Kréta

Podnebie na ostrove je subtropické, typicky stredomorské. Dlhé leto býva teplé a suché (máj – október), zima mierna a daždivá (november – apríl), hory bývajú pokryté snehom. Vo vyšších polohách vydrží snehová pokrývka často až do júna. Za rok spadne približne 500 mm zrážok, väčšinou v zime. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 18 °C, pod 10 °C klesá teplota málokedy i v najchladnejších mesiacoch (január, február). So svojimi približne 300 slnečnými dňami patrí Kréta spolu s Cyprom k najslnečnejším ostrovom Stredomoria.

Prví obyvatelia Kréty boli tzv. Minojčania, ktorí nepatrili medzi grécke kmene. Mali vyspelé písmo a palácovú kultúru. Minojčania obchodovali s okolitým Stredomorím a tiež s gréckymi Mykénčanmi, ale okolo roku 1450 pred Kr. sa ich civilizácia zrútila. Stalo sa tak pravdepodobne kvôli výbuchu sopky na ostrove Thira, ktorá potom vyvolala tsunami. Po tejto katastrofe, ktorá mala ďalekosiahly dopad na ekonomiku celého ostrova, sa krétsky svet zrútil. Predpokladá sa, že na Kréte sa usadzovali mykénski Gréci, ktorí tu naďalej používali minojské písmo na zápis gréčtiny. Mykénčanov však vytlačili ďalšie grécke kmene. Bojovný grécky kmeň Dórov obsadil Krétu a usadil sa tu. Od vtedy je Kréta ostrovom obývaným Grékmi.
Kréta sa v klasickej dobe stala málo významným gréckym štátom a vďaka svojej vzdialenej polohe sa vyvíjala pomerne separovane od ostatných gréckych krajín. V roku 88 pred Kr. Mithridates VI., kráľ Pontu a nepriateľ Rimanov dobyl Knóssos a tak Rimania poslali na Krétu tri légie, ktoré si ostrov podmanili. Od roku 69 pred Kr. mali nad ostrovom kontrolu Rimania. Počas cisárstva patrila Kréta do senátnych provincií, s hlavným mestom v Gortyne. Gortyna sa stala najväčším krétskym mestom. Ostrov prežil pokojné obdobie rímskej nadvlády. Rozprávalo sa tu dórskym nárečím starogréčtiny. Cisár Diocletianus koncom 3. storočia Krétu pričlenil do balkánskej diecézy Moesiae. Na ostrove sa šírilo kresťanstvo a upevnilo sa v roku 313, kedy cisár Konštantín I. kresťanstvo povolil vyznávať. Po roku 395 sa Rímska ríša rozdelila a Kréta pripadla Východnému (Byzantskému) impériu.

Byzantská ríša ríša bol grécky štát, no ani tu Kréta nezohrala žiadnu významnú úlohu. V 6. storočí Grécko obsadili Slovania a nie je vylúčené, že Slovania prenikli aj na Krétu. V 9. storočí ostrov dobyli Arabi, zničili mesto Gortyna a zabili miestneho patriarchu, Kyrilosa. Arabi tu založili mesto Kandia (Iraklio). Arabov však Byzantínci pod vedením generála (a budúceho cisára) Nikefora II. v roku 960 vyhnali. Tak sa Kréta vymanila spod islamského vplyvu, späť do gréckeho sveta. Ale už v tejto dobe tu pravdepodobne bolo aj moslimské arabské obyvateľstvo.

Keď križiaci počas IV. križiackej výpravy v roku 1204 dobyli Byzanciu, pripadla Kréta Benátčanom. Benátska vláda bola silná a do krétskej gréčtiny sa dostávali talianske slová. V 15. stor. sa krétski Gréci v mnohom obrodili, vznikla ich národná hellénska identita a práve Kréta sa stala útočiskom gréckej civilizácie, keď Turci dobyli Konštantínopol a potom aj Grécko. Mnoho gréckych vzdelancov sa uchýlilo na Krétu. V tomto období Visentzos Kornaros napísal krétsky epos Erotokritos, ktorý sa dostal aj do ľudovej hudby a na Kréte sa spieva dodnes. Z Kréty pochádzal aj maliar Dominikos Theotokopoulos (El Greco). Ale rozmach definitívne skončil v roku 1718, keď sa ostrova zmocnili Turci.

Kréťan hrá na tradičný nástroj, lýru

Následne mnoho Kréťanov prestúpilo na islam a poturčilo sa. Takýmto spôsobom tu rástlo islamské grécke obyvateľstvo, ktoré sa však poturčovalo. V 19. storočí moslimovia tvorili pravdepodobne 45% obyvateľstva, ale iný turecký cenzus uvádza iba 24% moslimov na Kréte. Skoro všetci krétski moslimovia rozprávali po grécky. Povstanie Grékov v materskom Grécku proti tureckej moci malo ohlas aj na Kréte, kde vzniklo povstanie, ktoré potlačila až turecká armáda z Egypta, ktorá následne napadla Grécko. Ale po roku 1830 dosiahlo Grécko nezávislosť, pričom Kréta dostala autonómne postavenie po ďalších revoltách. Vznikol autonómny krétsky štát. Počas tohoto povstania padla viac ako polovica moslimského obyvateľstva. V roku 1913 grécky premiér, Kréťan Eleftherios Venizelos pripojil Krétsky autonómny štát ku Grécku. V roku 1923 sa moslimovia z Grécka (teda aj z Kréty) vysťahovali do Turecka, počas grécko-tureckej výmeny obyvateľstva.