Hnúšťa

Hnúšťa (v minulosti Hnúšťa-Likier, maď. Nyustya, nem. Nusten)[7] je mesto na Slovensku nachádzajúce sa medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom.

Hnúšťa
mesto
Evanjelický kostol
Znak
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Vodné toky Rimava, Klenovská Rimava
Nadmorská výška 298 m n. m.
Súradnice 48°34′24″S 19°57′14″V
Rozloha 68,05 km² (6 805 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 411 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 108,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1334[3]/1438[4]
Primátor Roman Lebeda[5] (nezávislý)
PSČ 981 01
ŠÚJ 514829
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu		 Mestský úrad
Námestie Francisciho 74
981 01 Hnúšťa
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 047 / 202 88 10
Fax 047 / 202 88 10
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Hnúšťa
Webová stránka: hnusta.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál
Demonym: Hnúšťan[6]

Polohopis

Leží v regióne Malohont, v podhorskej kotline strednej časti Slovenského rudohoria. Geomorfologicky sa nachádza v Rimavskom podolí, tvoriacom časť Revúckej vrchoviny. Na území mesta sa zlievajú vody Rimavy a Klenovskej Rimavy, ktoré vytvárajú doliny. Nimi vedú hlavné cesty (I/72 Rimavská Sobota – Brezno a II/526 Jelšava – Hnúšťa – Kokava nad Rimavicou) i železničná trať z Rimavskej Soboty do Brezna. Od Rimavskej Soboty leží 24 km severne, od Tisovca 12 km južne, od Kokavy 14 km na východ a od Jelšavy 37 km na západ.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

  • Slováci – 93,12 %
  • Rómovia – 3,36 %
  • Maďari – 1,07 %
  • Česi – 0,40 %
  • Nemci – 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

  • rímski katolíci – 36,10 %
  • bez vyznania – 35,44 %
  • protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 21,62 %
  • grécki katolíci – 0,37 %

a iní

Časti mesta
  • Brádno (25 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Hačava (336 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Hnúšťa (5 669 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Likier (1 586 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Polom (60 obyvateľov k 30.6.2015)
  • Osady: Brezina, Grúnik, Maša, Mútnik, Pri majeri, Skálie

Dejiny

Prvú písomnú zmienku mesto nemá doloženú, ale už v roku 1334 sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. V roku 1811 začala naberať Hnúšťa na svojom význame. Vtedy bola založená spoločnosť Rimavská Coalícia, ktorá začala využívať nerastné bohatstvo zeme. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá v roku 1885 postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. V meste sa v tomto období vyrobilo najviac surového železa na Slovensku. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou. V roku 1923 železiareň zanikla a Dr. Blasberg v tom istom roku založil chemickú továreň Slovenské lučobné závody. V meste má tradíciu aj ťažba a spracovanie magnezitu.

Do roku 1960 bola sídlom okresu.

26. novembra 2006 sa v SLZ (Slovenských lučobných závodoch) otvorila výroba káblových zväzkov do automobilov, známa pod názvom Sevon v tejto dobe YURA. V Hnúšti tým znova stúpla zamestnanosť.

Mesto vzniklo roku 1960 zlúčením Hnúšte a Likiera a v minulosti tiež nieslo meno Hnúšťa-Likier.

Kultúra a zaujímavosti

Sakrálne pamiatky
  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1802. Úpravami prešiel v roku 1853. V roku 1906 bola doplnená západná kaplnka. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s výmaľbou od J. Ádáma. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Hlavnej fasáde dominuje rizalit, z ktorého vystupuje veža s korunnou rímsou s tečíkom a zvonovitou helmicou.[9]
  • Evanjelický kostol v Brádne, jednoloďová barokovoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a čiastočne predstavanou vežou, z rokov 1794-1797. Stojí na mieste staršej modlitebne zo začiatku 18. storočia. V roku 1810 bol rozšírený o vežu. Interiér je plochostropý s dreveným stropom. Priestor je členený trojramennou emporou. Nachádza sa tu hodnotný barokový kazateľnicový oltár zo začiatku 18. storočia so sochami Árona, Mojžiša, Petra a Pavla. Organ je klasicistický z konca 18. storočia. Veža je členená kordónovými rímsami, pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a dekoratívnou barokovou helmicou s laternou pokrytou šindľom.[10]
  • Evanjelický kostol v časti Hačava, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z roku 1816. Prestavaný bol v roku 1905 a v polovici 20. storočia, keď pola postavená veža. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom Ježiš v Getsemanskej záhrade.[11] Fasády sú hladké, veža mierne vystupujúca z hmoty stavby je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol v časti Likier, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1875. Podľa iných zdrojov je kostol tolerančná stavba z roku 1785.[12] Interiér je plochostropý.[13] Fasády sú hladké, okná majú polkruhové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
  • Evanjelický kostol
  • Loď kostola
  • Kostol Povýšenia sv. Kríža
  • Evanjelický kostol v Likieri

Ostatné pamiatky
  • Turecký most, kamenný jednooblúkový most v časti Maša z obdobia po roku 1785. Pôvod mosta v častoch osmanskej okupácie je pravdepodobne len legendou.[14]
  • Turecký most
  • Pamätný dom, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1906. V budove sídlil počas SNP revolučný národný výbor.[15] Na budove je osadená pamätná tabuľa SNP.[16] Fasáde dominujú nárožné rizality lemované bosážou. Parter je dekorovaný pásovaním, poschodie z režnej tehly je členené oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Na ose fasády je atika s vročením 1906.
  • Mauzóleum, pohrebná kaplnka, neorenesančná stavba na pôdoryse štvorca s kupolou, z roku 1902.[17] Fasády mauzólea s pásovaním sú členené rizalitmi lemovanými pilastrami s trojuholníkovými štítmi s tympanónmi. Kupola je ukončená osemuholníkovou laternou.
  • Pamätný dom SNP
  • Pamätná tabuľa SNP
  • Mauzóleum
  • Petrivalského vila, dvojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse štvorca s nárožnou vežou, z obdobia rokov 1910-1920.[18] Fasády z režnej tehly sú členené obdĺžnikovými a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža s lodžiou je ukončená nízkou ihlancovou helmicou.
  • Pomník padlým v SNP z roku 1960. Autori pomníka sú sochár Vladimír Moťovský a architekt J. Stockmann
  • Pomník Mateja Hrebendu v časti Hačava z roku 1968. Autormi pomníka sú sochár Juraj Hovorka a architekt Ján Antal.
  • Petrivalského vila
  • Pomník Janka Francisciho
  • Pomník Mateja Hrebendu

Prírodné pamiatky

Hospodárstvo

Zastúpený je priemysel banícky (Gemerská nerudná spoločnosť a.s. Hnúšťa) – ťažba a spracovanie mastenca, magnezitu, bentonitu a dolomitu. Výrobou káblových zväzkov sa zaoberá kórejská spoločnosť Yura corporation, s.r.o. v mestskom priemyselnom parku, kde pôsobí aj rakúsky výrobca elastónových mostových ložísk a mostových záverov.

Školstvo
  • Materská škola Nábrežie Rimavy 447
  • Materská škola Klokočova 740
  • Základná škola Janka Francisciho Rimavského
  • ZŠ Klokočova 742
  • Základná umelecká škola ZUŠ Hnúšťa
  • Špeciálna základná škola Hnúšťa
  • Gymnázium Mateja Hrebendu
  • Stredná odborná škola

Osobnosti mesta

Rodáci

Pôsobili tu

Pozri aj

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Informácie o Hnúšti na www.obce.info
  4. Informácie o Hnúšti v Mestskej a obecnej štatistike
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  6. JÚĽŠ. Hnúšťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  7. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  8. Hnúšťa - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Hnúšťa - Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Brádno (Hnúšťa) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Hačava (Hnúšťa) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Miestne časti Hnúšte [online]. Oficiálne stránky mesta Hnúšťa. Dostupné online.
  13. Likier (Hnúšťa) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Kamenný most v Hnúšti – Maši [online]. Turecký most. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  17. Hnúšťa - Kaplnka na cintoríne [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  18. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  19. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hnúšťa
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.