Levoča

Mesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova, 27 km juhovýchodne od Kežmarku a 24 km východne od Popradu.

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto („civitas nostra regalis“).

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom I. Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.

Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta poznačili v 16. storočí rozsiahle požiare (1550, 1599) a v 17. storočí protihabsburské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala najväčším a najvýznamnejším hospodárskym centrom Spiša, pravidelne tu zasadali kongregácie Spišskej stolice a v 19. storočí sa mesto stalo dôležitým strediskom slovenského národného hnutia.

Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, Dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.

Obyvateľstvo

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)

Náboženské zloženie obyvateľstva

Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.

Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.

Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom ako sídlo okresného úradu.

Mestské časti (2011)

• Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad

• Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
• Prvá písomná zmienka – z roku 1249
• Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
• Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
• Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v Bazilike sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
• Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
• Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
• Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
• Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.

Športové a rekreačné zariadenia

Zimný štadión Levoča v auguste 2018.

• Športová hala
• Futbalový štadión
• Cyklochodník Levoča-Levočská priehrada
• Ski Centre Levoča-LD
• Tenisové kurty s halou
• Zimný štadión

• Etela Farkašová, slovenská filozofka, docentka na Katedre filozofie
• Albert Fuchs, slovenský fyzik
• Lucia Gažiová, slovenská herečka
• Július Gretzmacher, slovenský banský inžinier
• Karol Ephreim Institoris st. (29. máj 1736, Levoča – 1. december 1794, Levoča), lekárnik, majiteľ rodinnej lekárne U zlatého jeleňa v Levoči[14]
• Dionýz Majdák, slovenský lekár – chirurg.
• Oľga Vronská, vlastným menom O. Wagnerová, slovenská herečka
• Marek Janečka, futbalista, FC Spartak Trnava
• Miloš Lačný, futbalista, MFK Ružomberok [15]
• Karl Joseph von Hadik-Futak (1756 – 1800), poľný maršal cisárskych vojsk
• Károly Markó der Ältere (1791 – 1860), maliar
• Moritz Csáky (* 1936), historik
• Ján III. Turzo (1437 – 1508), uhorský palatín a podnikateľ
• Samuel Spillenberger (1575 – 1655), významný mešťan, hlavný lekár Spišskej stolice, autor vedeckých publikácii o morových epidémiách a ochrane proti nim
• Gašpar Hain (1632 – 1687), významný levočský kronikár, mestský richtár a rektor mestskej školy[16]
• Bruno a Vavrinec Breuerovci (17. storočie), majitelia významnej kníhtlačiarenskej dielne
• Andrej Probstner st. (1758 – 1833), kráľovský poštmajster, banský podnikateľ, jeden z vedúcich predstaviteľov Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti[17]
• Jozef Czauczik (1781 – 1857), maliar[18]
• Štefan Zamkovský, slovenský horolezec, horský vodca a chatár, zakladateľ Zamkovského chaty vo Vysokých Tatrách[19]
• Vladimír Poláček, (* 1964), významný príslušník československej armády
• Erika von Thellmann (1902 – 1988), známa nemecko-rakúska herečka[20]

• Litomyšl, Česko
• Stary Sącz, Poľsko
• Kalwaria Zebrzydowska, Poľsko
• Łańcut, Poľsko
• Keszthely, Maďarsko

• 
  Renesančná radnica, v pozadí Bazilika sv. Jakuba
• 
  Veža Baziliky svätého Jakuba
• 
  Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore
• 
  Morový stĺp so sochou Panny Márie
• 
  Stĺp so sochou svätej Alžbety, fontána dobročinnosti
• 
  Stĺp so sochou svätého Jána Nepomuckého, Mariánska hora
• 
  Pútnicke miesto na Mariánskej hore
• 
  Evanjelický kostol
• 
  hlavný oltár od Majstra Pavla v Bazilike sv. Jakuba
• 
  Pamätná tabuľa venovaná dielu Majstra Pavla

Spillenbergov dom, Námestie Majstra Pavla

• 
  Pamätník venovaný oslobodeniu mesta dňa 27. januára 1945
• 
  Klietka hanby
• 
  Historické mestské domy
• 
  Námestie Majstra Pavla
• 
  Juhovýchodná časť Námestia Majstra Pavla
• 
  Socha Ľudovíta Štúra, severný park

• Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
• Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
• Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
• Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (A – K)
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (M)
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (N)
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (P – V)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levoča

• Oficiálna stránka
• Oficiálna stránka Informačnej kancelárie