Švedlár
Švedlár (nem. Schwedler, maď. Svedlér)[4] je obec na Slovensku v okrese Gelnica.
| Švedlár | |||
| obec | |||
 Kostol sv. Margity Antiochijskej | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | ||
| Okres | Gelnica | ||
| Región | Spiš | ||
| Nadmorská výška | 482 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°48′45″S 20°42′39″V | ||
| Rozloha | 84,49 km² (8 449 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 2 177 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 25,77 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1255 | ||
| Starosta | Vladimír Končík[3] (KDH, SaS, ŠANCA) | ||
| PSČ | 053 34 | ||
| ŠÚJ | 543659 | ||
| EČV | GL | ||
| Tel. predvoľba | +421-53 | ||
| E-mailová adresa | poslať email | ||
| Telefón | 053/489 52 15 | ||
| Fax | 053/489 52 15 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Košického kraja Poloha obce v rámci Košického kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Švedlár | |||
| Webová stránka: svedlar.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Švedlár založili nemeckí baníci, ktorých zavolal do krajiny uhorský kráľ Belo IV, po odchode Tatárov (1243) okolo roku 1255. Nachádza sa vo východnej časti Slovenského rudohoria. Najstaršia zmienka o obci je z r. 1312, keď ju r. 1338 daroval kráľ Karol Róbert Smolníku. Obec sa dostala do rúk Thurzovcom, potom Csákyovcom a nakoniec Banskej komore. Obyvateľstvo pracovalo v baniach na meď.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
| Národnostné zloženie – Švedlár (2011)[5] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 74,36 % | |||
| Rómovia | 15,89 % | |||
| ostatní,nezistení | 7,25 % | |||
| Nemci | 2,50 % | |||
- spolu: 2 083 obyv.
- slovenská – 1 549 (74.36%)
- rómska – 331 (15.89%)
- nezistené – 134 (6.43%)
- nemecká – 52 (2.50%)
- česká – 5 (0.24%)
- rusínska – 4 (0.19%)
- ukrajinská -4 (0.19%)
- maďarská – 3 (0.14%)
- ruská – 1 (0.05%)
Atlas rómskych komunít 2013
| Atlas rómskych komunít - Švedlár (2013)[6] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Nerómske obyvateľstvo | 37,9 % | |||
| Rómske obyvateľstvo | 62,1 % | |||
- Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 1 278 obyv. (62.1%)
- Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 331 obyv.
- Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): +947 obyv.
Materinský jazyk
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2014
Materjinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili
- spolu: 2 083 obyv.
- slovenský – 1 103 (52.95%)
- rómsky – 733 (35.19%)
- nezistený – 157 (7.54%)
- nemecký – 66 (3.17%)
- rusínsky – 13 (0.62%)
- český – 5 (0.24%)
- maďarský – 3 (0.14%)
- ukrajinský – 2 (0.10%)
- ruský – 1 (0.05%)
Úradný jazyk
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Úradný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval na Slovensku alebo v zahraničí.
| Úradný jazyk - Švedlár (2011)[5] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slovenčina | 82,62 % | |||
| ostatné,nezistené | 12,78 % | |||
| Rómčina | 3,50 % | |||
| Nemčina | 1,10 % | |||
- spolu: 2 083 obyv.
- slovenský – 1 721 (82.62%)
- nezistený – 225 (10.80%)
- rómsky – 73 (3.50%)
- nemecký – 23 (1.10%)
- anglický – 13 (0.62%)
- český – 12 (0.58%)
- ostatný – 10 (0.48%)
- rusínsky – 3 (0.14%)
- ukrajinský – 2 (0.10%)
- maďarský – 1 (0.05%)
Jazyk v domácnosti
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.
| Jazyk v domácnosti - Švedlár (2011)[5] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slovenčina | 46,28 % | |||
| Rómčina | 38,07 % | |||
| ostatné,nezistené | 12,63 % | |||
| Nemčina | 3,02 % | |||
- spolu: 2 083 obyv.
- slovenský – 964 (46.28%)
- rómsky – 793 (38.07%)
- nezistený – 240 (11.52%)
- nemecký – 63 (3.02%)
- rusínsky – 10 (0.48%)
- český – 6 (0.29%)
- ostatný – 3 (0.14%)
- ukrajinský – 2 (0.10%)
- maďarský – 2 (0.10%)
Náboženské zloženie
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
| Náboženské zloženie - Švedlár (2011)[5] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 80,03 % | |||
| Luteráni | 7,78 % | |||
| ostatní, nezistení | 7,77 % | |||
| bez vyznania | 2,69 % | |||
| Gréckokatolíci | 1,73 % | |||
- spolu: 2 083 obyv.
- Rímskokatolícka cirkev – 1 667 (80.03%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania – 162 (7.78%)
- nezistené – 140 (6.72%)
- bez vyznania – 56 (2.69%)
- Gréckokatolícka cirkev – 36 (1.73%)
- Pravoslávna cirkev – 12 (0.58%)
- Evanjelická cirkev metodistická – 7 (0.34%)
- Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní – 1 (0.05%)
- Cirkev adventistov siedmeho dňa – 1 (0.05%)
- Kresťanské zbory – 1 (0.05%)
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z druhej polovice 14. storočia. Pozdnegoticky bol rozšírený okolo roku 1569, ako udáva vročenie na klenbe presbytéria. V 17. storočí bol barokovo upravený, v tomto období vzniklo súčasné zaklenutie lode. Výmaľba klenby lode pochádza z konca 19. storočia. Nachádzajú sa tu tri neskorobarokové oltáre a kazateľnica z polovice 18. storočia. Krstiteľnica je broznzová z roku 1360, dielo majstra Konráda.[7] Kostol má hladké fasády členené opornými pilermi. Monumentálna veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba na pôdoryse gréckeho kríža s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1787. Upravovaný bol v roku 1930.[8] V interiéri sa nachádzajú banícke patronátne lavice z druhej polovice 18. storočia. Kostol má hladké fasády, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Margity Antiochijskej
Interiér kostola
Evanjelický kostol
Osobnosti
- Paulína Hudáková – reprezentantka Slovenska vo florbale
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- Štatistický úrad SR
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
- História [online]. Oficiálne stránky obce Švedlár. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.