Miroľa

Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v Laboreckej vrchovine - v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.

Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka.

Obec patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku Československa do Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.

Rozloha obce Miroľa je 611 ha.

Pravoslávna cerkev

Cerkev Ochrany Bohorodičky je národnou kultúrnou pamiatkou.

Severná časť obce Miroľa.

Obec je doložená v historických dokumentoch v roku 1572 ako Felsso Psztrina, neskôr ako Felsö Psztrina alias Mirolya (1618),

• Mirolya, Mirola – 1773, 1808,
• Mirolya – 1786, 1863-1902,
• Mérfalva – 1907-1913,
• Miroľa od roku 1920.

Obec patrila panstvu Makovica. V rokoch 1713 – 1714 bola obec úplne opustená. Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch.

V roku 1787 mala obec 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V roku 1940 30 domov a 180 obyvateľov.

Katastrom obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltské more so Stredozemným morom.

V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914 tu pracovala parná píla.

V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali.

Na miestnom cintoríne v 20. rokoch 20. storočia bolo zriadené vojenské pohrebisko s dvomi hrobmi v ktorých boli uložené ostatky 6 vojakov Rakúsko-Uhorskej cisársko-kráľovskej armády a Cárskej ruskej armády. Identita vojakov je neznáma. O vojenské pohrebisko v medzivojnovom období sa starala Žandárska stanica v obci Krajná Poľana. V súčasnosti nie je známa ani poloha vojenských hrobov.V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám.

Počas Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 obec bola značné poškodená, obyvatelia obce boli evakuovaní. Obec bola oslobodená 25. novembra 1944.

V roku 2004 v obci žilo 81 obyvateľov v 36 domoch.

Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.

V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín:

BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ; CUPÁK; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ; ČOBIRKA; DZAMA; GOGOR; GUNDZÍK; HOJDA; CHOMA; KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO; MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK; SENAJ; TKAČ; VARCHOLÍK; VODILA; ZAPOTOCKÁ.

V obci sa nachádza gréckokatolícka trojpriestorový drevený chrám, takzvaná cerkva (tzv. lemkovského typu), Ochrany Bohorodičky z roku 1770, vybudovaný na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojne v novembri 1944 bol silne poškodený a o rok znovu rekonštruovaný obyvateľmi obce. Od roku 1968 sa radí medzi národné kultúrne pamiatky.

Je to typický trojdielny, trojpriestorový a trojvežový objekt s troma krížmi. Z pôvodného dreveného oplotenia ostala iba bránka. Konštrukcia chrámu je zrubová veža má stĺpovú konštrukciu. Stavba je osadená na nízkej podmurovke. Veža vyrastá z predsiene. Strecha každej veže je pyramidálna s osadenou plochou cibuľou. Nad jej strieškou je menšia cibuľa a nad cibuľkou trojramenný kríž. Vstup do chrámu je cez predsieň zo západnej strany.

Ikonostas, ktorý sa radí medzi národné kultúrne pamiatky, vyniká svojou nádhernou farebnosťou. Má štvorradovú architektúru s ikonami uloženými na štyroch poschodiach. Ikony osadené v ikonostase pochádzajú z 18. storočia. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania, kde pod krížom možno pozorovať Bohorodičku a svätého evanjelistu Jána. V lodi nájdeme vzácnu ikonu Zosnutia Presvätej Bohorodičky zo 17. storočia. Celý ikonostas bol v 70-tych rokoch 20. storočia reštaurovaný.

Tabuľa informujúca o miroľskej prírodnej rezevácii

V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia Miroľská slatina vyhlásená v roku 1980 o rozlohe 9 600 m² so vzácnou slanomilnou vegetáciou a výskytom suchopýru širokolistého.

Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroľa