreja je rímskokatolícky farský kostol na Námestí sv. Ondreja. V meste sa začal stavať v roku 1861 (prvý kostol sv. Ondreja, pôvodne drevený, pochádzal z konca 16. storočia). Patrónom kostola je svätý Ondrej. Počas svojej existencie prešiel viacerými úpravami interiéru, no svoj vonkajší vzhľad si zachoval od svojho postavenia až do dnešných dní. Kostol je pre mesto významné miesto či už z historického hľadiska alebo z kultúrného hľadiska. Svojou veľkosťou je kostol najväčším na Kysuciach pričom sa v ňom konali dve kňazské vysviacky v rokoch 1996 a 2003.

Pohľad na Dom Kultúry v Krásne nad Kysucou

• Kostol Božského srdca Ježišovho v mestskej časti Kalinov: začal sa stavať v roku 1996 z milodarov veriacich. Stavba bola dokončená na konci roku 1999. Posvätený bol nitrianskym biskupom Janom Chryzostomom Korcom. V roku 2015 praskli všetky tri zvony na kostole pričom bola nutná ich oprava. V roku 2016 bola na okne hlavného oltára osadená vitráž s podobizňou Ježiša Krista v podobe Božského srdca s kostolmi farnosti Krásno a kysuckými vrchmi typickými pre túto oblasť.

Dom smútku na mestskom cintoríne v Krásne nad Kysucou

• Budova Domu Kultúry - S výstavbou sa začalo v roku 1985 podľa plánov budovy súčasného múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach. O tomto výbere rozhodli predovšetkým vtedajšie ekonomické dôvody. Stavbu dokončili v roku 1990, pričom všetky priestory boli otvorené až v roku 1999. Väčšinu priestorov budovy vlastní Mestský úrad v Krásne nad Kysucou a Kysucké múzeum v Čadci. V budove sa okrem veľkej kinosály Kina Lipa nachádza aj Mestská knižnica, Zmenáreň, Reštaurácia Gazdovský šenk, Sieň Františka Hübbla, Centrum voľného času a Spoločná Prírodovedecká expozícia Kysuckého múzea v Čadci, Oravského múzeá, Liptovského múzea a Považského múzea, kde sa nachádza šesť metrov vysoká replika mamutice a veľa ďalších exponátov. Budova v 90. rokoch získala aj titul Stavba storočia a spolu s mestským úradom a kostolom sv. Ondreja patrí medzi najvýznamnejšie budovy v meste.

Budova Kolkárne v športovom areáli

• Budova Farského pastoračného centra svätého Benedikta z Nursie (skrátene FPC): na Námestí sv. Ondreja pri kostole je stavba, kde sa počas komunizmu nachádzalo obecné kino aj divadlo. Je to zachovalá stavba z konca 19. storočia. Dostavaná však bola kompletne ako súčasť Potravného družstva v roku 1930. Dnes sa tu konajú detské stretnutia, ktoré organizuje Kultúrny prameň. Ako farské pastoračné centrum bolo posvätené v roku 2001 biskupom Janom Chryzostomom Korcom.
• Budova Kolkárne v športovom areáli: so stavbou sa začalo na podnet riaditeľa závodu Drevina Ing. Mikuláša Bíroša, práve jeho zásluhou sa v Krásne postavilo toto hospodárske zariadenie v športovom areáli. Je to dvojpodlažná budova o rozmeroch 62 × 10 metrov. Stavbu Kolkárne sťažovala v období 1958- 1963 séria záplav, pri ktorých bolo stavenisko Kolkárne viackrát zatopené spolu s ihriskom. V prízemí v ľavom trakte je umiestnená reštaurácia s kuchyňou, v pravom trakte sa nachádzala kolkáreň, ktorá bola v 90-tých rokoch uzatvorená. V roku 2014 bola po vyše 20-tich rokoch otvorená nová automatická kolkáreň bývalým prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a primátorom mesta Jozefom Grapom. Nová kolkáreň má dve dráhy a priestor pre divákov, ktorý v starej kolkárni chýbal. Poschodie v prevažnej časti poskytuje ubytovacie priestory s kapacitou 27 postelí. Okrem toho sa na poschodí nachádzala miestnosť s vystavenými športovými, hlavne futbalovými trofejami. Po otvorení interiéru futbalovej tribúny v roku 2014 boli trofeje aj šatne z týchto priestorov presťahované. Slávnostné otvorenie sa konalo v roku 1963. Kolkáreň bola v 70-tych rokoch 20. storočia rozšírená o ľavé krídlo budovy, kde sa otvorili ďalšie ubytovacie priestory.
• Kamenný most pri Blažkov Pri vstupe do mesta po starej ceste od Žiliny sa nachádza jeden z najstarších a veľkosťou pravdepodobne najväčší funkčný celo-kamenný most. Podľa archívnych podkladov most začali stavať v roku 1831 a bol dokončený v roku 1835 ako stoličný most. Nachádza pri vstupe do Krásna nad Kysucou od Kysuckého Nového Mesta. Tiahne sa približne 10 m ponad malé údolie Drozdovského potoka, ktorý preklenuje klenbou svetlosti 5,8 m a výšky viac ako 9,4 m. Popri výške je nezanedbateľná aj jeho dĺžka - 50 m, čím zrejme prekonáva dĺžky všeobecne známych celo-kamenných mostov v Gelnici a Poltári, a tak je pravdepodobne aj najdlhším na Slovensku. Na moste nechýbajú ani klasické kamenné otvory slúžiace k odvodneniu mostovky, ktorá je medzi parapetmi široká 7.35 m. V roku 2011 pri prechádzaní Krásnom si všimol študent stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Peter Paulík, aké významné mosty sa v Krásne nachádzajú a spropagoval ich prostredníctvom médií. V roku 2012 bol most označený z oboch strán, umiestnená informačná tabuľa a vybudovaný prístupový chodník až na dno rokliny. [5]
• Železobetónový most pri Struhoch Ďalší unikátny most sa nachádza pri východe z mesta smerom na Čadcu. Je to najstarší železobetónový most na území Slovenska a pravdepodobne vtedajšieho Uhorska. Bol postavený v roku 1891 firmou Wayss a jeho dve klenby dosahujú svetlosť až 16,45 m. Na moste je osadená socha Jána Nepomuckého. Je jedným z najväčších dodnes zachovaných železobetónových mostov v strednej Európe pochádzajúcich zo začiatku 90. rokov 19. storočia, z obdobia prvých väčších aplikácií železobetónu v mostnom staviteľstve. V časti predmostia sa kedysi nachádzal kanál mlynského náhonu, ktorý dával do pohybu mlyn. Tento most je známy aj pod názvom Brichtov most, pretože v blízkosti bývala židovská rodina Brichtových.[6] Doteraz je funkčný i pre nákladnú dopravu. Popod most prechádza cyklotrasa, ktorá pokračuje v trase bývalej úzkorozchodnej úvraťovej železničky až do Poľska. V roku 2014 bol most rekonštruovaný a opravený, pričom sa zvýšila nosnosť mosta z 10 ton na 30 ton. Z historického hľadiska sa jedná o významný most, ktorý počas druhej svetovej vojny nebol zničený na rozdiel od mosta "Prašivého", ktorý bol postavený do časti Blážkov v podobnom období ako tento a dokázal vydržať i nápor dopravy po celú dobu až do rekonštrukcie. Zároveň to bol jediný prejazdný most v smere na Čadcu do roku 1985, kedy sa vybudovala preložka štátnej cesty Žilina - Ostrava, súčasná cesta I. triedy 11 (I/11).

• 
  Železobetónový most v Krásne nad Kysucou, vybudovaný v roku 1891, zrekonštruovaný v roku 2014
• 
  Pohľad na most z Bystrickej cyklomagistrály

• Násypy sú miesto, ktoré bolo v minulosti neosídlené a z veľkej časti zatopené hladinou rieky Kysuca. Podľa tradície sa na tomto mieste približne v roku 1392 údajne utopilo dievča Kysuca, podľa ktorej bola rieka a región neskôr aj pomenovaný. Násypy ako osídlené územie začalo existovať, keď sa postavil súčasný futbalový štadión a malé predmestie v 30. rokoch 20. storočia. Dnes sa po tomto významnom mieste volá súčasná ulica "Na Násypoch". Každoročne tu chodia loviť rybári, je tu vybudovaná aj časť Bystrickej cyklomagistrály, ktorá smeruje až do Poľska. Násypy začínajú pri štadióne v Krásne nad Kysucou a vedú okolo rieky Kysuce po sídlisko Struhy.

• Most lásky a priateľstva – Nachádza sa v mestskej časti Kalinov a spája miestnu osadu Jedličník s mestskou časťou. Jeho presné GPS súradnice sú N 49° 23.569 E 018° 51.733. Bol vybudovaný ako náhradný most po povodni, ktorá zničila predchádzajúci most v roku 2007. Otvorený bol v júni 2010 a je na ňom niekoľko desiatok zámkov lásky a priateľstva. Zámky sa dajú vyrobiť v miestnej výrobe kľúčov ČEJS na ulici SNP.

• Nové námestie bolo otvorené 19. júla 2011. Námestie je budované do tvaru kruhov a v jeho strede sa z najmenšieho kruhu pri plesknutí rúk, alebo dupnutí nohou šíri ozvena. V dolnej časti námestia je umiestnená fontána v tvare slzy ako symbolu šťastia, ale i smútku. Fontánu spustil do prevádzky prezident SR Ivan Gašparovič, predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, primátor mesta Jozef Grapa a správca farnosti v Krásne vdp. Mgr. Pavol Špita.

• V budove kultúrneho domu je zriadená spoločná prírodovedná expozícia Kysuckého múzea v Čadci, Oravského múzea, Liptovského múzea a Považského múzea.
  • Stála expozícia prezentuje faunu a flóru severozápadného Slovenska. Hlavnou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti.
  • Stála expozícia Kysuce v minulosti je venovaná prierezu histórie, etnografie a archeológie regiónu.
• Taktiež bola v budove Domu Kultúry zriadená Mestská Galéria, kde sa nachádza Sieň Františka Hübla, slovenského maliara z Krásna nad Kysucou. V Galérii bývajú výstavy mnohých slovenských a zahraničných umelcov.

• Gospelové Kysuce – je medzinárodný gospelový festival. Koná sa pravidelne v septembri od roku 2003. Vystupujú tu rockové skupiny, ktoré sú zamerané na gospelovú hudbu. Začína každý prvý septembrový piatok svätou omšou vo Farskom Kostole sv. Ondreja, potom sa presúva do Domu Kultúry v Krásne nad Kysucou, kde sa vystupuje až do soboty.
• Krásňanský folklórny festival - je folklórny festival, ktorý organizuje mesto na Novom námestí od roku 2016. Festival podporil Fond na podporu umenia. Prvý ročník sa uskutočnil 18. júna 2016.[7]

• Ján Petzold (* ? – † 1336), žilinský richtár, advokát, zakladateľ súčasného Krásna
• Mikuláš Šustek (* 1675 – † 1712), zbojník, druh Juraja Jánošíka
• Vojtech Ihriský (* 1899 – † 1988), sochár
• Lukáš Macura (* 1911 – † 1991), vedec a pedagóg
• Karol Pagáč (* 1916 – † 1944), učiteľ, vojnový veliteľ z obdobia 2. svetovej vojny
• Anton Točík (* 1918 – † 1994), archeológ
• Róbert Šimonič (* 1929), lekár, vedec
• Jozef Horniš (* 1932 – † 1982), vedec a pedagóg
• František Hübbel (* 1934 – † 1978), maliar
• Rudolf Maslák (* 1955), rímskokatolícky kňaz, redaktor, publicista
• Marian Šuráb (* 1958), rímskokatolícky kňaz, pedagóg, dekan teologickej fakulty v Bratislave
• Jozef Horník (* 1959 - † 2009), primátor mesta od roku 2007 až do svojej smrti v roku 2009. Počas svojho pôsobenia sa zaslúžil o založenie mestských novín "Krásňan" [9] a odštartoval súčasný rozvoj mesta. V mestskej časti Kalinov, je po ňom pomenovaná ulica, na ktorej žil spolu so svojou rodinou.[10]
• Jozef Grapa (* 1958), poradca prezidenta SR, primátor mesta
• Ján Kormanec (* 1959), vedec
• Jozef Kasaj (* 1960), karatista, majster Česko-Slovenska, Slovenska a strednej Európy
• Dagmar Bezačinská (* 1968), operná a operetná speváčka
• Miloš Jesenský (* 1971), spisovateľ a publicista, riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci
• Oľga Bezačinská (* 1974), slovenská operná a operetná speváčka
• Zdeno Štrba (* 1976), futbalista
• Jaroslav Chlebek (* 1976), futbalista
• Pavel Šadlák (* 1949 – † 2010), rímskokatolícky kňaz, kanonik a spoluzakladateľ Slovenského betlehema v Rajeckej Lesnej

• Frenštát pod Radhoštěm, Česko
• Milówka, Poľsko
• Metylovice, Česko [11]

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Krásne nad Kysucou
• BUCHTA, Adam - HRONČEK, Pavel - JESENSKÝ, Miloš - TURÓCI, Martin: Hraničiari : Dejiny Krásna nad Kysucou do konca 18. storočia. Čadca : Kysucké múzeum, 2015. 1. vyd. 359 s. ISBN 978-80-89751-09-9 [na zadnej obálke], ISBN 978-80-8975-109-9 [v tiráži]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krásno nad Kysucou

• Oficiálna stránka