Švédčina

Z pôvodných vidieckych dialektov sa ešte mnoho zachovalo, ale hovorová a písaná švédčina je jednotná a štandardizovaná. Z dospelej populácie je gramotných 99 % obyvateľov. Niektoré nárečia sa od štandardnej švédčiny veľmi líšia ako gramatikou, tak i slovnou zásobou. Tieto nárečia sú obmedzené na vidiecke oblasti, kde nimi rozpráva len malý počet ľudí s nízkou sociálnou mobilitou. Nečelia síce bezprostrednému zániku, ale počas posledného storočia upadli napriek tomu, že sú riadne preskúmané a ich používanie je často podporované i miestnymi úradmi.

Švédčina je vo Švédsku považovaná za „hlavný jazyk“ a jej používanie je oficiálne odporúčané pre miestnu i štátnu samosprávu. Nie je však v skutočnosti dané zákonom. Pokusy uzákoniť švédčinu ako oficiálny jazyk nikdy nezískali vo švédskom parlamente potrebnú väčšinu hlasov. Švédčina je oficiálnym jazykom na Ålandoch, samostatnej ostrovnej provincii Fínska, kde 95 % z 26 tisíc obyvateľov používa švédčinu ako svoj prvý jazyk. Vo Fínsku je švédčina považovaná za druhý národný jazyk popri fínčine, Fínsko je teda jedinou krajnou, kde je švédčina uznaná ako úradný jazyk. Okrem toho je švédčina jedným z oficiálnych jazykov Európskej únie.

Pre švédsky jazyk zatiaľ neexistujú žiadne oficiálne regulačné inštitúcie. Rada švédskeho jazyka (Svenska språknämnden) má len polooficiálny status. Je zriadená švédskou vládou, ale nemá rozhodovacie právomoci. Medzi mnohými organizáciami, ktoré tvoria Radu pre švédsky jazyk, má najväčší vplyv Švédska akadémia, ktorá vytvára slovníky Svenska Akademiens ordlista a Svenska Akademiens ordbok, ďalej knihy gramatiky a ďalšie jazykové príručky. I keď sú tieto slovníky používané ako oficiálne jazykové predpisy, ich hlavným účelom je popis súčasného stavu a používania reči.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Švédčina
• Wikislovník ponúka heslo Švédčina