Zvolen

Zvolen (maď. Zólyom, nem. Altsohl) je okresné mesto na Slovensku. Je to jedno z najstarších miest na Slovensku[4], sídlo okresu, administratívne a spoločenské centrum regiónu, centrum vzdelávania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľstva je dvanáste najväčšie mesto na Slovensku a druhé v kraji. Urbanistický priestor Zvolen – Banská Bystrica s takmer 130 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku.

O iných významoch výrazu Zvolen pozri Zvolen (rozlišovacia stránka).
Zvolen
mesto
Znak
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Vodné toky Hron, Slatina
Nadmorská výška 293 m n. m.
Súradnice 48°34′42″S 19°07′24″V
Najnižší bod 278,4 m n. m
Rozloha 98,73 km² (9 873 ha) [1]
Obyvateľstvo 42 167 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 427,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1135
Primátor Lenka Balkovičová[3] (nezávislá)
PSČ 960 01
ŠÚJ 518158
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa mestského
úradu
Mesto Zvolen
Námestie Slobody 22
960 01 Zvolen
E-mailová adresa [email protected]
Telefón +421-045-5330 006
Fax +421-045-53 31 428
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Zvolen
Webová stránka: zvolen.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál
Námestie SNP
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského
Zvolen v zimnom období
Park Ľudovíta Štúra

Polohopis

Zvolen leží na juhu Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Je obkolesený sopečnými pohoriami Poľana od východu, Kremnické vrchy od západu a Javorie a Štiavnické vrchy od juhu.

Zvolen je významný dopravný uzol v rámci Slovenska, nakoľko mestom vedie hlavný cestný ťah E77 (Krakov  Budapešť) v severo-južnom a E58 (Bratislava  Košice) v západo-východnom smere. Železničná stanica Zvolen je uzlom tratí z Nových Zámkov, z Krupiny, z Košíc a z Banskej Bystrice. Mesto leží 20 km južne od Banskej Bystrice, 55 km severozápadne od Lučenca, 28 km severne od Krupiny a 24 km východne od Žiaru nad Hronom.

Názov

  • 1773 Veterozolium, Zolyom, Altsoll, Zwolen
  • 1786 Altsohl, Vetusolium, Zwolen
  • 1808 Veterosolium, Vetusolium, Ó-Zólyom, Altsohl, Ztarý Zwolen
  • 1877 Ózólyom
  • 1882 – 1913 Zólyom
  • 1920 Zvolen

Dejiny[5]

Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od paleolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít Bakova jama a Medzi hliniskami. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam, na ktorých sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku 5000 pred Kr. (paleolit), z ktorého sa v lokalite Pod Dráhami našli nálezy keramiky tzv. želiezovskej a Bukovohorskej kultúry. Z obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (neolit) sa v lokalitách Borová hora, Hrádok pri Lieskovci a Veľká Stráž našli bohaté nálezy kanelovej keramiky.

V období neskorej bronzovej doby (1250 – 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality Pustý hrad, kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite Krivá púť, kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí lužickej kultúry. Na tejto lokalite a v lokalite Haputka sa našla keramika ľudí z obdobia púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z 3. storočia.

Slovanské osídlenie

Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z 8.9. storočia v lokalite Priekopa v Môťovej, na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z Pustého hradu. Výšinné opevnené hradisko sa v 11. storočí stalo centrom rozsiahleho Zvolenského komitátu, čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády Bela II. (1135). Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku 1238 (obnovené v 1243) udelenie mestských privilégií kráľom Belom IV., čím ho povyšuje na slobodné kráľovské mesto.

Neskorý stredovek a novovek

Po mongolskom vpáde bolo vybudované rozsiahle opevnenie hradu, no jeho význam postupne upadal. Centrom sa stal nový hrad, vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku 1451 ( možno 1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov Jána Jiskru z Brandýsa (ktorí na hrade pobývali) a vojskom Jána Huňadyho. Nový zámok prechádza začiatkom 16. storočia do vlastníctva Vladislava Jagelovského, od ktorého ho získal Ján Turzo, ktorý dal zámok upraviť v neskorogotickom duchu.

Stagnáciu mesta prinieslo osmanské ohrozenie po bitke pri Moháči, kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca 50 km južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali protihabsburské stavovské povstania a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora kurucov priniesla v roku 1621 mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred Turkami a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom 17. storočí zredukovala obyvateľstvo aj morová epidémia v roku 1679, pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí. Ďalší požiar v meste vypukol v roku 1708.

Park Ľudovíta Štúra

Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku 1785, kedy Jozef II. župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovalo rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal 18. júna 1871, kedy bola sprevádzkovaná železničná trať Salgótarján – Zvolen. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení trate do Vrútok, čím sa vybudovalo prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu, ako aj trate do Banskej Bystrice, Nových Zámkov a Čaty. Nové dopravné možnosti spustili rozvoj obchodu a v meste vzniklo niekoľko nových podnikov, vrátane železničných dielní, tlačiarní a finančného domu.

Po vzniku ČSR bolo v roku 1919 obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom Zvolenskej župy. Už o tri roky neskôr došlo k opätovnej zmene členenia, čím bol 1. januára 1923 vytvorený Zvolenský okres, ktorý bol súčasťou Zvolenskej župy so sídlom vo Zvolene.

Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči nemeckej okupácii boli dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier SNP. K oslobodeniu mesta napokon došlo 14. marca 1945 a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. V súčasnosti je Zvolen sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu.

Časti mesta

  • Základné sídelné jednotky ZSJ: Zvolen – stred, Za múrami, Pod Harajchom, Balkán, Veľká Stráž, Zvolen – západ, Zvolen – Tepličky, Pod Borovou horou, Zlatý potok, Zvolen – východ, Bučina, Zvolenská priehrada, Sídlisko Sekier, Sekier, Môťová, Lipovec, Pod Dráhy, Pustý hrad, Železničný uzol, Lukové, Zolná, Kráľová, Častobrezie
  • Katastrálne územia: Kráľová, Lukové, Môťová, Zolná a Zvolen.[6]
  • Mestské časti: Mestská časť 1: Kráľová, Lipovec, Môťová, Sekier, Sekierska Dolina a Záhonok; Mestská časť 2: Bakova Jama, Luková, Zlatý Potok a Zolná; Mestská časť 3: Stráž, Sídlisko Západ-Tepličky; Mestská časť 4: Borová Hora, Podborová; Mestská časť 5: Centrálna mestská zóna východ; Mestská časť 6: Centrálna mestská zóna západ.[6]
  • Sídliská: Sekier, Lipovec, Záhonok, Západ-Tepličky, Zlatý Potok, Podborová
  • Ostatné časti: Borová Hora, Pustý hrad
  • Osady: Bakova Jama, Podnásad

Ulice a námestia

Obyvateľstvo

2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 43 318
slovenská
 
83,57 %
rómska (*7%)
 
0,79 %
česká
 
0,76 %
maďarská
 
0,36 %
ukrajinská
 
0,11 %
moravská
 
0,10 %
poľská
 
0,09 %
ruská
 
0,06 %
rusínska
 
0,04 %
nemecká
 
0,04 %
bulharská
 
0,03 %
chorvátska
 
0,01 %
srbská
 
0,01 %
židovská
 
0,01 %
iná
 
0,18 %
nezistená
 
13,83 %
Vítanie Nového roka

Sčítanie 2011 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 43 318
slovenský
 
83,59 %
český
 
0,92 %
maďarský
 
0,54 %
rómsky
 
0,29 %
ukrajinský
 
0,10 %
rusínsky
 
0,08 %
poľský
 
0,08 %
nemecký
 
0,05 %
chorvátsky
 
0,02 %
jidiš
 
0,01 %
iný
 
0,28 %
nezistený
 
14,04 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 43 318
Rímskokatolícka cirkev
 
43,22 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
 
11,63 %
Gréckokatolícka cirkev
 
0,72 %
Evanjelická cirkev metodistická
 
0,38 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
 
0,31 %
Pravoslávna cirkev
 
0,28 %
Kresťanské zbory
 
0,26 %
Reformovaná kresťanská cirkev
 
0,11 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa
 
0,11 %
Apoštolská cirkev
 
0,10 %
Bratská jednota baptistov
 
0,07 %
Cirkev československá husitská
 
0,05 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
 
0,04 %
Starokatolícka cirkev
 
0,03 %
Bahájske spoločenstvo
 
0,03 %
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní
 
0,03 %
iné
 
0,55 %
bez vyznania
 
24,59 %
nezistené
 
17,47 %

1880

Sčítanie 1880 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 5 876
slovenský
 
76,99 %
maďarský
 
10,87 %
nemecký
 
7,39 %
chorvátsky
 
0,03 %
rumunský
 
0,02 %
iný
 
1,09 %
nezistený
 
3,61 %

Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 5 876
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
 
50,49 %
Rímskokatolícka cirkev
 
42,26 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
 
5,96 %
Reformovaná kresťanská cirkev
 
1,28 %
Gréckokatolícka cirkev
 
0,02 %
iné
 
0 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamätník SNP

Sakrálne pamiatky

  • Evanjelický kostol Svätej trojice, jednoloďová pôvodne neskorobaroková tolerančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predsavanou vežou z roku 1784. V rokoch 1856-1857 došlo ku stavbe veže podľa projektu Františka Mikša.[10] Kostol prešiel neogotickou prestavbou v rokoch 1922-1923. Fasáda kostola nesie znaky romantickej neogotiky, hlavná fasáda je päťosová, členená polostĺpmi. Dominuje jej predstavaná veža s otvoreným podjazdom, nad ktorým je umiestnená štvorlístková rozeta. Okná majú profilované šambrány ukončené lomeným oblúkom. Veža je v nižších podlažiach štvorcová, na najvyššej úrovni osemboká, ukončená je štíhlou barokovou helmicou. V interiéri sa nachádza trojramenná murovaná empora.

Ostatné pamiatky

Podujatia

Víkend atraktívneho divadla – medzinárodný divadelný festival spojený s ďalšími formami alternatívneho umenia. Založil ho 17. novembra 1989 Boris Kršňák, koná sa vždy počas novembrového víkendu blízko historického dátumu 17. 11. Aktuálnym riaditeľom festivalu je Tomáš Kršňák. Jedná sa o najstarší neštátny divadelný festival na Slovensku. V roku 2008 ho osobne navštívil bývali prezident Václav Havel. V roku 2014 sa festival konal pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku.

Festival v minulosti navštívili: Divadlo v Celetné, SKUTR, BuranTeatr, Divadlo KONTRA, Divadlo STOKA, Divadlo GUnaGU, Divadlo SkRAT, HaDivadlo, Divadlo Na Zábradlí, Divadlo Husa Na Provázku, Divadlo Astorka, Divadlo Andreja Bagaru, Ypsilonka, Semafor, Teatro Tatro, Dejvické Divadlo, Collegium Musicum, Bez ladu a skladu, Fermáta, Vladimír Mišík, Blue Effect, Laco Deczi, Už jsme doma, Zuby Nehty, Richard Muller, Psí Vojáci, Divadlo Bolka Polívku, Disk Trnava, Iveta Radičová, DG 307, Tata Bojs, Dekadent Fabrik, Mikoláš Chadima & MCHBand, Garáž, Jitro modré slonice, ExDivadlo 9, DEREVO, DS DK, Dunaj, Bohnická divadelní společnost, Sklep, Bratři Formani, Gesto, Štúdio S, Lasica a Satinský, Václav Havel, Divadlo S. I. Witkievicza Zakopane, Fatal Shore a Vašek Koubek, Karel Plíhal, Nahoru schodama dolú band, Divadlo Minor, Richard Rybníček, Michal Hvorecký, Michal Havran, Ensemble WE ARE WE, Jaroslav Dušek a divadlo Vizita, Ondřej Mrázek a Taliband a mnohí ďalší…

  • Zámocke hry zvolenské – jún

Šport

Osobnosti mesta

Rodáci

  • Valentín Balaša (* 1554 - † 1594), uhorský šľachtic, renesančný básnik, autor lyrickej poézie.
  • Ján Tomka-Sásky (* 1692, - † 1762), slovenský (uhorský) geograf, historik a pedagóg zemianskeho pôvodu.
  • Matej Butschany (* 1731 - † 1796), fyzik a matematik, autor odborných publikácií, pôsobil na nemeckých univerzitách.
  • Pavel Tešlák (* 1759 - † 1801), evanjelický farár, autor väčšieho množstva duchovných piesní.
  • Jozef Kozáček (* 1807 - † 1887), katolícky kňaz, významný národný buditeľ, príslušník 2. generácie bernolákovcov, zakladajúci člen Matice slovenskej, od r. 1870 jej predseda. Výrazne sa zaslúžil o zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na viacerých gymnáziách.
  • Juraj Bánik (* 1818 - † 1901), advokát, hlavný mestský notár, pričinil sa o zvolenie Ľ. Štúra za poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen. Prispieval do slovenských časopisov, angažoval sa pri vzniku továrne Union.
  • Mikuláš Štefan Ferienčík (* 1825 - † 1901), básnik, dramatik, vydavateľ, publicista, redaktor novín Pešťbudínske vedomosti.
  • Ján Adolf Ferienčík (* 1863 - † 1925), spisovateľ, redaktor a krajanský pracovník medzi americkými Slovákmi.
  • Jozef Cíger-Hronský (* 1896 - † 1960), spisovateľ, maliar a publicista, čelný predstaviteľ Matice slovenskej v období vojnového Slovenského štátu.
  • Elena Nábělková (* 1896 - † 1986), slovenská kultúrna pracovníčka, pedagogička, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
  • Ivan Vesel (* 1901 - † 1964), právnik, protifašistický bojovník, brat generálov Mirka a Milana Vesela
  • Mirko Vesel (* 1903 - † 1976), generál, účastník SNP, dvojča gen. Milana Vesela
  • Milan Vesel (* 1903 - † 1984), generál, účastník SNP, dvojča gen. Mirka Vesela
  • Miloš Vesel (* 1904 - † 1989), generál, účastník SNP, brat dvojičiek generálov Mirka a Milana Vesela
  • Zoltán Bitskey(* 1904 - † 1988), plavec, olympionik
  • Zora Paulendová (* 1905 - † 1999), herečka, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
  • Gustáv Stadtrucker (* 1906 - † 1980), architekt, ochotnícky herec, spoluzakladateľ divadelného krúžku Detvan, účinkoval aj vo filmoch.
  • Jozef Korbačka (* 1907 - † 1943), dramatik, organizátor ochotníckeho divadelného života vo Zvolene.
  • Emil Makovický (* 1908 - † 1986), evanjelický farár, redaktor, publicista.
  • Štefan Severíny (* 1909 - † 1986), športovec, atlét, futbalista aj volejbalista, člen Sokola, cvičiteľ
  • Oskar Winkler (* 1909 – † 1970), architekt
  • Andrej Ľudovít Katina (* 1909 – † 1968), spisovateľ, redaktor, farár ECAV na Slovensku, biskup ZD ECAV na Slovensku (1952 - 1968).
  • Viktória Hornáková (* 1909 - † 1983), učiteľka a prekladateľka nemeckej literatúry do slovenčiny.
  • Eugen Pauliny (* 1912 - † 1983), jazykovedec, literárny vedec.
  • Pavol Marcely, generálmajor (* 1914 - † 1980), absolútne najmladší generál slovenskej národnosti (36 ročný). Bojoval v 2. svetovej vojne aj v SNP.
  • Ľudovít Greššo, (* 1916 – † 1982), herec a riaditeľ DJGT vo Zvolene, herec Divadla SNP v Martine, Krajského divadla v Trnave a DAB v Nitre.
  • Jozef Lacko (* 1917 - † 1978), architekt, VŠ-pedagóg, profesor.
  • Ján Klimo (* 1921 - † 2001), herec a divadelný režisér, starý otec slov. herca Maroša Kramára.
  • Ernest Štric (* 1925 - † 1993), dramatik, publicista, vysokoškolský pedagóg. Pre zvolenské divadlo napísal zámockú veselohru Zálety kráľa Mateja.
  • Otto Frank (* 1925 - † 1945), umeleckým menom Martin Jerguš, mladý povstalecký básnik, ktorý sa aktívne zapojil do SNP. Bol popravený v Kováčovej.
  • Ľudovít Fuchs (* 1926 – † 2015), básnik, spisovateľ, redaktor. Venoval sa najmä lyrickej tvorbe.
  • Ondrej Bartoš (* 1926), publicista, spisovateľ, učiteľ.
  • Ján Midriak, (* 23. VI. 1929 – † 7. II. 2015) farár ECAV na Slovensku, senior Šarišsko-Zemplínskeho seniorátu, biskup VD ECAV na Slovensku (1994 - 2000).
  • Ivan Palúch (* 1940 – † 2015), významný filmový herec, ktorý sa presadil aj v zahraničnej kinematografii.
  • Milan Lasica (* 1940), významný slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec a režisér.
  • Vladimír Mečiar (* 1942), významný ponovembrový politik, zakladateľ HZDS, stál pri rozdelení ČSFR na 2 samostatné republiky (ČR a SR), 3-násobný premiér SR.
  • Juraj Slezáček (* 1943 – † 2016) herec a divadelný pedagóg, dlhoročný člen SND.
  • Eva Matejková (* 1950), slovenská herečka, manželka herca Mariána Slováka.
  • Mojmír Mamojka (* 1950), právnik, vysokoškolský pedagóg, verejný činiteľ – poslanec NR SR (SMER – SD)
  • Ján Greššo (* 1952), divadelný a filmový herec a riaditeľ nitrianskeho divadla.
  • Karol Chmel (* 1953), básnik
  • Ivo Gogál (* 1959), divadelný, filmový, televízny a dabingový herec, dlhoročný člen SND.
  • Alexandra Pavelková (* 1966), spisovateľka vedecko-fantastickej literatúry
  • Boris Kršňák, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu a organizátor významných kultúrnych podujatí, syn Štefana Kršňáka, bývalého zvolenského herca a dramatika
  • Ľubomír Marko, MUDr. (* 1962), špecialista v oblasti mikrochirurgie.
  • Marián Havlíček (* 1953 - 1972), kajakár, olympionik
  • Boris Beláček, RNDr. (* 1960), banský geológ a vysokoškolský pedagóg
  • Elena Kaliská (* 1972), kajakárka, slovenská olympionička, držiteľka viacerých medailí.
  • Gabriela Stacherová (* 1980), kajakárka, olympionička
  • Marek Gašpar Šafárik (* 1979), výtvarník, scénogral.
  • Igor Longauer (* 1938), šľachtiteľ poľnohospodárskych plodín, vyšľachtil historicky prvú odrodu nahého ovsa (Avena nuda, pod menom Detvan) na Slovensku
  • Vladimír Slamka (* 1966), strelec, olympionik
  • Dagmar Bílková (* 1967), strelkyňa, olympionička
  • Ján Lašák (* 1979), hokejový brankár
  • Karol Beck (* 1982), profesionálny tenista. Významnou mierou prispel k postupu Slovenska do finále Davisovho pohára v roku 2005.

Pôsobili tu

  • Alexander Doman (* 1914 – † 1996), významný predstaviteľ zahraničného odboja proti fašizmu počas II. svetovej vojny, príslušník 1.čs. divízie vo Francúzsku a čs. samostatnej brigády vo Veľkej Británii, kapitán pechoty v zálohe (plukovník v.v.) a spravodajský dôstojník 2. čs. paradesantnej brigády, účastník SNP, po vojne člen skupiny generálneho štábu československej armády, ktorá pátrala po vojnových zločincoch, zástupca vojenského atašé na československom veľvyslanectve v Londýne. Po Februári 1948 odmietol vstúpiť do KSČ a rozviesť sa s britskou manželkou, za čo bol politickým režimom perzekvovaný. Od roku 1953 spolu s manželkou Ailsou Domanovou dostali povolenie učiť angličtinu a britskú kultúru. V roku 2000 mu bola udelená Cena mesta Zvolen in memoriam.
  • Milan Grygar (* 1926), významný československý výtvarník.
  • Ondrej Bartoš (* 1926), redaktor Smeru, pracovník a v roku 1968 riaditeľ štúdia Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, od roku 1972 učiteľ, autor rozprávok, bábkových hier, poviedok, povestí, napr.: Stopy v Javorí, Čriepky, 33 povestí Zvolenských, Môťová známa-neznáma, Medveďoviny, Kopovčiarske príbehy; držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2007.
  • Ailsa Domanova (* 1927), britská vojnová veteránka, je považovaná za neoficiálnu veľvyslankyňu Veľkej Británie na Slovensku, v roku 2006 dostala ako jediná dáma so slovenským občianstvom z rúk Alžbety II. štátne vyznamenanie Rad Britského impéria za služby veteránom II. svetovej vojny a za osobný prínos k formovaniu bilaterálnych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskou republikou. Iniciátorka pamätníka účastníkom západného odboja, ktorý v roku 2003 odhalili na Šafárikovom námestí v Bratislave. 1. januára 2007 ju prezident Slovenskej republiky vyznamenal Radom Bieleho dvojkríža III. triedy za celoživotné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vzťahov.
  • Václav Hanuliak (* 1947 – † 2009), archeológ, od roku 1992 vykonával systematický archeologický výskum na Pustom hrade a predstihové a záchranné archeologické práce v meste. Svoje výsledky publikoval v odborných a populárnovedeckých prácach. V roku 2005 získal Cenu mesta Zvolen a zároveň titul Čestný občan mesta, v roku 2008 Cenu primátora.
  • Ľudovít Štúr, spisovateľ, učiteľ, národný buditeľ
  • Matej Bel, polyhistor

Partnerské mestá

Mesto je členom Douzelage, spoločenstva niektorých miest Európskej únie.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Historický kalendár [online]. mesto Zvolen, rev. 2009-03-09, [cit. 2011-10-11]. Dostupné online.
  5. Dejiny mesta na zvolen.sk
  6. Sprievodca Zvolenskou samosprávou 2019 [online]. Zvolen : Mesto Zvolen, [cit. 2019-07-13]. [samosprava.zvolen.sk/download_file_f.php?id=1117132 Dostupné online.]
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Zvolen- karner a špitál [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  9. Informácie o kostole sv. Alžbety [online]. Farnosť sv. Alžbety Zvolen. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. www.tkd-zvolen.weebly.com

Pozri aj

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvolen

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.