Hunkovce
Hunkovce | |||
obec | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Svidník | ||
Nadmorská výška | 294 m n. m. | ||
Súradnice | 49°21′39″S 21°39′07″V | ||
Rozloha | 6,96 km² (696 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 340 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 48,85 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1548 | ||
Starosta | Mikuláš Horvát[3] (MOST-HÍD) | ||
PSČ | 090 03 (pošta Ladomirová) | ||
ŠÚJ | 527327 | ||
EČV | SK | ||
Tel. predvoľba | +421-54 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Hunkovce | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Hunkovce sú obec na Slovensku v okrese Svidník.
Symboly obce
Erb
Erbom obce je zamestnanecký motív pripomínajúci roľnícko-dobytkársku orientáciu obyvateľov obce a ich gréckokatolícku vieru. V červenom štíte je zlaté dvojité jarmo, prevýšené strieborným trojitým krížom. Autormi erbu sú Leon Sokolovský a Sergej Pančák. Erb bol prijatý na obecnom zasadnutí 28. januára 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod poradovým číslom H -168/2004.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe červená, biela, červená, žltá a červená. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny
V písomnostiach makovického domínia sa po prvý raz spomínajú r. 1599.
Vývoj názvu obce
- Hunkocz, Hunkócz 1773,
- Hunkocz 1786,
- Hunkócz, Hunkowce 1808,
- Hunkóc 1863–1902,
- Felsőhunkóc 1907–1913, Honkovce 1920,
- Hunkovce 1927– dodnes.
Pamiatky
V strede obce, na návrší, vpravo od hlavnej cesty, v smere toku Ladomirky, stojí drevená cerkov z roku 1799. Je lemkovského typu s osemhrannými byzantskými kupolami, národná kultúrna pamiatka od roku 1968. Tento malý chrám bol dostačujúci pre vtedajší počet obyvateľov. Je zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky. Zaujímavosťou je natočenie svätyne na sever v dôsledku rešpektovania terénnych podmienok. Chrám bol opravovaný v roku 1922, následne však počas druhej svetovej vojny v roku 1944, bol nielen chrám, ale aj obec značne poškodená.
Je to trojpriestorový zrubový objekt osadený na nízkej kamennej podmurovke. Veža cerkvi postavená z hranolov je obložená vertikálnymi doskami, s hmotou stavby ich spája šindľová strecha zakončená štvorstupňovitými kupolami. Obdobne kupoly sú nad presbytériom a loďou. Dynamickú stupňovitú strechu uzatvárajú ornamentálne riešené barokové kovové kríže. Cerkov je na ochranu pred vonkajšími vplyvmi počasia obložená vertikálnymi doskami a lištami z ihličnanov.
Pôvodné drevené oplotenie, v tvare dlhých kmeňov, kmeňovej záseky, ktorému sa v miestnom nárečí hovorilo palánok, sa už nezachovalo. Do cerkvi sa vchádza cez drevenú bránu so šindľovou strieškou. Ikonostas a ďalšia pôvodná výzdoba chýba. V cerkvi nie sú vykonávané žiadne cirkevné obrady.
Za obcou, vpravo od Ladomirky, oproti benzínovej pumpy, je cintorín 2 918 padlých vojakov fašistického Nemecka.
V polovici novembra 1944 sa v chotári obce na niekoľko dní stabilizovala frontová línia. Celé okolie Hunkoviec bolo zamínované a dominujúce výšiny nad obcou - Kobyliakov vrch (kóta 481) a chrbát Zapíla (kóta 471) - premenili fašisti na silne opevnený obranný systém z ktorého ovládli hlavnú cestu a celé okolie. V blízkom tyle mal nepriateľ sústredené početné zálohy vojska a bojovú techniku, predovšetkým tanky a delostrelectvo.
Počas bojovej činnosti bola väčšina obce zničená. V okolí sa dodnes nachádzajú zvyšky okopov, krytov, zemľaniek a jamy po výbuchoch granátov a bômb.
- Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny
Na pravej strane Ladomirky v blízkosti jej toku, poniže obce, oproti nemeckému vojenskému cintorínu z II. svetovej vojny je vojenské pohrebisko z I. svetovej vojny zriadené v roku 1922. Na ploche 380 m² je pochovaných 159 vojakov v 21 hroboch. Z nich je známy len Albert Korbus, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 58 (zomrel 10. 5. 1915), Rudolf Vogel, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 18 (zomrel 08. 5. 1915) a Karola Piliár, príslušník pluku č. 12 (zomrel 10. 5. 1915).
Stav vojenského cintorína sa zhoršil v období 70. rokov 20. storočia, keď pri povodní bola plocha vojenského pohrebiska zanesená bahnom. Niektoré hrobové miesta boli úplne zničené. Dnes už je cintorín opravený, hroby sú upravené, cintorín je oplotený.
V obci v 90. rokoch 20. storočia žili rodiny s týmto priezviskom:
- Barna, Bľadišin, Brenišin, Bružina
- Cunder, Capko
- Červeňák, Čonka, Čvir
- Derco, Ducár, Džugan
- Fečo, Fedorko, Ferenc, Franko
- Gula
- Haluška, Hribik, Hrinko, Horvat, Humenik
- Chudík
- Ivančo
- Karala, Kostursky, Kováč, Koudelka
- Laca, Lipinský
- Mačuga, Maguľak, Mihališin, Mikeš, Mucha
- Nastišin
- Oberst, Omaska
- Rajčok, Rodák
- Sčambora, Sičák, Sidor, Sejkanič, Sokol, Sopoliga
- Sučko, Štefanisko
- Vachna, Vaňko, Venglár, Vengľár
- Venglaš, Vavriniak
- Zelizňák, Zribko
- Želizňák, Žižák
Zdroje
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 86.
- DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
- DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
- Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
- SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
- SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
- SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.5
- ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
- Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.
Médiá (foto, audio, dokumenty)
- gréckokatolícky chrám v Hunkovciach
- drevená cerkev v Hunkovciach
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.