Rómčina

Rómčina (-kodifikovaný tvar; iné názvy: romčina[1], cigánčina; po rómsky romaňi čhib, rromani ćhib) alebo (ak sa považuje za viacero jazykov) rómske jazyky (romské jazyky, cigánske jazyky), je stredný indoárijský jazyk. Rómčinou hovoria Rómovia roztrúsení po celom svete, ale najmä v Európe, v Rusku a v Ázii.

Rómčina
(romaňi čhib, rromani ćhib)
ŠtátyAlbánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Francúzsko, Holandsko, Grécko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Spojené kráľovstvo,Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina
RegiónIndický subkontinent
Počet hovoriacichodhad 6-11 miliónov
Poradie-
Klasifikácia
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykmenšinový jazyk: Česko, Slovensko, Burgenland (Rakúsko), Slovinsko, Holandsko, Nemecko, Čierna Hora, Švédsko, Šuto Orizari (Severné Macedónsko), niektoré správne jednotky Maďarska a Rumunska, Poľsko, Vojvodina
Regulátor-
Jazykové kódy
ISO 639-1-
ISO 639-2rom
ISO 639-3rom, rmn, rml, rmc, rmf, rmo, rmy, rmw
SILrom, rmn, rml, rmc, rmf, rmo, rmy, rmw
Wikipédia
Adresarmy.wikipedia.org
PomenovanieVikipidiya, i mesti enchiklopidiya
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
 Jazykový portál

Terminológia

Termín rómčina (resp. romčina, cigánčina, rómské jazyky, romské jazyky, cigánske jazyky) vo význame "to, čím hovoria všetci Rómovia sveta", autori definujú rôzne široko:

  • V širšom zmysle do rómčiny zaraďujú aj jazyky arménska rómčina (čiže lomčina, lomavren) a sýrska rómčina (čiže dómčina, domari); samotná rómčina sa potom niekedy volá (na odlíšenie od rómčiny v širšom zmysle) aj európska rómčina.[2][3]
  • V užšom zmysle do rómčiny tieto dva jazyky nepatria, t.j. rómčina je potom zhodná s európskou rómčinou.
  • V ešte užšom zmysle do rómčiny nepatria ani tzv. pararómske dialekty (resp. pararómske idiómy/jazyky), napr. anglo-romani.
  • V najužšom zmysle do rómčiny nepatria ani pararómske dialekty, ani dialekt/jazyk Sintov, t.j. sintské dialekty (porov. nižšie delenie podľa Courthiada)

Rómčina sa považuje v literatúre buď za jeden jazyk alebo za zoskupenie viacerých jazykov. Jednotlivá podjednotka rómčiny sa v prvom prípade volá rómsky dialekt (romský dialekt, cigánsky dialekt) a/alebo rómske nárečie (romské nárečie, cigánske nárečie) alebo skupina rómskych dialektov, v druhom prípade sa väčšia podjednotka volá rómsky jazyk (romský jazyk, cigánsky jazyk) a len podjednotka tejto väčšej podjednotky sa volá rómsky dialekt (atď.)/rómske nárečie (atď.) alebo skupina rómskych dialektov. Slovenské slovo rómčina (romčina) je z tohto hľadiska neutrálne - môže znamenať buď rómsky jazyk (ako jazyk všetkých Rómov alebo ako jeden z jazykov Rómov) alebo rómsky dialekt/nárečie alebo skupinu rómskych dialektov/nárečí, obyčajne sa ním však myslí jazyk všetkých Rómov.

Charakteristika

Ide o aglutinačný jazyk. Má 8 pádov (nominatív, vokatív, akuzatív, datív, lokál, inštrumentál, ablatív, genitív), 2 rody (mužský, ženský), 3 slovesné triedy, ktoré ovplyvňujú koncovky v časoch. Sloveso má tvary pre: infinitív, osoby, číslo (jedn., množ.), slovesné časy, spôsoby, rody.

  • Slovesné časy: Prítomný, budúci, minulý nedokonavý, minulý dokonavý
  • Spôsoby: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací prítomný, podmieňovací minulý
  • Rody: činný, trpný
  • Ďalšie prvky: opakovanosť (frekventativ), slovesá majú kauzatívne a pasívne tvary

Veľa slov je prevzatých z jazykov národov, na ktorých územiach Rómovia vo svojej histórii putovali. Základom sú slová indického pôvodu, medzi najstaršie výpožičky patria slová z perzštiny a gréčtiny. Jednotlivé dialekty používané v rôznych krajinách sa odlišujú množstvom týchto prevzatých slov, celkovou slovnou zásobou, fonetikou ale aj gramatikou.

Rómológia (romistika)

Rómológia je odbor, ktorý skúma rómčinu. Prvú gramatiku rómčiny používanej na Slovensku (presnejšie jednej z východoslovenských variet) publikoval v maďarčine rusínsky filológ Jurij Ignatkov (Ihnátko) v roku 1877; autor istý čas pôsobil ako učiteľ v Levoči. Autorkou moderných publikácií o rómčine v 20. storočí bola česká rómologička Milena Hübschmannová. Na Slovensku sa rómológia študuje na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Dialekty (nárečia) z celosvetového pohľadu

Rómčina (či rómske jazyky) nikdy nebola spisovným jazykom. Rómovia zväčša hovoria rodným dialektom (nárečím), ale ovládajú aj jazyk štátu, v ktorom žijú.

Existuje veľa spôsobov rozdelenia rómčiny (či rómskych jazykov) na podskupiny/dialekty/nárečia. Nasledujú vybrané príklady delení (takmer výlučne len) európskej rómčiny.

Matras 2005 [4][5]

rómčina:

  • severné dialekty* - severná a západná Európa, vrátane Pyrenejského polostrova a južného Talianska
  • centrálne dialekty
    • severné centrálne dialekty - južné Poľsko, severné Slovensko, Zakarpatská Ukrajina
    • južné centrálne dialekty - južné Slovensko, Maďarsko, juhovýchodné Rakúsko, severné Slovensko
  • balkánske dialekty v širšom zmysle
    • balkánske dialekty v užšom zmysle (juhobalkánske dialekty v užšom zmysle, juhobalkánske dialekty I) - Balkán, pobrežie Čierneho mora
    • balkánske ZIS-dialekty (skupina bugurdži-kalajdži-drindari, juhobalkánske dialekty II) - severovýchochodné Bulharsko a Severné Macedónsko
  • vlašské dialekty (olašské dialekty) - historické Valašsko a Sedmohradsko a emigranti z týchto oblastí v rôznych častiach Európy
    • severné vlašské dialekty - Rumunsko, Moldavsko, Maďarsko, Srbsko
    • južné vlašské dialekty - celý Balkán, južné Rumunsko a Turecko
  • sporné zaradenie: rómske dialekty iránskeho Azerbajdžanu (Zargari a Romano)

(*) Skupina "severné dialekty" je v niektorých deleniach nahradená týmito skupinami (teda rozdelená na tieto samostatné skupiny):

  • severovýchodné dialekty (baltské dialekty)
  • severozápadné dialekty (nemecko-škandinávske dialekty)
  • britské dialekty - Británia
  • iberské dialekty - Pyrenejský polostrov
  • rómske dialekty južného Talianska
  • slovinské dialekty rómčiny (Istriani, Hrvati, Dolenjski)

Elšík 200x [6]

Poznámka: Za pomlčkou vpravo nasleduje (ak vôbec existuje) najprv špecifický názov etnickej podskupiny/rodu (uvedený v rómčine, nie v slovenčine), ktorá/-rý daným nárečím hovorí, a potom v zátvorke jej/jeho geografická poloha.

rómčina:

  • severná nadskupina
    • britská skupina - Kåle (Wales), Romaničela (†Anglicko, †Škótsko)
    • severozápadná skupina
      • škandinávska podskupina - Škandinávia (sčasti †), †Estónsko
      • sintská podskupina - Sinti (Nemecko, Rakúsko, Česko, Taliansko atď.), Manuš (Francúzsko)
    • severovýchodná skupina
      • západná podskupina - Poľsko
      • východná podskupina - pobaltské republiky, Podolie v Ukrajine, Rusko
    • iberská skupina - Kale († Španielsko, † Portugalsko, † Brazília), Errumančela (Baskicko)
  • centrálna nadskupina
    • severocentrálna skupina
      • západná podskupina - †Česko, západné Slovensko
      • východná podskupina - stredné a východné Slovensko, južné Poľsko, západná Ukrajina, Sedmohradsko
    • juhocentrálna skupina
      • severná podskupina - južné Slovensko, severné Maďarsko
      • vendská podskupina - južné Maďarsko, východné Rakúsko, severné Slovinsko
  • balkánska nadskupina
    • slovinská skupina - Slovinsko, severné Taliansko
    • apeninská skupina - južné Taliansko
    • juhobalkánska podskupina
      • severoarlijská podskupina - Arlija (Srbsko, Prizren v Kosove, Skopje a Kumanovo v Macedónsku)
      • juhoarlijská podskupina - Arlija (Prilep v južnom Macedónsku, Florina a Kardica v severném Grécku)
      • sepečidská podskupina - Sepečides (Volos v Grécku, Izmir v Turecku)
      • epiroská podskupina - Romacila (Epiros v Grécku)
      • erlijská podskupina - Cocomaňa (Cerovo v Bulharsku), Erlides (Sofia v Bulharsku), Yerlides (Velingrad v Bulharsku), Bugurdžides (Varna v Bulharsku) a i.
      • pontská podskupina - Ursara (Rumunsko, Moldavsko), Kirimitika (Krym, južné Rusko, Gruzínsko)
      • iránska podskupina - Zargari (severný Irán)
    • severobalkánska skupina
      • západná podskupina - Burgudžides (Kosovo), Kovača (Severné Macedónsko)
      • kalajdžijská podskupina - Kalajdžides (Bulharsko), Spoitori (Rumunsko)
      • centrálna podskupina - Nange (Sliven v Bulharsku)
      • drindárska podskupina - Muzikantska (Sliven v Bulharsku), Drindara (Šumen v Bulharsku)
      • xoraxanská podskupina - Xoraxane/Chorachane (Kaspičan v Bulharsku), Gadžikane (Varna v Bulharsku) [T.Moco pozn.: "Gadžikane(s)" znamená " vo väčšine Rómskych dialektoch "(po)Nerómske/(y)" je preto otázna presnosť pomenovania tejto skupiny]
  • vlašská nadskupina
    • severovlašská skupina
      • lovárska podskupina - Lovara (Sedmohradsko, Maďarsko), Čurara a Kherari a Drizari a ďalšie skupiny (Slovensko, Česko, Rakúsko, Poľsko, Nórsko a inde)
      • kalderašská podskupina - Kalderaš (Rumunsko, Srbsko, Bulharsko, Rusko, Švédsko, Francúzsko, Amerika a inde)
    • juhovlasšská skupina
      • severná podskupina - Rakarenge (Rumunsko), Rabešte (Vojvodina v Srbsku)
      • gurbetská podskupina - Gurbeti (Sriem, Bačka, Bosna, Srbsko, Kosovo), Dasikane (Čierna Hora), Xoraxane/Chorachane (Taliansko), Džambaza (Severné Macedónsko), Albánsko
      • južná podskupina - Rešitare(Velingrad v Bulharsku), Filibidžija a Kalpazea a ďalšie skupiny (Grécko)
      • východná podskupina - Cocomaňa (Lom a Vidin v Bulharsku), Kalburdžudes (Sindel v Bulharsku), Kalajdžides (Varna v Bulharsku), Laxi (Turecko)
    • ukrajinská skupina - Servi (východná Ukrajina)
    • cerhárska skupina - Cerhara a Gurvara a ďalšie skupiny (Sedmohradsko, Maďarsko)

Ethnologue (2013) [7]

rómske jazyky (resp. makrojazyk rómčina [8]):

  • severné rómske jazyky
    • waleská rómčina - Anglicko a Wales
    • fínska rómčina kalo
    • baltská rómčina - nárečia: estónska rómčina, lotyšská rómčina, severoruská rómčina, poľská rómčina, bieloruská rómčina
    • sintská rómčina - nárečia: abbruzzesi, srbská rómčina, slovinsko-chorvátska rómčina
    • karpatská rómčina - nárečia: východoslovenská rómčina, západoslovenská rómčina, moravská rómčina
  • balkánska rómčina - nárečia: arlija, dzambazi a drotársky dialekt
  • vlašská rómčina (olašská rómčina) - nárečia: churari, východné vlašské dialekty(bisa), ghagar, grekurja (greco), kalderaš, lovari, machvano, severoalbánske dialekty, skupina usadených Rómov v Bulharsku, skupina usadených Rómov v Rumunsku, srbsko-bosnianske dialekty, juhoalbánske dialekty, ukrajinsko-moldavské dialekty, zagundzi.

Mimo rómskych jazykov, ako tzv. zmiešané jazyky, sú vedené [9]:

  • lomčina (lomavren, boša) - arménsko-rómsky jazyk
  • errumančela - baskicko-rómsky jazyk
  • kočovnícka dánčina (rodi, rotwelsch) - dánsko-rómsky jazyk
  • kočovnícka nórčina (rodi) - nórsko-rómsky jazyk
  • tavringer romani (kočovnícka švédčina, svensk rommani, resande romani, rommani) -švédsko-rómsky jazyk
  • angloromani (anglická rómčina, rómska angličtina, pogadi chib, posh 'n' posh, romanichal) - anglicko-rómsky jazyk
  • jeniština - nemecko-jidiškos-rómsko-rotwelschský jazyk
  • rómsko-grécky jazyk (hellenoromani) - grécko-rómsky jazyk
  • caló - ibersko-rómsky jazyk
  • rómsko-srbský jazyk

Kaufman (1979)[10]

rómčina:

  • severná rómčina
    • sintský dialekt (sinto) - Nemecko a Francúzsko, severné Taliansko, Rakúsko, Holandsko, Švajčiarsko, bývalé Východné Prusko
    • britský dialekt - Spojené kráľovstvo, Austrália, severná Amerika
    • baltský dialekt - Lotyšsko, Estónsko, Rusko, ukrajinské Podolie, centrálne Poľsko
    • severský dialekt (nordický dialekt, škandinávsky dialekt) - Škandinávia
    • centrálny dialekt (karpatský dialekt) - Česko, Slovensko, južné Poľsko, ukrajinská Halič, rumunské Sedmohradsko
  • iberská rómčina - Pyrenejský polostrov, Latinská Amerika
  • balkánska rómčina
    • čiernomorský dialekt - Ursari v Rumunsku
    • paspatiánsky dialekt (paspatský dialekt) - európske Turecko a Bulharsko
    • železiarsky dialekt - Bulharsko
    • drotársky dialekt - Bulharsko a Severné Macedónsko
    • erlijský dialekt (erli) - južné Taliansko
    • maďarský dialekt - Maďarsko a Burgenland
  • grécka rómčina - európske Turecko
  • zargari - iránsky Azerbajdžan
  • vlašská rómčina
    • ukrajinský dialekt - východná Ukrajina
    • centrálny vlašský dialekt - Rumunsko, Maďarsko, západná Ukrajina, celá Amerika
    • lovarský dialekt - Poľsko, Nemecko, Maďarsko
    • južný vlašský dialekt - Albánsko, bývalá veľká Juhoslávia, Rumunsko, Bulharsko, celá Amerika
    • juhovýchodný vlašský dialekt - Rumunsko, Bulharsko

Čerenkov a Ventceľová ((?)1976) [11][12][13][14][15]

rómčina:

  • I skupina:
    • dialekt Rómov severnej časti bývalého ZSSR ruska Roma
    • dialekt Rómov severnej časti bývalého ZSSR cheladitka Roma
    • dialekt Rómov západného Lotyšska a Estónska (lotfitka Roma)
    • dialekt Rómov stredného Poľska (felditka Roma v Poľsku)
  • II skupina: dialekt Sintov - Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Poľsko, Česko, severné Taliansko, bývalá veľká Juhoslávia
  • III skupina:
    • dialekt Rómov severného a východného Slovenska (servika Roma)
    • dialekt Rómov žijúcich aj na južnom Slovensku a v severnom Maďarsku (ungrika Roma)
  • IV skupina:
    • dialekt Rómov Erlides - západné Bulharsko, Severné Macedónsko, južné Srbsko
    • dialekt Ursarov (dialekt Medvediarov) - Rumunsko, Moldavsko
    • dialekt Krymských Rómov (krymtika Roma)
    • dialekt miest Kotel, Sliven a Plaven v Bulharsku (dialekt Drindárov)
  • V skupina:
    • dialekt vlašských Rómov z Rumunska a Moldavska (Lingurari, Eletari, Kekaviari)
    • dialekt Rómov Kalderari - v polovici 19. storočia boli sústredení na maďarsko-rumunskom jazykovom pomedzí, neskôr sa odtiaľ rozšírili do rôznych štátov
    • dialekt Rómov Lovari
    • dialekt vlašských Rómov v bývalej veľkej Juhoslávii, najmä v časti Bosny a Hercegoviny (Gurbeti)
  • VI skupina:
    • dialekt Rómov Servi (Plaščunaja, Volochuja) - ľavobrežná Ukrajina a okolie
    • dialekt Rómov západnej Ukrajiny
  • VII skupina: dialekt Rómov Spojeného kráľovstva, najmä Walesu (Volšenenge, Kale)
  • VIII skupina: dialekt fínskych Rómov (fintika Roma)

Cina a zdroje, ktoré z neho čerpajú, cituje túto klasifikáciu trochu odlišne (asi chybne), a to takto:

  • v skupine I má prvé dva body spojené do jedného
  • v skupine V neuvádza dialekt Rómov Lovari a dialekt vlašských Rómov v bývalej Juhoslávii má uvedený v skupine VI
  • v skupine VI neuvádza dialekt Rómov západnej Ukrajina, namiesto toho tam má dialekt vlasšských Rómov v bývalej Juhoslávii

Ventceľová (1983) [16][17]

rómčina:

  • severné dialekty
    • baltské dialekty
      • severné Rusko, Bielorusko, Archangeľsk, Kitov, Vologda, východné Lotyšsko, stredné Poľsko
      • západné a severné Lotyšsko a Estónsko
      • východné Lotyšsko
    • nemecké dialekty - Nemecko, Rakúsko, severné Taliansko, západné Poľsko
  • južné dialekty
    • karpatské dialekty - Zakarpatská Ukrajina
    • balkánske dialekty - Krym, Moldavsko
    • vlašské dialekty
      • Moldavsko, Ukrajina, Rakúsko, Maďarsko, Kalderaši, ZSSR
      • Lovari, ZSSR
    • ukrajinské dialekty

Pozn.: Text je zameraný na územie ZSSR.

Kenrick (1975)[18]

rómčina:

  • S-dialekty
    • severné dialekty
    • poľské/ruské dialekty
    • balkánske dialekty
      • vlašské dialekty
      • nevlašské dialekty - južný Balkán
      • iberské dialekty
  • H-dialekty

Pre mimoeurópskych Rómov má na rovnakej úrovni ako S-dialekty a H-dialekty skupiny:

  • arménske dialekty (lomčina)
  • dialekty ben (domčina)

Kochanowski (1963/64)[18][19][20][21]

rómčina:

  • vlašské dialekty (olašské dialekty) - Rumunsko, Lovari, Kalderaši, Ukrajina, bývalá veľká Juhoslávia
  • nevlašské dialekty(neolašské dialekty)
    • severné dialekty - Pobaltie, severné Poľsko, Rusko
    • nemecké dialekty - Nemecko a Francúzsko (Manuši)
    • karpatské dialekty - Maďarsko, ČSSR, južné Poľsko
    • balkánske dialekty - Bulharsko, bývalá veľká Juhoslávia

Kochinowského klasifikácia ignoruje britské, škandinávske, iberské, talianske, juhoruské a ukrajinské dialekty.

Courthiade (2009 a staršie) [22][23][24][25][26][27][28][29]

Autor rozlišuje:
A) rómsky jazyk (nazýv. aj: rromani ćhib) – 90 % všetkých Rómov

  • superdialekt O (nazýv. aj: balkánsko-karpatsko-baltský superdialekt) – dialekty, v ktorých koncovka slovies v 1. osobe minulého času je –ŏm (prípadne –om alebo –ŭm)
    • vrstva 1 (nazýv. aj: vetva/dialekt O♮, vetva/dialekt O bez mutácie)
      • 1S: balkánske nárečia na O (nazýv. aj: starobalkánska skupina) – Bulharsko, Severné Macedónsko, južné Srbsko, Kosovo, Albánsko, Grécko, Rumunsko
      • 1F: fenitko – niektoré dediny v Maďarsku, Prekmurje v Slovinsku, Burgenland
      • 1K: karpatské nárečia – Slovensko, južné Poľsko, Maďarsko
      • 1N: baltské nárečia (nazýv. aj: baltsko-ruská skupina) – Poľsko, Pobaltie, severné Rusko, Taliansko (Rómovia Abruzzese), Fínsko (vymreté kaale)
    • vrstva 1’ (nazýv. aj: vrstva 1#, vetva/dialekt O#, vetva/dialekt O s mutáciou) – malá skupina nárečí v severovýchodnom Maďarsku a miestami aj na Ukrajine a v severnom Rumunsku
  • superdialekt E – dialekty, v ktorých koncovka slovies v 1. osobe minulého času je -em
    • vrstva 2 (nazýv. aj: vetva/dialekt E♮,vetva/dialekt E bez mutácie, gurbetsko-čergarská vetva, južná vlašská skupina) – Srbsko, Severné Macedónsko, Bosna, Čierna Hora, Grécko a pod. (Balkán)
    • vrstva 3 (nazýv. aj: vetva/dialekt E#, vetva/dialekt E s mutáciou, kalderašsko-lovárska vetva, severná vlašská skupina) – skoro v celej Európe (najmä v strednej Európe a Škandinávii) a celej Amerike

B) pararómske idiómy (nazýv. aj para-rómske) – “nárečia, które sa z rozmanitých dôvodov tak vzdialili od hlavného kmeňa jazyka, že ich treba považovať za kolaterálne jazyky a nie za rómske dialekty”

  • paggerdolekty (nazýv. aj: atlantická vetva) – 7-8 % všetkých Rómov; “nevyvíjali sa v súlade s klasickým dialektálnym procesom (čiže postupným vzdaľovaním sa lokálnych foriem), ale podliehali zmenám zásadného charakteru v pevných historických dobách”, oddelili sa v 13. a 14. od vrstvy 1; ide vlastne už o nerómske jazyky (angličtina, katalánčina, španielčina), ktoré len obsahujú rómske slová:
    • anglo-romani (nazýv. aj: paggerdi, paggerdi chib, pogadijské dialekty)
    • katalano-romani
    • hispano-romani (nazýv. aj: kalò)
  • ostatné - 3 % všetkých Rómov, najmä idióm Sintov čiže sinto-mantušské dialekty (oddelili sa v minulosti od karpatských a baltských nárečí, čiže od vrstvy 1)

Poznámky:

  • M. Courthiade je veľký odborník na rómčinu. Vypracoval aj pravopis pre štandardizáciu rómčiny pre IV. Kongres Svetovej únie Rómov v Jadwisine pri Varšave v roku 1990[3]
  • Ako vidno, tento autor nepovažuje (o.i.) dialekty Sintov za súčasť rómčiny.

Iné
  • Paspati v roku 1870 rozlišoval pre územie Balkánu medzi dialektmi sedentárnych (usadených) Rómov a itinerárnych (kočovných) Rómov [20][30]
  • Miklošič v 70. rokoch 19. storočia rozlišoval podľa migračnej cesty skrz lexikálne prevzatia z kontaktných jazykov: anglicko-škótske, škandinávske, fínske, nemecké, poľsko-litovské, ruské, baskické, španielske, česko-moravské, uhorské, rumunské, jihotalianske, grécke dialekty a mal ešte špeciálnu skupinu pre ázijské dialekty [20][31]
  • Arcivojvoda Jozef Habsburský (Jozef Karol Ľudovít Habsbursko-Lotrinský) rozlišoval koncom 19. storočia podľa Elšíka pre Uhorsko karpatské, zadunajské a itinerantné dialekty; podľa Cinu rozlišoval 7 dialektov[20][31]
  • Gilliat-Smith v roku 1915 rozlišoval pre územie Bulharska medzi vlašskými a nevlašskými dialektmi [20][30]
  • Clébert v roku 1963 rozlišoval geograficky: waleský, fínsky, anglický, andalúzsky, katalánsky, nemecký a maďarský dialekt rómčiny. [31]

Dialekty (nárečia) Rómov na Slovensku

Novšie delenie[32][33][34][35]

rómčina:

  • sintské dialekty (na Slovensku)
  • severné centrálne dialekty (na Slovensku)
    • západoslovenský dialekt rómčiny
    • stredoslovenský dialekt rómčiny
    • východoslovenský dialekt rómčiny
  • južné centrálne dialekty (na Slovensku)
  • vlašské dialekty (na Slovensku)

Nasledujú podrobnosti: Slovenské nárečia/dialekty rómčiny sú v celkovom systéme zaradené nasledovne (základné delenie porov. vyššie napr. Matras 2005 a Elšík 2000x; bodky označujú nárečia/dialekty mimo územia Slovenska):

rómčina:

  • ...
  • severné dialekty
    • severozápadné dialekty (nazývané aj severozápadná skupina)
      • sintské dialekty (nazývané aj sintská podskupina)
        • časť tejto podskupiny ležiaca na Slovensku - na Slovensku sa zachovali už len zvyšky Sintov
        • ...
      • ...
    • ...
  • centrálne dialekty (nazývané aj centrálna skupina dialektov):
    • severné centrálne dialekty (nazývané aj severný centrálny dialekt, severocentrálny dialekt, severocentrálna skupina):
      • západná podskupina:
        • západoslovenské nárečie rómčiny (nazývané aj západoslovenský dialekt rómčiny) - juhozápadné Slovensko (napr. Šaštín, Jablonica, Čachtice, Trenčianske Teplice)
        • ...
      • východná podskupina:
        • stredoslovenské nárečie rómčiny (nazývané aj stredoslovenský dialekt rómčiny) - napr. Prievidza, Kremnica, Žiar, Banská Bystrica
        • východoslovenské nárečie rómčiny (nazývané aj východoslovenský dialekt rómčiny) - na východnom Slovensku
        • ....
    • južné centrálne dialekty (nazývané aj južný centrálny dialekt, juhocentrálny dialekt, juhocentrálna skupina, dialekty s imperfektom áhi):
      • severná podskupina:
        • časť tejto podskupiny ležiaca na Slovensku - v českej a slovenskej literatúre sa označuje aj ako maďarské dialekty rómčiny (rómsky ekvivalent je ungriko); obsahuje veľa maďarských slov
        • ...
      • ...
  • vlašské dialekty (nazývané aj vlašský dialekt, olašské dialekty, olašský dialekt)
    • severné vlašské dialekty (nazývané aj severný vlašský dialekt, severovlašský dialektu, severovlašská skupina)
      • lovárska podskupina (nazývaná aj vlasšská lovarčina)
        • časť tejto podskupiny ležiaca na Slovensku - obsahuje veľa rumunských slov
        • ...
      • ...
    • ...
  • ...

Rómovia na Slovensku:

  • hovoriaci sintskými dialektami rómčiny sa volajú Sinti
  • hovoriaci severnými centrálnymi dialektami rómčiny (resp. Rómovia v prostredí majoritného slovenského obyvateľstva) sa volajú slovenskí Rómovia (Slovačike Roma)
  • hovoriaci južnými centrálnymi dialektami rómčiny (resp. Rómovia v prostredí majoritného maďarského obyvateľstva) sa volajú maďarskí Rómovia (Ungriko Roma)
  • hovoriaci vlašskými dialektami rómčiny sa volajú vlašskí Rómovia (olašskí Rómovia, Vlaši, Vlašika, Vlachika Roma, Vlachi)

Staršie delenia (aj pre Česko)

Staršie Lípa (1965) rozlišoval v Česko-Slovensku [36]:

  • nemecké dialekty rómčiny (t.j. Sintov)
  • česko-slovenské dialekty rómčiny (t.j. z dnešného pohľadu severné centrálne)
  • maďarské dialekty rómčiny (t.j. z dnešného pohľadu južné centrálne)
  • rumunské dialekty rómčiny (t.j. z dnešného pohľadu vlašské či olašské)

Hübschmannová túto Lípovu klasifikáciu upravila nasledovne [37]:

  • sintské dialekty (t.j. premenovanie nemeckých dialektov)
  • české dialekty rómčiny (t.j. dialekt pôvodných českých a moravských Rómov)
  • slovenské dialekty rómčiny (t.j. dialekt Rómov pôvodom zo Slovenska)
  • maďarské dialekty rómčiny (ako hore)
  • olašské dialekty (t.j. premenovanie rumunských dialektov)

Referencie
  1. cigánske nárečia na Slovensku. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 95-96.
  2. Cina, S.: Rómsky jazyk. Rómsko-slovenský a slovensko-rómsky slovník pre učiteľov rómskych žiakov, 2006
  3. MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 281.
  4. Matras, Y.: The classification of Romani dialects - A geographic-historical perspective, 2005
  6. Elšík, V.: Dialektologie a dějiny romštiny - Handout - 2. Modely klasifikace romských dialektů ,
  8. http://www-01.sil.org/iso639-3/documentation.asp?id=rom
  9. https://www.ethnologue.com/subgroups/mixed-language
  10. Mruškovič, v.: Európa jazykov a národov.., 2008
  11. Kjučukov, Ch. S.: Lingvodidaktični problemi na obučenieto pri ranen bilingvizam, 1997, str. 72
  12. Cina 2006 (asi sa cituje dielo:VENTCEĽ, Taťjana V. – ČERENKOV, L. N.: Dialekty cyganskogo jazyka. In: Jazyki Azii i Afriki 1, 1976)
  13. Robertson, G. R.: THE ROMANI PEOPLE AND SELECTED CHURCHES IN SLOVAKIA: DESCRIPTION, ANALYSIS, AND INTERPRETATION OF THEIR RELATIONS (1989-2007), 2009, str. 190
  14. Vašečka, M. (ed.) et al.: ČAČIPEN PAL O ROMA. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku, 2002, str. 118
  15. Matras, Y.: Romani: A Linguistic Introduction, 2002, str. 221
  16. Hancock, I.: The development of Romani linguistics in: Jazayery, M. A., Winter, W. (eds.): Languages and cultures: studies in honor of Edgar C. Polomé, 1988
  17. Elšík 200x (delenie je tu omylom uvedené ako delenie Čerenkova a Ventceľovej
  18. Hancock 1988
  19. Matras 2002, str. 219
  20. Elšík 200x
  21. Cina 2006 (prezentuje Kochanowského delenie odchylne a s inými názvami skupín, zrejme ide o zámenu s nejakým iným delením)
  22. Courthiade, M.: „Alfabet odpowiedni dla języka cygańskiego, oparty na naukowych podstawach” – o pisowni języka rromani in: Studia Romologica, č. 2, 2009, Muzeum Okręgowe w Tarnowie, str. 107 a nasl.
  23. Matras, Y.: Romani – A Linguistic Introduction, 2002,str. 219
  24. Delenie Rómov
  25. Divisions within the Roma
  26. Année 2013 - 2014 Licence Langue, Littérature et Civilisation Aréale (LLCA) Spécialité rromani, 2013, str. 5
  27. Liégeois, J.-P.: Roma in Europe, 2007, str. 41
  28. MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 282.
  29. Cina, S.: Rómsky jazyk a špecifiká jeho štandardizácie in: Vašečka 2002, str. 121 (tento text klasifikáciu prezentuje chybne, pretože chybne uvádza, že pojem “(3) vrstvy” sa vzťahuje na rómske jazyky, paggerdolekty a sintčinu a rómske jazyky ďalej nedelí; správne sa pojem “(3 či 4) vrstvy” vzťahuje na vnútorné delenie rómskych jazykov, teda na vetvu O♮ (a O#), E♮ a E#, pričom práve toto delenie rómskych jazykov na tieto vrstvy/vetvy je celá podstata Courthiadovho systému)
  30. Matras 2005
  31. Cina 2006
  32. Cina 2006 (v texte je jazyková charakteristika južných centrálnych dialektov chybne vpísaná pod stredoslovenský dialekt)
  33. Elšír 200x
  34. Elšík, V.: The Southern Central (ahi-imperfect) Romani dialects of Slovakia and northern Hungary, 1999
  35. Vašečka 2002, str. 25
  36. Elšík, V.: Milena Hübschmannová – lingvistka, 2006
  37. Elšík 2006

Externé odkazy
  • (anglická verzia )
  • (anglická verzia )
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.