Medzev

Pahorkatinný až vrchovinný chotár Medzeva sa rozkladá na východných svahoch Slovenského rudohoria v západnej časti Košickej kotliny. Mestečko leží 36 km na západ od Košíc v doline riečky Bodvy. Dôkazy o prítomnosti človeka na jeho území v praveku a staroveku nemáme. Ľudia v najstarších dobách osídľovali nižšie položené miesta, kde mali lepšie životné podmienky.

Nižný Medzev vznikol až v 14. storočí, hoci pôvodné osídlenie tohto územia je omnoho skoršie. Na pozvanie Arpádovcov ho po tatárskom vpáde v 2.polovici 13. storočia kolonizovali nemeckí osadníci. Prví nemeckí kolonisti sa tu usadili na mieste, kde sa potok Pivónia, dnes Pivering, vlieva do riečky Bodvy. Je to asi 2 km západne od stredu dnešného Nižného Medzeva. Toto územie okolo sútoku sa dnes nazýva Dorfel, čo v preklade znamená dedinka.

Obyvatelia Dorflu sa v prvej polovici 14. storočia presťahovali nižšie do oblasti tzv. Grundu (terajšia ulica Grund). Urobili tak s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli nedostatku pitnej vody. Okrem toho na novom mieste mali viac ornej pôdy, lúk a pastvín i lepšie možnosti stavby početných hámrov na riečke Bodve a jej mnohých prítokoch. Odkiaľ sen nemeckí kolonisti prišli, nie je známe. Pravdepodobne boli flámskeho pôvodu.

O vzniku názvu Medzev sa zachovali rôzne povesti. Jedna z nich hovorí, že pomenovanie Medzev dostalo toto územie podľa mena istej ženy, ktorá sa volala Metzen a usadila sa so svojimi ľuďmi v už spomínanom Dorfli. Iná povesť je tiež o žene menom Metzen, ktorá vraj zachránila obyvateľov osady (Grundu) pred drakom, ktorý sa živil mladými devami. Metzen, podľa povesti, zhotovila olovenú bábku, obliekla ju ako dievča a položila pred vchod drakovej skrýše. Keď drak bábku zožral, zahynul. Osadníci potom z vďačnosti nazvali svoju obec Metzenseifen, čiže Medzev.

Tieto povesti majú určité reálne jadro. Pôvodný názov obce Medzev - Metzenseifen je zložený z dvoch častí. Prvá časť je zdrobnenina nemeckého ženského mena Mechildis resp. Methildis (Matilda) - Metzen. Druhou časťou je slovo seifen, ktoré v reči spišských Nemcov znamená potok. Ako sa Nižný Medzev po stáročia vyvíjal, vývojom prechádzali aj jeho názvy.

Nižný Medzev sa r. 1359 nazýval villa Mechenseuph, r. 1376 Mechenseyfe, r. 1407 Mechenzewph, r. 1427 Alsow Mechseff, r. 1630 Also Meczenzeff, r. 1773 už okrem nemeckého názvu Unter Mezenziff a maďarského Alsó-Meczenzéff mal aj slovenské pomenovanie Nizny Meczenziff. Roku 1805 sa volal Unter Metzenseif, r. 1906 Nižný Medzef a v roku 1920 Nižný Medzev.

Nižný Medzev spolu s Vyšným Medzevom až do 18. storočia patrili pod správu jasovského kláštora. Prvá písomná zmienka o Nižnom Medzeve je z r. 1359. Vtedy na požiadanie jasovských premonštrátov, ktorí mali spory o majetky s mestečkom Smolník, kráľ Ľudovít I. nariadil Spišskej Kapitule urobiť obchôdzku hraníc jasovského prepošstva a stanoviť jeho presné hranice. Podľa listiny vymedzujúcej tieto hranice Nižný Medzev (villa Mechenseuph) už existoval a patril do jasovského panstva.

Obyvatelia pôvodného Medzeva sa už od najstarších čias živili okrem poľnohospodárstva a baníctva aj spracovaním kovov v hámroch.

Slovo „hámor” pochádza od nemeckého slova „Hammer”, čo znamená kladivo. Výraz „hámor” sa však už oddávna užíval nielen na označenie kladiva, ale aj dielne, v ktorej veľké železné kladivá na vodný pohon spracuvávali železo, meď, cín alebo iný kov. V Medzeve to boli najčastejšie hámre na spracovanie železa.

Prvý písomný doklad o medzevských hámroch pochádza zo 14. storočia. Podľa neho Eliaš Teknagel, poddaný z Nižného Medzeva, dostal od jasovského prepošta do nájmu tri miesta pri rieke Bodve na zriadenie hámrov. Zmluva o prenájme bola podpísaná 1. mája 1376 na Spišskej Kapitule. Majster Tegnagel sa v nej zaviazal každý rok na deň sv. Juraja zaplatiť kláštoru v Jasove okrem povinných cirkevných desiatkov aj 9 zlatiek.

V r. 1403 - 1411 tu postavili 5 nových hámrov a postupne sa stavali ďalšie. Keďže Eliaš Teknagel bol s najväčšou pravdepodobnosťou Flám, touto zmluvou sa udáva aj pravdepodobný pôvod neskorších obyvateľov Medzeva. Tí sa medzi sebou nazývajú mantákmi a dodnes sa dorozumievajú zvláštnym nemeckým nárečím, tzv. mantačtinou.

Rozvoj poľnohospodárstva, baníctva, spracovania kovov a remesiel mal priaznivý vplyv na demografický vývoj Medzeva v stredoveku. V portálnom súpise z r. 1427, už popri sebe vystupujú ako 2 rozvinuté dediny Nižný a Vyšný Medzev.

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

• spolu: 4 261 obyv.
• slovenská - 2 975 (69.82%)
• nezistená - 773 (18.14%)
• nemecká - 354 (8.31%)
• rómska - 77 (1.81%)
• maďarská - 54 (1.27%)
• česká - 19 (0.45%)
• bulharská - 2 (0.05%)
• moravská - 2 (0.05%)
• poľská - 2 (0.05%)
• rusínska - 2 (0.05%)
• židovská - 1 (0.02%)

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 3 667 obyv.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 3 871 obyv.

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930: 2 666 obyv.

• Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 1 201 obyv.(30.3%)
• Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 77 obyv.
• Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): +1 124 obyv.

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, trojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou zo začiatku 15. storočia.[10] Barokovo bol prestavaný v rokoch 1732-1735 z iniciatívy sedmohradského biskupa Georga Sorgera, miestneho rodáka. Upravovaný bol po požiari v roku 1891. V interiéri sa nachádza kamenná krstiteľnica z konca 17. storočia.[11] Hlavný oltár je stĺpová architektúra vo forme edikuly. Fasády kostola sú členené pilastrami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je lemovaná nárožným kvádrovaním a ukončená barokovou helmicou s laternou pod ktorou sa nachádza ochodza.

• Tischlerov hámor, technická pamiatka, jednopriestorová ľudová stavba z druhej polovice 19. storočia. V súčasnosti sa tu nachádza pobočka Technického múzea v Košiciach.[12]

• Mariánsky stĺp, baroková socha na stĺpe z 18. storočia. Upravovaný bol v roku 1907.[13]

• 
  Kostol Narodenia Panny Márie
• 
• 
  Kostol a mariánsky stĺp
• 
  Mariánsky stĺp
• 

• Rudolf Schuster (* 1934), politik, prozaik, dramatik, scenárista a bývalý prezident Slovenskej republiky.
• Jaroslav Pollák (* 1947), bývalý slovenský futbalista