Michalovce

Viliam Zahorčák – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených

I. volebný obvod – Centrum

• 1. Daniela Barkasi, RNDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 2. Mirko Gejguš, PhDr., Ing, PhD. – nezávislý kandidát
• 3. Jozef Sokologorský, Ing. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 4. Jozef Valiska, MUDr. – nezávislý kandidát

II. volebný obvod – Východ

• 1. Anna Berešová – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
• 2. Jana Cibereová, PhDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 3. Martin Čornej, Ing. – Slovenská národná strana
• 4. Dušan Goda, MUDr. – nezávislý kandidát
• 5. Ján Mihalečko, MUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 6. Ján Várady, Mgr. – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD

III. volebný obvod – Juh

• 1. Miroslav Dufinec, Mgr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 2. Maroš Eľko, MUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 3. Milan Kaplan, Mgr. – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
• 4. Štefan Kvak, MUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 5. Martin Nebesník, Mgr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených

IV. volebný obvod – Západ

• 1. Radovan Geci – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
• 2. Jozef Makohus, MUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 3. Lýdia Sidivárová, RNDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 4. Tímea Sotáková, JUDr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených

V. volebný obvod – Straňany

• 1. Iveta Jasovská, MUDr. – nezávislý kandidát
• 2. Filip Kaľavský, Ing. – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
• 3. Milan Potocký – OĽANO, Sloboda a solidarita, SME RODINA, NOVA, ŠANCA, SPOLU-OD
• 4. Erik Sibal, JUDr. Ing. – nezávislý kandidát

VI. volebný obvod – Močarany, Topoľany, Vrbovec

• 1. Marián Sabovčík, Mgr. – SMER-SD, MOST – HÍD, Strana zelených
• 2. Erika Šimková, Mgr. – Kresťanskodemokratické hnutie

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

• Slováci – 94,57 %
• Rómovia – 2,24 %
• Česi – 0,73 %
• Ukrajinci – 0,47 %
• Maďari – 0,33 %
• Rusíni – 0,29 %
• a iní[6]

• rímskokatolíci – 53,92 %
• gréckokatolíci – 19,65 %
• bez vyznania – 9,73 %
• pravoslávni – 5,19 %
• evanjelici a. v. – 2,76 %
• a iní

• Rotunda, základy ranostredovekej sakrálnej stavby na pôdoryse kruhu s podkovovitou apsidou z druhej polovice 11. storočia. Ide o najstaršiu doloženú kamennú stavbu v Michalovciach. Rotunda bola objavená a odkrytá počas archeologického výskumu v roku 1951. Vnútorný priemer rotundy bol 7,3 metra. Je pravdepodobné, že bola zasvätená sv. Michalovi, podľa ktorého získali Michalovce svoje meno. V blízkosti rotundy bol nájdený pravdepodobne náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana z 11. storočia napísaný v cyrilike.[7] Prezentované základy rotundy sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea.

• 
  Základy rotundy
• 

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo 14. storočia-15. storočia. Stojí na mieste staršieho, asi ranogotického kostola z konca 13. storočia. V 17. storočí bol kostol striedavo katolícky a reformovaný. V roku 1684 vyhorel, obnovený bol až po roku 1724 v duchu baroka. Donátormi kostola boli Stáraiovci, ktorí vlastnili kaštieľ v jeho blízkosti. Výraznou úpravou prešiel v rokoch 1749-1760 a 1764-1778. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1903 a 1937. Z pvodnej stredovekej stavby sa dochovala hrubá stavba presbytéria a lode s opornými piliermi a oknami s osteniemi a gotickými kružbami. Vo veži je umiestnený gotický zvon z roku 1436. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra s obrazom Narodenie Panny Márie, z roku 1720, pochádza z jezuitského kostola v Užhorode, z ktorého bol po zrušení rádu odkúpený. Baroková kazateľnica pochádza z roku 1778. V interiéri sa ďalej nachádza neskororenesančný epitaf z roku 1643 a baroková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia.[8] Priečelie kostola je členené pilastrami, festóni pod korunnou rímsou a ukončené volutovým štítom s reliéfom oblakovej glorioly a monogramom Panny Márie. Na os priečelia je umiestnený portál ukončený aliančným erbom. Ostatné fasády sú členené opornými piliermi a gotickými oknami s osteniami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je ukončená ochodzou a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol Narodenia Panny Márie
• 
  Barokové priečelie kostola
• 
  Detail štítu
• 
  Portál kostola

• Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku 1772. Chrám navrhla tereziánska stavebná kancelária, ktorá vyprojektovala množstvo zemplínskych kostolov v tomto období. Interiér je zaklenutý pruskými klenabmi. Zariadenie chrámu je novodobé z 20. storočia.[9] Priečeliu dominujú dve dvojetážové veže členené lizénovými rámami a oblúčkovými vlysmi. Ukončené sú barokovými helmicami. Portál kostola je je bohato dekorovaný v duchu rokoka, nad portálom je v supraporte umiestnená rakúska orlica nesúca uhorský erb.

• 
  Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky
• 
• 
• 
  Uhorský erb nad portálom kostola

• Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, mauzóleum Stáraiovcov, neogotická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1893-1898. Nachádza sa na kopci Hrádok. Obnovou prešla v roku 1994.[10] Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál je riešený ako ústupkový s lomeným oblúkom, vo vimperku je umiestnený erb Stáraiovcov.

• 
  Kaplnka sv. Antona Paduánskeho
• 
• 
• 
  Portál kaplnky

• Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a nárožnými polygonálnymi vežami, zo začiatku 17. storočia. Stojí na mieste stredovekého vodného hradu. Od polovice 18. storočia vlastnili kaštieľ Stáraiovci. Kaštieľ prešiel viecerými úpravami, naposledy v 30. rokoch 19. storočia, ktoré mu dali súčasnú barokovo-klasicistickú podobu. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny, keď bolo zničené jeho zariadenie a hodnotná knižnica.[11] V súčasnosti tu sídli Zemplínske múzeum. Fasáde kaštieľa dominuje arkádový parter a stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Veže majú polkruhovo ukončené okná a sú ukončené kopulami. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku, v blízkosti farského kostola.

• 
  Stáraiovský kaštieľ
• 
• 
• 
  Areál kaštieľa

• Radnica, dvojpodlažná modernistická štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1927-1929. Priečelie stavby je ustúpené, vytvára reprezentatívne čestné nádvorie ukončené je strešnou hodinovou vežou.[12]

• 
  Radnica
• 
• 
• 

• Groszov palác, dvojpodlažná secesná stavba na pôdoryse písmena L s nárožnou vežou z roku 1905. Autormi objektu sú architekti G. Papp a F. Szabolcs. Obnovou prešiel po roku 1970.[13] V objekte sídlila Dunajská banka a hatel. Fasády v štýle uhorskej secesie sú členené rizalitmi a výraznou korunnou rímsou. Nárožie je riešené ako lodžia otvorená do troch strán, ukončená je štvorhrannou strešnou vežou s nárožnými skoseniami a ihlancovou helmicou s laternou. Okná majú stupňovité segmentové ukončenia a profilované šambrány.

• 
  Groszov palác
• 
• 
• 

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícké Divadlo Pri fontáne.

Stráraiovský kaštieľ, sídlo Zemplínskeho múzea

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri želežničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce. V roku 2018 bol dobudovaný aj zimný štadión.

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na vrchole Hrádku

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy, kde sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero Morské oko, ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria Vihorlat (1 075,5 m n. m.), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so Zemplínskou šíravou a obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.).

Rekreáciu pri vode ponúka Zemplínska šírava, ktorá sa nachádza 3 km od mesta.

• Gorazd Zvonický (* 1913 – † 1995), básnik, prekladateľ, katolícky kňaz, misionár, významný exilový pracovník
• Július Činčár (* 1919 – † 1979), geológ
• Ander z Košíc (* 1941), komik a rozprávač
• Alexej Baláž (* 1943 – † 2016), rímskokatolícky kňaz, kanovník litoměřickej kapituly
• Andrej Daňko (* 1948), futbalista a tréner
• Jozef Puškáš (* 1951), prozaik, esejista, filmový kritik a scenárista
• Martin Zbojan (* 1960), maliar, grafik, kresliar a vysokoškolský pedagóg
• Ján Ďurovčík (* 1971), choreograf
• Richard Štochl (* 1975), hádzanár
• Kristián Kudroč (* 1981), hokejista
• Tatiana Sabolova (* 1993), dostihová pretekárka a odborníčka na konský chov
• Ľudmila Lakomá-Krausová (*1940), pedagogička, maliarka Zemplína

• Pavol Horov (* 1914 – † 1975), básnik
• Jana Hospodárová (* 1976), moderátorka