Pavlovce nad Uhom
Pavlovce nad Uhom sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Pavlovce nad Uhom | |||
obec | |||
Kostol sv. Jána Krstiteľa | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Košický kraj | ||
Okres | Michalovce | ||
Región | Zemplín | ||
Nadmorská výška | 108 m n. m. | ||
Súradnice | 48°37′00″S 22°04′00″V | ||
Rozloha | 33,42 km² (3 342 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 4 687 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 140,25 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1327 | ||
Starosta | Anton Kocela[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 072 14 | ||
ŠÚJ | 522872 | ||
EČV | MI | ||
Tel. predvoľba | +421-56 | ||
Adresa obecného úradu |
Kostolné námestie 1 | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 6494389 | ||
Fax | 6494536 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Košického kraja
| |||
Wikimedia Commons: Pavlovce nad Uhom | |||
Webová stránka: pavlovce.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Obec Pavlovce nad Uhom je situovaná vo východnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške 108 m n. m. Medzi susedné obce patria: na severe-Senné a Bežovce, na juhu- Veškovce, Čierne pole a Krišovská Liesková, na východe- Vysoká nad Uhom a Bajany, na západe-Stretava a Stretavka. Za Uhorska bola obec súčasťou Užskej župy a bola sídlom slúžnovského okresu. V roku 1960 došlo k spojeniu vlastných Pavloviec nad Uhom a osady Ťahyňa, čím vznikla súčasná podoba obce.
Prírodné podmienky
Geológia a geomorfológia
Pavlovce geomorfologicky patria do celku Východoslovenská rovina a podcelkov Kapušianske pláňavy, Senianska mokraď[4]. Krajina pozostávajúca prevažne z rovín a nív vznikla postupným zanášaním ílovitými a hlinito-piesčitými sedimentami, pozostatkami starých riečnych ramien a meandrujúcich tokov, z obdobia holocénu.
Geologická stavba územia pozostáva z nivných sedimentov, splachov, pleistocénnych viatych pieskov a pieskových dún. V katastrálnom území obce sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu a zlievarenských pieskov.
Vodstvo a klimatické pomery
Kataster obce odvodňuje rieka Uh, pramení pod Užockým priesmykom na Ukrajine a pri obci Stretavka ústi do Laborca, ktorá sa v minulosti vylievala. Celková plocha povodia činí 2 791 km², z toho na slovenskej strane 792 km², a celková dĺžka Uhu predstavuje 127 km, z toho na slovenskej strane 19,6 km. Priemerný prietok predstavuje hodnotu 32,9 m³/s a maximálny nameraný 1 420 m³/s. Blízko Pavloviec sa nachádza riečne jazero Ortov, ktorého hladina stúpa a klesá v závislosti od toku rieky. Na základe mapy z roku 1863 vieme, že v minulosti sa v katastrálnom území obce nachádzalo minimálne sedem vodných plôch, ktoré miestni nazývali jazerami. Územie sa vyznačuje bohatstvom podzemných vôd.
Východoslovenská nížina má subkontinentálnu klímu s ročným úhrnom zrážok 530 až 650 mm, so zimami nad −3 °C až −5 °C. Priemerná teplota v obci sa pohybuje okolo 9 °C[4].
Dejiny
Po páde Veľkomoravskej ríše sa oblasť zemplínsko-užskej nížiny stala po dobu nasledujúcich takmer tisíc rokov súčasťou Uhorska. Toto územie bolo postupne, v troch etapách, osídľované Maďarmi, ktorí sa vmiesili medzi pôvodné slovansko-slovenské obyvateľstvo. Na prihraničných územiach mladého Uhorska začali vznikať nové, strážne osady strategického významu.
Podľa profesora Ferdinanda Uličného, Pavlovce nad Uhom vznikli usadením strážnych hliadok Plavcov[5] (rusky Polovci). Zajatí Plavci boli nútení vykonávať strážnu službu. Názov Pavlovce resp. Plavce však obci nedali Plavci, ale slovenskí obyvatelia a maďarská šľachta, následným pomaďarčením[6] a poslovenčením v priebehu času.
Podľa inej teórie (jazykovedec Ján Stanislav) názov obce vznikol od vtedy obľúbeného slovanského mena- Pavol[7].
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1327 z darovacej listiny kráľa Róberta z Anjou, ktorou kráľ potvrdil darovanie obce Pavlovce, Petrovi, zvanému Túz.
Za zásluhy bratov Matúša II. z Pavloviec (?-1437) a Juraja z Pavloviec (? – 10. 4. 1439, Ostrihom), členom vládnuceho rodu pánov z Pavloviec (de Palócz), sa kráľ Žigmund obom bratom odvďačil. V roku 1417 potvrdil ich dedičné majetky[8]. Pavlovce sa v 15. a 16. storočí stali centrom panstva Pavlovce pozostávajúceho z dedín Bežovce, Blatná Polianka, Čabraď (pri Bežovciach), Chyzzer (pri Bajanoch), Kapušianske Kľačany, Iňačovce, Rebrín, Senné, Tašuľa a Záhor[9]. Peter Túz, prípadne jeho synovia, nechali v Pavlovciach postaviť stredoveké rodové sídlo, ktoré sa neskôr vyvinulo v opevnený kaštieľ, spomínaný ako „castellorum Palocz“. Podľa všetkého by sa hradné zrúcaniny mali nachádzať v západnej časti miestneho parku[10]. Neskôr, v roku 1429, bratom pripadol majetok panstva Blatný Potok (Sárospatak). Rod pánov z Pavloviec vymrel po meči pádom Antona z Pavloviec (?-29.8.1526) v bitke pri Moháči roku 1526[11], novými zemepánmi oppida Pavlovce sa stali Dobóovci z Ruskej (Dobó de Ruzska).
Uhorsko sa v 17. storočí nieslo v znamení reformácie, protitureckých vojen a protihabsburských povstaní, ktoré mali dopad na tunajších obyvateľov, v podobe zimujúcich armád a tvrdých daní[12]. Po zmene vlastníckych pomerov obec prešla do držby Mikuláša Forgáča, aby bola neskôr, roku 1670, rozdrobená medzi viacerých zemepánov, napr. Juraj a Imrich Horvátovci (Horváthovci) z Pavloviec.
Po Satmárskom mieri, roku 1711, boli Rákociho prívrženci nútení, pod hrozbou exilu, alebo straty majetkov, prisahať vernosť panovníkovi. To bol aj prípad dvoch zemepánov, Františka Barkóciho a Juraja Horváta, ktorým patrili usadlosti v Pavlovciach[13].
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová barokovo-klsicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1793. Stojí na mieste staršieho stredovekého kostola, ktorý je doložený už v 13. storočí. V roku 1843 prešiel úpravami, boli realizované figurálne nástenné maľby s vyobrazením pavlovského kostola a ostrihomskej baziliky na víťaznom oblúku.[14] Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Na južnej strane je umiestnená trojosová empora s organom, ku ktorej vedú točité schody. V priestore nad sakristiou je situované oratórium, miesto v minulosti vyhradené pre patrónov kostola. V pravej časti víťazného oblúka sa nachádza drevený klasicistický oltár z obdobia okolo roku 1800[15], s novodobou sochou Božského srdca a v ľavej sa dochovala pôvodná drevená klasicistická kazateľnica s kónickou konzolou rečniska a baldachýnom. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami dekorovanými klenákmi a prepásaním. Veža vyrastá zo štítového priečelia s pilastrami dekorovaného volútami. Veža má nárožné zaoblenia, je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helicou s laternou. Na priečelí sú umiestnené dve niky so sochami Ježiša Krista a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, neoklasicistická stavba z roku 1899.[16] V kaplnke je umiestnená neskorobaroková socha svätca z druhej polovice 18. storočia. Podľa mapy Pavloviec z roku 1863 socha pôvodne stála južne od parku. Podoba pieskovcovej sochy vychádza z predlohy zhotovenej Janom Brokoffom, pôvodne umiestnenej na Karlovom moste. Vyobrazený odev sochy pozostáva z kňazskej rochety a biretu, keďže sv. Ján Nepomucký bol generálnym vikárom a teda aj kňazom. Polychrómovaná socha svätca stojaca na kubusovom podstavci drží v pravej ruke na hrudi položený kríž s korpusom a v druhej, pozdĺž tela spustenej ruke palmovú vetvičku.
- Anglický krajinársky park, park bývalého kaštieľa o rozlohe 19,89 ha z polovice 19. storočia.[17] Vstup do parku je situovaný od centra obce. V parku sa nachádzajú dve ihriská, amfiteáter s pódiom a premietacou murovanou kabínou, areál špeciálnej základnej školy a chátrajúci areál pohostinského zariadenia známy ako letná. V západnej časti, uprostred močiara sa nachádza násyp medzi miestnymi nazývaný Hurka. V parku možno nájsť okrem iných i tieto druhy drevín: dub, lipa, javor, hrab, jaseň, platan, pagaštan, hloh, čremcha, lieska, vtáčí zob, moruša, baza čierna, brest, vŕba a brečtan. V parku sa pvodne nachádzal záhradný pavilón bol situovaný na severnej hranici parku a oddeľoval ho od záhradnej časti. Postavený bol v empírovom štýle s obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 40x14 m.
- Panská jazdiareň, ľudovo nazývaná rajčuľňa, jednopodlažná neoklasicistická stavba na pôdporyse obdĺžnika z konca 19. storočia.[17] Fasády jazdiarne sú členené lizénami a nárožnými štítmi.
- Gréckokatolícky kostol Najsvätejššej Trojice v časti Ťahyňa, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z prvej polovice 90-tych rokov 19. storočia.[18] Fasády chrámu sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, členená je lizénami a ukončená zvonovitou helmicou.
- Židovský cintorín, nachádza sa približne 1,5 km južne od obce smerom na Veľké Kapušany na vyvýšenine pri lužnom lese, obkolesený obrábaným poľom. Väčšina náhrobkov je zhotovená z pieskovca. Cintorín nie je udržiavaný, je zarastený drevinami a nie je evidovaný ako kultúrna pamiatka. V Pavlovciach sa v minulosti okrem cintorína nachádzala aj židovská modlitebňa a mikve.
- V obci pôvodne stál barokovo-klasicistický kaštieľ Barkóciovcov, dvojpodlažná bloková stavba s nárožnými vežami z 18. storočia. Štyri krídla a štyri veže údajne predstavovali štyri ročné obdobia, dvanásť komínov dvanásť mesiacov v roku, päťdesiat tri miestností päťdesiat tri týždňov, tristošesťdesiatpäť okien a dverí tristošesťdesiatpäť dní v roku. Kaštieľ sa nachádzal v centre obce, približne 100 m južne od kostola a 40 m západne od súčasnej hlavnej cesty. Kaštieľ bol v druhej svetovej vojne po prechode frontu značne poškodený a tak ho v 50-tych rokoch zbúrali.[15] Stavebný materiál si rozobrali miestni obyvatelia.
- Bývalý barkóciovský kaštieľ
Osobnosti obce
Rodáci
- Dominik Palóci (* ? – † 1403), prepošt opátstva v Lelesi.
- Matúš Palóci (* ? – † 1437), župan viacerých uhorských stolíc, uhorský palatín Žigmunda Luxemburského.
- Juraj Palóci (* ? – † 1439), sedmohradský biskup, ostrihomský arcibiskup, uhorský kancelár a organizátor boja proti husitskému hnutiu.
- Ladislav Palóci (* ? – † 1470), šľachtic, župan Zemplínskej stolice, rytier Žigmunda Luxemburského.
- Anton Palóci (* ? – † 1526), šľachtic zastávajúci úrad župana Zemplínskej stolice.
- Ján Horvát (*/† 17. storočie), šľachtic, tajomník Juraja Rákociho, autor historickej štúdie.
- František Barkóci († 1709), zastával úrad zemplínskeho župana, neskôr sa stal kuruckým generálom, bol povýšený na grófa
- Adam Horvát (* 1691 – † 1746), šľachtic, autor opisného diela o Užskej stolici s názvom Descriptio comitatus Unghvariensis.
- Andrej Budiš (* 1824 – † 1890), rímskokatolícky kňaz Satmárskej diecézy, známy svojou sociálnou činnosťou.
- Andrej Budiš (* 1837 – † 1864), spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a publicista.
- Ján Hadik (* 1863 – † 1933), poslanec Uhorského snemu, neskôr pôsobiaci na poste štátneho tajomníka ministerstva vnútra, gróf, dôstojník.
- Jozef Jóna (* 1863 – † ?), rímskokatolícky farár pôsobiaci v Pavlovciach, pápežský komorník (Mukačevo).
- Adalbert Kazinci (* 1871 – † 1947), rímskokatolícky kňaz a novinár pôsobiaci v USA.
- Juraj Čalfa (* 1905 – † 1962), rímskokatolícky kňaz v 50-tych rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom.
- Ján Bubán (* 1914 – † 1989), profesor teológie, etik a filozof v 50-tych rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom.
- Pavol Balla (* 1930), ukrajinský výtvarný umelec.
- Štefan Bubán (* 1932), výtvarný umelec venujúci sa kresbe, maľbe a monumentálnej tvorbe.
- Ján Kondor (* 1953), redaktor košického štúdia Slovenského rozhlasu, básnik, publicista.
- Zuzana Berešová (* 1980), klavírna virtuózka
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Atlas krajiny Slovenskej republiky, Bratislava 2002
- Uličný F., 1995, str. 329
- Uličný F., 1995, str. 174
- STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 390.
- Uličný F., 1995, str. 97
- Maksay F., Magyarorsyág birtokviszonyai a 16. század középen, Budapešť 1990, str. 852
- Autorský kolektív, Pavlovce nad Uhom-Prechádzka históriou a súčasnosťou,2006, str.193, ISBN 80-89258-01-8
- Slovenský biografický slovník IV, Martin 1990, str.388
- Autorský kolektív, Pavlovce nad Uhom-Prechádzka históriou a súčasnosťou,2006, str.51, ISBN 80-89258-01-8
- Autorský kolektív, Pavlovce nad Uhom-Prechádzka históriou a súčasnosťou,2006, str.57, ISBN 80-89258-01-8
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- Archív Pamiatkového úradu (APÚ) SR Bratislava, Pavlovce nad Uhom, Správa z výskumu z dňa 18.6. 1954
- Pavlovce nad Uhom – Prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- Schématizmus gréckokatolíckeho prešovského biskupstva, Prešov 1994, s. 60