Komárno

Komárno leží na sútoku riek Dunaj a Váh. Dunaj tečie na južnej strane mesta a oddeľuje ho od Maďarska. Severne od mesta ústi do Váhu Stará Nitra – pôvodné koryto rieky Nitra.

Mŕtve rameno Dunaja, Mŕtve rameno Vážskeho Dunaja

V roku 2011 z 34 349 obyvateľov bolo 18 506 maďarskej (53,8 %), 11 509 slovenskej (33,5 %), 232 českej (0,6 %), 141 rómskej (0,4 %), 21 nemeckej (0,06 %), 19 ukrajinskej (0,05 %) a 7 rusínskej (0,02 %) národnosti.

rímskokatolíci – 53,5 %, reformovaní (kalvíni) – 12,6 %, evanjelici a. v. – 3,9 %, gréckokatolíci – 0,6 %, Svedkovia Jehovovi – 0,5 %, bez vyznania – 22,43 % a iní

• Rímskokatolícka Bazilika sv. Ondreja, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov 1748 – 1756.[8] Stojí na mieste staršieho jezuitského kostola z rokov 1674 – 1677. Na jeho stavbu údajne použili materiál z komárňanskej pevnosti. V roku 1763 bol poškodený zemetrasením a obnovený v rokoch 1768 – 1771. Po rozpustení jezuitského rádu ho mali v správe benediktíni. V roku 1848 bol poškodený požiarom a o rok neskôr bombardovaním. V interiéri sa nachádza hlavný oltár od Carla Petrusa z rokov 1855 – 1860. Kazateľnica je z roku 1855, mramorová krstiteľnica vznikla v roku 1860. Súčasťou interiéru je rokoková bočná kaplnka Čiernej Madony z rokov 1780 – 1810. Nástenné maľby z roku 1870 zobrazujú Najsvätejšiu Trojicu, Anjelské zvestovanie a Premenenie Pána Ježiša Krista od Luigiho Aloysa-Françoisa-Josepha Loira; Svätá rodina a sv. Štefan obetujúci uhorskú korunu Panne Márii sú od Dána Carla Fredericka Sörensena.[9] Honosné dvojvežové priečelie kostola je konkávne prehnuté. Je členené kordónovými rímsami a pilastrami a ukončené atikou s kartušou so znakom jezuitov. Okná majú profilované šambrány ukončené segmentovou nadokennou rímsou. Veže s nárožnými zaobleniami sú rovnako členené kordónovými rímsami a pilastrami a ukončené korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami, polkruhovými štítmi a ihlancovými helmicami.

• 
  Bazilika sv. Ondreja
• 
  Bazilika pred obnovou
• 
  Portál
• 
  Sochy svätcov na fasáde, sv. Florián
• 
  Interiér baziliky

• Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1787 – 1788. V dobe vzniku kostola to bol údajne druhý najväčší kostol tejto cirkvi v Uhorsku. Veža sa stavala v rokoch 1818 – 1832.[10] V roku 1849 bola veža poškodená ostreľovaním cisárskymi vojskami, obnovená bola o rok neskôr. V interiéri sa nachádza kazateľnica od Jána Szarku a Mojžišova lavica z doby vzniku kostola. Organ z roku 1806 je dielo Jána Boháka z Viedne. Priečelie kostola je členené pilastrami a terminálnymi oknami. Ukončené je korunnou rímsou s atikou s balustrádou. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu lemovaného polostĺpmi a ukončeného trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je členená pásovaním, v hornej časti pilastrami, má polkruhovo ukončené rezonančné otvory s okenicami, nad nimi je terčík s hodinami. Ukončená je zvonovitou helmicou s laternou.

• 
  Reformovaný kostol
• 
• 
  Detail priečelia
• 
  Nápisová tabuľa nad portálom
• 

• Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická tolerančná stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1795 – 1798.[11] Plány kostola vytvoril peštiansky staviteľ Ján Krausz, stavbu na mieste realizoval Šimon Júdar. Úpravami prešiel v roku 1899, keď bola pristavaná veža a v roku 1931. Interiér je plochostropý s fabiónom. Oltár a kazateľnica pochádzajú z doby vzniku kostola. Oltárny obraz Golgota z roku 1897, kópia Rubensa, je dielom Jozefa Kuppisa. Nahradil pôvodný obraz Nebovstúpenie Ježiša Krista od maliara Kopátsiho z Rábu.[12] Priečelie je členené vysokým pilastrovým rádom a kordónovou rímsou. Segmentovo ukončené okná majú profilované ostenia. Nad portálom je umiestnená volútová kartuša s tabuľami pripomínajúcimi stavbu a úpravu kostola. Veža vyrastá zo štítu lemovaného dvoma pármi dekoratívnych váz. Je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.

• 
  Evanelický kostol
• 
  Detail priečelia
• 
• 
  Interiér kostola
• 
  Oltár

• Srbský pravoslávny chrám Obetovania Panny Márie, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1754 – 1782.[13] Stojí na mieste staršieho chrámu srbskej komunity. V roku 1848 vyhorel, nasledujúci rok bol obnovený. Srbská komunita bola do konca storočia však podstatne asimilovaná a bohoslužby sa tu postupne prestali konať. K ich obnove došlo až v roku 1998. V interiéri sa nachádza barokový ikonostas z roku 1775, ktorý však obsahuje v základnom rade hodnotné ikony zo staršieho ikonostasu datované do roku 1660. Ďalej sa tu nachádzajú stallá od Franza Xavera Seegena z roku 1763, ktoré pochádzajú zo zrušeného kamaldulského kláštora v Majkpuszte.[14] Fasády chrámu sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.

• Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho, tzv. Vojenský kostol, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia po roku 1672.[15] Pôvodne bol postavený reformovanými veriacimi, no v rámci protireformácie bol na konci 17. storočia odobratý a venovaný rádu františkánov. Barokovou úpravou prešiel v roku 1763. V roku 1783 boli františkáni Jozefom II. rozpustení a kostol začal slúžiť miestnej vojenskej posádke. Do roku 1966 slúžil ako sklad, neskôr prešiel obnovou. V súčasnosti tu sídli Galéria Limes.[16] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Priečeliu kostola dominuje rizalit lemovaný pilastrami s výraznou korunnou rímsou so segmentovým štítom. Veža s nárožným zaoblením je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Pri kostole stál objekt bývalého františkánskeho kláštora, ktorý bol, žiaľ, po druhej svetovej vojne zbúraný.

• 
  Srbský pravoslávny chrám
• 
• 
  Kostol Božského Srdca Ježišovho
• 
• 

• Rímskokatolícky Kostol sv. Rozálie, jednoloďová klasicistická centrálna stavba na pôdoryse ovála s pravouhlým ukončením presbytéria a dvoma predstavanými vežami, z rokov 1839 – 1844. Stojí na mieste staršieho barokového kostola, z ktorého sa zachoval jeden oltár. Autorom projektu kostola je pravdepodobne J. Packh, autor ostrihomskej baziliky. Po bombardovaní mesta v roku 1849 slúžil provizórne reformovaným aj katolíckym veriacim. Neskôr slúžil ako študentský a vojenský kostol. Úpravami prešiel v roku 1908.[17] Obnovený bol v roku 2011. Interiér je zaklenutý kupolou s laternou. Kostolu dominuje priečelie členené pilastrami, ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom a dvoma kruhovými vežami s pilastrami a kupolovými helmicami. Centrálna hmota kostola má kruhové okná, ukončená je kupolou s laternou s polkruhovo ukončenými oknami.

• 
  Kostol sv. Rozálie
• 
• 
  Priečelie pred obnovou
• 
  Interiér kostola
• 

• Ortodoxná synagóga a Menház, jednopodlažná eklektická stavba na pôdoryse písmena L z roku 1896.[18] Objekt patrí medzi niekoľko dodnes funkčných synagóg na Slovensku. Komplexu dominuje vyvýšený objekt synagógy a priliehajúci dvojkrídlový nárožný objekt bývalého starobinca, menház. Túto ustanovizeň založil Koloman Fried. Fasády z pohľadovej tehly sú členené lizénami, nárožie s rizalitom je ukončené trojuholníkovým štítom s lomeným oblúkom. Na osi nárožia je portál riešený ako edikula. Priečeliu synagógy dominuje výrazný trojuholníkový štít s vlysom a centrálnym rozetovým oknom. Dekoratívny portál so štítom je ukončený kamennou Mojžišovou tabuľou.

• Kaplnka sv. Jozefa, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým záverom a malou strešnou vežou, z roku 1741. Donátoromm stavby bol barón Adam Ziči. Na začiatku 19. storočia prešla klasicistickou úpravou. Obnovená bola v roku 1904, keď bol priľahlý špitál prebudovaný na tlačiareň a kníhkupectvo Gejzu Spitzera. Interiér je zaklenutý pruskými klenbabmi. Nachádza sa tu neskorobarokový oltár s obrazom sv. Jozefa z konca 18. storočia.[19] Úzka fasáda kaplnky je členená pilastrami a ukončená vežicou s tamburovou kupolou. Portál je riešený ako edikula s profilovaným ostením a segmentovou supraportou.

• Kaplnka sv. Anny so špitálom, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym záverom z roku 1750. V rokoch 1763 – 1768 prešla úpravami a tiež po bombardovaní v roku 1849.[20] Priečelie kaplnky je členené lizénami a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Z priečelia vyrastá veža s ihlancovou helmicou.

• Trojičný stĺp, barokové súsošie z obdobia po roku 1715. Obnovou prešlo v rokoch 1884, 1927 a 1991.

• 
  Kaplnka sv. Anny
• 
  Kaplnka sv. Jozefa
• 
  Trojičný stĺp
• 
• 

• Komárňanský pevnostný systém, najväčší fortifikačný systém na území Slovenska a aj bývalého Rakúska-Uhorska, budovaný postupne v rokoch 1546 – 1877. Jadrom komplexu a jeho najstaršou časťou je Stará pevnosť, mesto je zo západnej strany chránené Palatínskou líniou, z východnej Vážskou líniou. Na ľavom brehu Váhu sa nachádzalo Vážske predmostie a na Maďarskej strane Dunaja pevnosť Monoštor a pevnosť Igmánd. Stará protiturecká pevnosť vznikla na mieste staršieho hradu v snahe zabrániť postupnému prenikaniu Turkov po strate centrálnej časti Uhorska, v rokoch 1546 – 1557.[21] Je dielom talianskeho fortifikačného staviteľa Pietra Ferraboscu. Nová pevnosť bola vybudovaná v rokoch 1663 – 1673 po strate pevnosti Nové Zámky.[22] Ďalšia etapa výstavby nastala na začiatku 19. storočia v súvislosti s expanziou porevolučného a napoleonského Francúzska. V rokoch 1827 – 1839 boli vybudované kazematy. Palatínova línia bola budovaná v rokoch 1839 – 1847. Výstavba rozsiahleho komplexu bola zavŕšená realizáciou igmándskej pevnosti v rokoch 1871 – 1877.

• 
  Ferdinandova brána starej pevnosti
• 
  Stará pevnosť
• 
  Brána do Novej pevnosti
• 
  Bastión VI Vážskej línie
• 
  Palatínova línia

• Radnica, trojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1766. Úpravami prešla v rokoch 1848 a 1875, keď bola neoklasicisticky upravená.[23] Priečeliu dominuje centrálne umiestnená mestská veža členená kordónovými rímsami, pilastrami, kvádrovaním a priebežnou ochodzou, ukončená je kopulou. Fasády sú členené kordónovými rímasami a pilastrami, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi.

• 
  Radnica
• 
• 
• 
  Interiér radnice
• 

• Tisztiho dôstojnícky pavilón, dvojpodlažná eklektická štvorkrídlová stavba na nepravidelnom pôdoryse s vnútorným nádvorím z rokov 1858 – 1863.[24] Pavilón tvoril súčasť vojenských objektov komárňanskej pevnosti. Nachádzali sa tu byty dôstojníkov a veľké dôstojnícke kasíno.[25] V súčasnosti tu sídli Univerzita J. Selyeho. Priečelie orientované do Námestia gen. Klapku je lemované nárožnými oktogonálnymi vežami ukončenými dekoratívnym cimburím. Fasáda je členená slepými arkádami a ukončená atikou s oblúčkovým vlysom s nápisom Viribus Unitis, heslom cisára Františka Jozefa. Polkruhovo ukončené okná majú profilované suprafenestry nesené konzolami.

• 
  Dôstojnícky pavilón
• 
• 
• 
• 

• Zičiho palác, trojtraktová dvopodlažná pôvodne baroková stavba z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešiel v roku 1763, 1798 a 1870, keď získal súčasnú neoklasicistickú úpravu.[26] Na začiatku 19. storočia sa v objekte konali slávnostné podujatia, plesy a divadelné vystúpenia. V súčasnosti objekt patrí Podunajskému múzeu.[27] Zo strany Župnej ulice je fasáda klasicistická s centrálnymm rizalitom členeným lizénami a ukončeným trojuholníkovým štítom s tymapnónom. Portál má polkruhové kamenné ostenie s klenákom, nad ním je balkón s kovaným zábradlím s iniciálou Zičiovcov. Neoklasicistická fasáda zo strany Námestia gen. Klapku je lemnovaná nárožnými vežami dekorovanými kvádrovaním a ukončenými manzardovými strechami. Priečeliu dominuje trojosový rizalit s priebežným balkónom ukončený balustrádou. Okná majú šambrány a segmentové suprafenestry.

• Bývalý Župný dom, trojpodlažná trojtraktová pôvodne klasicistická stavba na pôdoryse písmena U z rokov 1798 – 1813. Prefasádovaný bol na konci 19. storočia a obnovený v rokoch 1937 – 1938.[28] Priečeliu dominuje stredný rizaliz členený pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami.

• Bývalé Kolégium reformovanej cirkvi, dvojpodlažná trojtraktová barokovoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1795 – 1796.[29] Objekt dnes patrí Univerzite J. Selyeho. Fasády kolégia sú členené lizénami, predĺženými kazetami a vertikálne prepojenými oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečeliu dominuje trojosový rizalit s kamenným portálom s oválnym svetlíkom. Na osi rizalitu je umiestnená malá strešná veža.

• 
  Zičiho palác
• 
  Zičiho palác
• 
  Bývalý župný dom
• 
  Kolégium reformovanej cirkvi
• 
  Portál kolégia

• Jókaiho divadlo

• Podunajské múzeum

• Rodisko Franza Lehára

• Cestný most cez Váh
• Most Monoštor
• Alžbetin most
• Estakáda ponad koľajisko a bazén prístavu, so sklopným mostom, k Dunaju a hraničnému cestnému prechodu.

• Socha sv. Štefana
• Socha generála Györgya Klapku
• Socha Franza Lehára
• Socha Móra Jókaiho
• Socha sv. Cyrila a Metoda
• Socha Dr. generála Milana Rastislava Štefánika
• Socha Attilu Kaszása pri Jókaiho divadle

• Hrob rodiny Jókai
• Hrob Zlatého muža
• Náhrobky pri kostole reformovanej cirkvi – pravoslávnej cirkvi
• Pamätník antifašistického odboja – nám. Senný trh
• Pomník padlých v 1. svetovej vojne
• Pomník vojakom Červenej armády
• Hrob Ľudovíta J. Šuleka
• Hrobka gen. Pavla Davidovicsa pri kostole pravoslávnej cirkvi

• Pamätná tabuľa Bélu Bartóka
• Pamätná tabuľa Dr. Jánosa Selyeho
• Pamätná tabuľa grófa Istvána Széchenyiho 1907 – 1929
• Pamätná tabuľa Móra Jókaiho
• Pamätná tabuľa obetiam holokaustu

• Detský park pri Hrade
• Park Anglia
• park pri Vodárenskej veži

• Nádvorie Európy – námestie obklopené stavbami v architektonickom štýle 45 európskych krajín

• Komárňanské dni
• Jókaiho dni
• Ondrejský jarmok
• KN OPEN – beach volleybal – plážový volejbal (v auguste)
• Aquafest – vodný festival s atrakciami – rieka Váh

V katastrálnom území mesta evidujú viac bocianích hniezd.[30] V meste hniezdi mnoho lastovičiek, ich počet však každý rok klesá. Na dunajskom nábreží a na Alžbetinom ostrove je viac starých stromov.[31]

Ako prvé mesto na Slovensku Komárno zavádza od januára 2020 bezplatnú MHD. „Príjmy z cestovných lístkov sa blížia k 10 percentám zo sumy vynaloženej na verejnú dopravu v Komárne,“ ozrejmil ekonomické dôvody primátor mesta Béla Keszegh. Opatrenie má zlepšiť životné prostredie, dopravu, parkovanie a pomôcť sociálne slabším s dochádzaním do práce.[32] MHD tvoria linky 2, 3, 7 a 8.[33]

V meste je železničná stanica a nachádzajú sa tieto trate:

• 131 Komárno – Dunajská Streda, od r. 1896
• 135 Komárom – Komárno – Nové Zámky, od r. 1910
• 136 Komárno – Kolárovo, od r. 1914, zrušená 22. decembra 2006

Alžbetin most v Komárne spája cestou Komárno a Komárom

• I/63 Bratislava – D. Streda – Komárno – Štúrovo
• I/64 Komárom – Komárno – N. Zámky
• II/573 Komárno – Kolárovo
• V r. 2018 sa začala výstavba cezhraničného diaľničného cestného mosta z maďarskej diaľnice Győr – Budapešť s prepojením cesty I/63 na slovenskom brehu Dunaja. Pokračovať má cestné prepojenia na cestu I/64 v okolí Nových Zámkov, s napojením na plánovanú rýchlostnú cestu R 7 do Nitry. Zároveň s obchvatom cesty okolo Komárna.

• plavebná časť Dunaja Bratislava – Štúrovo

• Ľudovít Jaroslav Šulek (* 1822 – † 1849), slovenský národovec, účastník Slovenského povstania
• János Selye (* 1907 – † 1982), lekár, nazývaný otec teórie o strese
• Jozef Strečanský (* 1910 – † 1985), rímskokatolícky kňaz, salezián, skladateľ, dirigent, pedagóg, exilový pracovník[34]