Banská Bystrica

Najstaršie osídlenie regiónu sa viaže na nerastné bohatstvo, pričom v okolí Banskej Bystrice to bola najmä meď. Preto už v období eneolitu (2900 – 1900 pred Kr.) prenikali skupiny prospektorov do okolia Španej a Sásovskej doliny, čo potvrdzujú nálezy keramiky. Rozvoj metalurgie a dopyt po medi vyžadoval budovanie zázemia, vrátane sídiel aj v horských oblastiach. Hladená i štiepaná industria z tohto obdobia sa zachovala na terasách Hrona a Slatiny v okolí Zvolena, odkiaľ zrejme prenikali skupiny hľadačov kovov do neďalekých hôr. V Kremničke a na Veľkom hrádku v Malachovskej doline boli identifikované nálezy hladenej a brúsenej kamennej industrie. Najstaršie medené nástroje ľudí Badenskej kultúry pochádzajú z Dolnej Mičinej, nálezy keramiky zo Španej Doliny dokazujú prítomnosť ľudí ludanickej skupiny (cca 4000 pred Kr.). Na úpätí Suchého vrchu bol objavený objekt s kultúrnou vrstvou, obsahujúcou keramiku a štiepané nástroje z obdobia Epilengyelu (záver 5. tisícročia pred Kr.).[5]

V lokalite Na Pieskoch v Španej Doline sa našli početné stopy po spracovaní medi (mlaty) od staršej doby bronzovej, kedy bolo územie stredného Slovenska surovinovou základňou pre veľkú časť dnešného Slovenska. Nálezy sídlisk v okolí Zvolena napovedajú, že práve táto križovatka obchodných ciest bola významným obchodným centrom tej doby. Dokazujú to 4 hromadné nálezy bronzov, vrátane hotových výrobkov. Lokalitu Banskej Bystrice v mladšej a neskorej dobe bronzovej (1250 – 700 pred Kr.) obýval ľud lužickej kultúry, ktorý sa okrem spracovania rúd zaoberal aj poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Vznikali výšinné hradiská, kde sa sústreďoval všetok život komunít. V okolí mesta sú známe sídliská v Horných Pršanoch, Nemciach, Selciach, Moštenici. Blízkymi priesmykmi viedli obchodné cesty na sever, údolím Hrona, Neresnice a Slatiny na západ, juh a východ. Z mladšieho obdobia pochádzajú žiarové hroby ľudí lužickej kultúry v Sásovej a Moštenici, osídlenie bolo keramickým a bronzovým materiálom doložené aj v Netopierej jaskyni v Nemciach.

Doba železná zanechala pamiatky v podobe výšinných sídlisk púchovskej kultúry v Horných Pršanoch a Selciach. To už v tejto oblasti panovali Kelti, ktorí priniesli ďalší hospodársky a sociálny pokrok. Keltské mince boli objavené v Radvani, kontakty s rímskymi provinciami dokladá aj nález mincí v Selciach, kde bolo nájdených takmer 50 strieborných mincí z rokov 104 – 193. Unikátny nález keramického kalicha a striebornej oblúkovitej spony s predĺženou nôžkou sa v roku 1926 podaril v Netopierej jaskyni, kde počas ďalšieho výskumu v roku 1986 našli ďalšie tri strieborné spony, datované do 5. storočia. Nálezy z rímskej doby dokladajú aj osídlenie jaskyne Kaplnka.[6]

V ranom stredoveku bolo územie Zvolenskej kotliny osídlené Avarmi, ktorí sa miešali s Kotínmi a ďalšími germánskymi kmeňmi. Cez Karpatské priesmyky v tom období do nížin a kotlín Slovenska už prenikali skupiny Slovanov, ktorých kmene boli Avarom podriadené. To sa zmenilo vznikom Samovej ríše, kedy sa tieto slovanské kmene zjednotili. Nálezy vo Zvolenskej kotline potvrdili prítomnosť Slovanov už v 7. storočí a slovanské osídlenie na území Banskej Bystrice potvrdili nálezy keramiky z 9. storočia na Námestí SNP. Už v predveľkomoravskom období však bolo husto osídlené aj územie neďalekého Zvolena a Sliača, preto je pravdepodobný výskyt obydlí aj na území Banskej Bystrice.[7]

Počas rekonštrukcie kaštieľa Radvanských boli objavené pozostatky pravekých kupolovitých piecok, dokladajúcich spracovanie rúd z okolitých hôr. Potvrdzuje to aj nález banského výplatného znaku z roku 1686, ktorý pochádza zo Španej Doliny a slúžil ako záloha mzdy pre baníkov. Počas terénnych prác v okolí kaštieľa boli nájdené črepy keramiky z obdobia Veľkej Moravy (9. storočie), potvrdzujúce osídlenie tejto časti mesta. Osídlenie z tohoto obdobia bolo identifikované aj počas výstavby severného obchvatu v mestskej časti Senica, kde bolo odkrytých 29 zahĺbených sídliskových objektov.[8] Po zániku Veľkej Moravy boli budované centrá moci, pričom jedno z nich bolo vo Zvolene, ktoré sa stalo centrom Zvolenského komitátu, ktorý spravoval aj územie dnešnej Banskej Bystrice. Tá sa vyvíjala ako stredisko ťažby medi, čím rástol jej význam, čo potvrdilo skoré priznanie výsad slobodného kráľovského mesta.

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo a striebro. Do mesta sa tak koncom 13. storočia nasťahovali Nemci, ako názov mesta sa vtedy používal Neusohl (Nový Zvolen). Banská Bystrica sa vďaka prisťahovalcom rozvíjala. V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod), nazývaná aj Der Neusohler Kupferhandel, ktorá sa v 16. storočí stala jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby. Prispela k výraznému rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy, ktorý zasiahol celú sféru stredovekého života. V rokoch 1525 – 1526 sa tu uskutočnilo banícke povstanie, ktoré skončilo neúspechom pre baníkov.

Úspešný postup osmanských vojsk uhorským územím donútil v roku 1589 mesto opevniť, následkom čoho boli vybudované kamenné hradby. Banská Bystrica bola ako centrum protestantstva v spore s Maďarmi a Turkami a tiež aj so Svätou stolicou. Dňa 20. augusta 1620 bol v meste zvolený za protestantského uhorského kráľa vtedajší princ, Gabriel Betlen[9]. V roku 1720 v meste fungovalo 149 cechových dielní, v roku 1784 ich bolo 502 čím sa mesto stalo tretím najdôležitejším na Slovensku v cechovej produkcii[10].

Po vyčerpaní zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. V roku 1908 bolo vydané kutacie právo na ťažbu zlata v Harmanci a zmluva s mestom bola uzavretá v roku 1922. Vykopali sa tu prieskumné šachty a rôzne štôlne, ale po krátkej dobe ťažby projekt kvôli nerentabilnosti zanikol. V roku 1776 bolo v Banskej Bystrici ustanovené rímskokatolícke biskupstvo.

Počet obyvateľov sa medzi rokmi 1857 až 1910 zvýšil z 5 661 na 10 776. Postavená bola nová budova súdu (rok 1898), mohutný päťpodlažný nájomný dom Porges (rok 1912), novorenesančno – novobarokový objekt lesnej správy na Námestí SNP (rok 1916), dievčenské gymnázium, dnes ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela (rok 1914) a množstvo nájomných novoslohových budov a mestských víl. Mesto dostalo železničné spojenie so Zvolenom v roku 1873, s Podbrezovou v roku 1884 a Harmancom v roku 1913. V roku 1845 bola založená sporiteľňa, v roku 1872 úverová banka, neskôr viac peňažných ústavov. Na remeselné tradície a manufaktúry nadviazalo niekoľko menších textilných tovární, vznikol priemysel drevospracujúci (nábytková továreň, zápalkáreň), stavebných hmôt, potravinársky (pivovar, mlyny, výroba liehovín). V roku 1908 bola vybudovaná mestská elektráreň. Tieto továrne však nedokázali zamestnať všetkých obyvateľov mesta a okolia, následkom čoho vzniklo viacero štrajkov. V roku 1872 bol založený robotnícky podporný spolok, v roku 1895 organizácia sociálno – demokratickej strany, začiatkom 20. storočia odborové organizácie, v roku 1904 robotnícky vzdelávací spolok. Obchodná a priemyselná komora pre oblasť dnešného stredného Slovenska bola otvorená v roku 1890.

16. kráľovský peší pluk v Banskej Bystrici, prepúšťací list z vojenskej služby z roku 1890

V polovici 19. storočia sa Banská Bystrica za pôsobenia prvého predsedu Matice slovenskej stala strediskom snáh slovenských podnikateľov a inteligencie, rozvinulo sa slovenské školstvo a kultúra, ale silnejúca maďarizácia tieto tendencie potlačila. V rokoch 1899 – 1900 sa v meste konal banskobystrický proces s predstaviteľmi slovenského politického a kultúrneho života, v rokoch 1873 – 1883 vychádzal provládny, protislovenský časopis Svornosť, v rokoch 1904 – 1918 podobný časopis Krajan. Celoslovenský význam malo pôsobenie tunajšieho gymnázia v 50. – 60. rokoch. Bolo jediným vyšším gymnáziom pre 5 slovenských žúp, vyučovacou rečou bola slovenčina, učil na ňom rad vynikajúcich slovenských a českých profesorov (M. Čulen, E. Černý, F. Mráz, J. Loos, J. Slotta a iní). V roku 1867 boli slovenskí a českí profesori prepustení a školstvo bolo pomaďarčené. Popri nich pôsobili v meste v 2. pol. 19. storočia a zač. 20. storočia vzdelanci a literáti Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, Ján Botto, M. Chrástek, T. Červeň. F.V. Sasinek, skladateľ Ján Levoslav Bella, výtvarní umelci Jozef Božetech Klemens, Dominik Skutecký. V roku 1857 tu založili Hudobný spolok, v 50. – 70. rokoch vychádzali slovenské noviny (Cyril a Metod, Slovenský národný učiteľ, Evanjelická škola). Mestské múzeum bolo založené v roku 1889.[11]

Do roku 1928 bola sídlom Zvolenskej župy. Počet obyvateľov rástol len pomaly (rok 1919 – 10 734, rok 1930 – 11 347, rok 1940 – 13 045), napriek tomu sa stavebný ruch nezastavil. V roku 1920 bola postavená pozoruhodná secesná Kamenná vila, v roku 1928 bol dokončený Národný dom. Z 30. rokov pochádza viacero funkcionalistických stavieb. V roku 1930 postavili Okresnú nemocenskú poisťovňu (dnešná poliklinika), v roku 1934 učiteľský ústav, o dva roky nato filiálku pražskej mestskej sporiteľne vedľa mestskej veže, ako aj vysielač. Notársku ubytovňu a dom štátnych zamestnancov, ktorá sa dnes využíva ako poliklinika, dokončili v roku 1937. Tesne pred zánikom Česko–Slovenska vybudovali mestské nájomné domy pre vojenských gážistov. Mimo hlavného prúdu modernej architektúry stojí neorenesančná filiálka Národnej banky z roku 1932.

Mesto zostalo obchodným a peňažným centrom, dobudovaním železničnej trate Zvolen – Vrútky a Banská Bystrica – Červená Skala vzrástol jeho význam ako dopravného uzla. Vzniklo niekoľko menších kovovýrobných, potravinárskych a stavebných podnikov, ale zaniklo niekoľko podnikov z predchádzajúceho obdobia (nábytková továreň, textilky). V rokoch svetovej hospodárskej krízy boli aj tu vysoká nezamestnanosť a početné štrajky. Veľký rozvoj dosiahlo školstvo a kultúra. Školstvo sa poslovenčilo, za pomoci českých profesorov dosiahlo dobrú úroveň. Okrem gymnázia bolo v meste viac odborných škôl (obchodná akadémia, škola pre ženské povolania, učiteľský ústav a strojnícka priemyselná škola – tieto dve boli umiestnené do nových budov). Z mnohých divadelných ochotníckych súborov vzniklo Mestské divadelné združenie, z ktorého radov vyšlo niekoľko popredných slovenských profesionálnych hercov. Žiakom hudobného skladateľa V. Figuša-Bystrého tu bol okrem iných Ján Cikker.

V roku 1940 sa stáva sídlom novej Pohronskej župy. Postavila sa nová ľudová škola (rok 1939), budova Spojených elektrární (rok 1941) a stavala sa nová železničná stanica.

Od roku 1941 vznikali protifašistické odbojové skupiny medzi dôstojníkmi Veliteľstva pozemných vojsk slovenskej armády, sídliaceho v meste. Pod politickým vedením Slovenskej národnej rady sa tu v roku 1944 vytvorilo Vojenské ústredie, vojenský orgán pre prípravu Slovenského národného povstania, ktorý riadil konšpiračnú činnosť v armáde. Po vstupe nemeckých okupačných vojsk uskutočnil dňa 29. augusta 1944 protifašistický prevrat a veliteľ Vojenského ústredia pplk. Ján Golian vydal armáde rozkaz postaviť sa okupačným vojskám na odpor. Prevrat dovŕšili partizáni 1. Stalinovej brigády, brigády Jánošík a kpt. Nálepku, ktorí dňa 30. augusta 1944 vstúpili do mesta. V ten deň začal z Banskej Bystrice vysielať Slobodný slovenský vysielač.

Pamätník Sovietskej armády na Námestí SNP

Po vypuknutí SNP sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským a administratívnym centrom povstaleckého Slovenska. Sídlili tu vedúce sily povstania – Slovenská národná rada, Veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku, prišla sem delegácia čs. emigrantskej vlády v Londýne a predstavitelia moskovského vedenia KSČ. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia. Z mesta sa riadil ozbrojený boj i uskutočňovanie základných ekonomických a spoločenských premien. V septembri 1944 začal vychádzať ústredný orgán ÚV KSS Pravda, týždenník Nové slovo, nástenné noviny Hlas ľudu a iné. Dňa 17. septembra 1944 sa uskutočnil zjednocovací zjazd KSS a sociálnej demokracie.

Už v septembri 1944 zažila Banská Bystrica nemecké bombardovanie, keď bomby zasiahli Slobodný slovenský vysielač. Koncom októbra sa vojenská situácia rýchlo zhoršovala, povstalci mesto takmer bez boja opustili a Nemci ho 27. októbra 1944 obsadili. Zatkli a väznili vyše 2 tisíc ľudí. Dňa 30. októbra gen. Hermann Höfle za spoluúčasti predstaviteľov slovenskej vlády na čele s prezidentom Jozefom Tisom usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť. Jozef Tiso slúžil omšu, vyznamenal príslušníkov Waffen-SS a verejne poďakoval Hitlerovi.[12]. Okupácia mesta trvala 5 mesiacov, oslobodené bolo vojskami sovietskej a rumunskej armády 25. marca 1945.[13]

V rokoch 1949 – 1960 sídlom Banskobystrického kraja, potom do roku 1990 Stredoslovenského kraja. Bola politickým, hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska. Banská Bystrica zaznamenala v tomto období značné územné rozšírenie, pripojili sa k nej obce Jakub, Kostiviarska, Kremnička, Kynceľová, Laskomerské, Majer, Malachov, Radvaň – Kráľová, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Šalková a Nemce. Počet obyvateľov sa zvýšil z 13 605 v roku 1950 na 22 529 v roku 1960, na 46 846 v roku 1970 a do roku 1989 stúpol na takmer 80 tisíc.

V 40. – 50. rokoch boli okrem prvých tehlových sídlisk (Na Fortničke, Na Uhlisku, prvá časť sídliska Fončorda – nové Kalište, Prednádražie), postavené budovy bývalého Okresného národného výboru (rok 1949), polikliniky (rok 1951), dokončená železničná stanica. Bývalý Krajský národný výbor, dnešný mestský úrad, pochádza z roku 1957 a je príkladom architektúry socialistického realizmu. Od 60. rokov začala rozsiahla výstavba panelových sídlisk, ktorá pokračovala aj v 70. rokoch (hlavne ďalšie časti Fončordy, v 1. polovici 60. rokov prvé výškové vežové domy z montovaného betónu na Prednádraží, neskôr sídlisko v Radvani). V roku 1969 bol otvorený pamätník SNP a hotel Lux, potom obchodný dom Prior. Počas 70. rokov sa postupne realizovala nová budova nemocnice. V 80. rokoch vznikli sídliská v okrajových častiach Podlavice a Sásová. Okrem toho sa vybudoval štadión na Štiavničkách, krytý zimný štadión, kryté plavárne, telocvične. Postavila sa rýchlostná cesta do Zvolena, celkom na sklonku socializmu v auguste 1989 začali v meste premávať trolejbusy.

Historické centrum ostalo na rozdiel od iných slovenských miest ušetrené od väčších zásahov. Pamiatky sa priebežne opravovali, fasády meštianskych domov dostávali nový náter. Thurzov dom bol zrekonštruovaný už v prvej polovici 50. rokov, ostatné objekty neskôr (napr. mestská veža okolo roku 1970, barbakán okolo roku 1980).

Rozvinulo sa hospodárstvo, za socializmu bol v Banskej Bystrici zastúpený priemysel energetický (Stredoslovenské energetické závody), hutnícky (závody SNP), elektrotechnický (Tesla), drevospracujúci (Smrečina), odevný (Slovenka, Modrotlač), potravinársky (pivovar, konzerváreň, liehovar), stavebných hmôt (Stredoslovenská cementáreň, Ipeľské tehelne, Stredoslovenský kameňopriemysel), stavebný (Pozemné stavby, Stavoindustria), polygrafický (Tlačiarne SNP).

Rozvoj zaznamenalo aj školstvo a kultúra, hoci pod dohľadom KSČ.

Nová radnica na Námestí SNP

Mesto sa delí na 19 mestských častí: Banská Bystrica, Fončorda, Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Pršianska Terasa, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uhlisko, Uľanka.[14][15] Katastrálnych území je 9: Banská Bystrica, Kostiviarska, Kremnička, Podlavice, Radvaň, Sásová, Senica, Šalková a Uľanka.[14][15]

Obyvatelia mesta volili každoročne svojho richtára[16]. Richtár bol hlavou mestskej vrchnosti, spravoval verejný aj súkromný život v meste, mal povinnosť vykonať výročné zúčtovanie mesta[17]. Dnes sa primátor mestá volí každé štyri roky v komunálnych voľbách. Súčasným primátorom je od novembra 2014 Ján Nosko.[18][19] Zástupcami primátora sú Jakub Gajdošík a Martin Turčan.[20]. Prednostom Mestského úradu je Mgr. Miroslav Rybár.[21]

Mestské zastupiteľstvo Banskej Bystrice má 31 poslancov. Zloženie mestského zastupiteľstva po voľbách v roku 2018 je nasledovné: Banskobystrická alternatíva (8 poslancov), Klub nezávislých poslancov (8), koalícia SMER - SD a SNS (8), Banskobystrická pravica (3), Srdcom Bystričania (3) a jedna nezaradená poslankyňa.[22] Poslanci sú rozdelení do siedmich volebných obvodov: č. 1 (Centrum), č. 2 (Podlavice, Skubín, Uľanka, Jakub, Kostiviarska, Karlovo), č. 3 (Senica, Šalková, Majer, Uhlisko), 4 (Iliaš, Rakytovce, Kremnička, Kráľová, Podháj), č. 5 (Radvaň), č. 6 (Fončorda), č. 7 (Sásová, Rudlová).[23] Rozdelenie na sedem obvodov platí od roku 2018.[24] Mestské zastupiteľstvo sa stretáva približne raz za mesiac.[25]

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie, farský kostol je jednoloďová pozdnegotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou, ktorá bola založená v 13. storočí ešte ako románska. Z tohto obdobia sa zachovala spodná časť veže so zduženými románskymi oknami.[26] Kostol prešiel gotickou prestavbou v 14. a 15. storočí. Z obdobia po roku 1470 pochádzajú južné kaplnky sv. Ondreja a Tela Kristovho a severná kaplnka sv. Barbory. Napriek viacerým ničivým požiarom sa v interiéri zachovalo množstvo gotických detilov. Z dielne Majstra Pavla z Levoče pochádza oltár sv. Barbory v kaplnke zasvätenej tejto svätici z roku 1509. K ďalším hodnotným prvkom patrí gotická bronzová krstiteľnica z roku 1475, dielo majstra Jodoka či socha Kristus na Olivovej hore. Kostol bol barokozovaný okolo roku 1761, kedy kostol zachvátil ničivý požiar.[27] Vznikla tak baroková výmaľba klenieb od Antona Schmidta a hlavný oltár s obrazmi Nanebovzatie Panny Márie a Svätej trojice od J. L. Krackera z roku 1774.

• 
  Kostol Nanebovzatia Panny Márie
• 
• 
• 
  Interiér kostola
• 
  Oltár od Majstra Pavla
• 
  Gotická krstiteľnica

• Kostol sv. Kríža, slovenský kostol je jednoloďová neskorogotická stavba na nepravidelnom pôdoryse bez veže z druhej polovice 15. storočia.[28] Kostol je súčasťou opevnenia bystrického hradu, priamo prepojený s Pisárskou baštou. Oba objekty vznikli súčasne. Okolo roku 1492 je pôvodná kaplnka rozšírená k objektu Matejovho domu, s ktorým je prepojená emporou. Kostol prešiel úpravami okolo roku 1561, kedy došlo k zvýšeniu lode do dnešnej podoby. Počas reformácie bol kostol evanjelický, po odobratí kostola prevzali stavbu Jezuiti, ktorí ju barokovo upravili.
• Evanjelický kostol, jednoloďová empírová stavba na pôdoryse gréckeho kríža, bez veže, z rokov 1803 – 1807.[29] Interiér je riešený ako centrálny eliptický priestor s dvoma úrovňami empora. Na oltári sa nachádza obraz žehnajúceho Krista. Hlavnej fasáde dominuje rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Na osy rizalitu je umiestnený portikus nesený dvoma toskánskymi stĺpmi. Nad ním sa nachádza termálne okno. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi.

• 
  Kostol sv. Kríža
• 
  Matejov dom
• 
  Evanjelický kostol

Stredoveké centrum mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál Mestského hradu bol vyhlásený za národnú pamiatku. Okrem samotného hradu sa to týka Kostola Nanebovzatia Panny Márie, takzvaného farského. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka, ale hosťoval aj samotného kráľa. V areáli sa nachádza aj stará radnica, tzv. Prétorium.

Na Námestí SNP sa nachádza Katedrála svätého Františka Xaverského ako aj biskupský palác. Rovnako je tu aj zrekonštruovaná radnica, domy bohatých obyvateľov mesta: Thurzov dom, Benického dom, naklonená mestská hodinová veža a ďalšie pamiatky. Ďalšie historické pamiatky sa nachádzajú mimo centra mesta: Kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihányiovský kaštieľ. Medzi modernejšie stavby patrí Pamätník SNP. Toto dielo architekta Dušana Kuzmu bolo dokončené v roku 1969. Staviteľstvo 21. storočia sa prejavilo na Europa Business Center. Budova je najvyššia v meste a zároveň Stavba roka 2009.[30]

Pozri aj: Stavby v Banskej Bystrici

Národný dom na Národnej ulici je sídlom Štátnej opery

V Banskej Bystrici pôsobí niekoľko divadiel. Štátna opera uvádza operné, muzikálové a baletné predstavenia. Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici ako jediné divadlo na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Bábkové divadlo na rázcestí sa zaoberá jednak bábkarským umením pre deti a dospelých ale aj inými formami divadla. Moderné tanečné umenie zastupuje Štúdio tanca. V meste pôsobí aj viacero umeleckých škôl, ktoré poriadajú koncerty svojich študentov a pedagógov. V Banskej Bystrici sa tiež koná medzinárodné bienále bábkarskej tvorby, Bábkarská Bystrica. Vo dvore Beniczkého pasáže v centre mesta od roku 2011 sídli kultúrne centrum Záhrada, ktoré poskytuje priestor pre prezentáciu a tvorbu komunitného a súčasného umenia všetkých žánrov. Priľahlý záhradný park slúži ako verejná oddychová zóna pre návštevníkov a obyvateľov mesta.

• Stredoslovenské múzeum – Thurzov dom (Nám. SNP 4)
• Pamätník SNP v Banskej Bystrici (Kapitulská ul. 23)
• Literárne a hudobné múzeum (Lazovná ul. 9)
• Stredoslovenská galéria (Dolná ul. 8), jej súčasťou je aj stála expozícia Dominika Skuteckého (Horná ul. 55)
• Poštové múzeum, (Partizánska cesta 9)

V roku 2016 mesto zaznamenalo 24% rast v počte návštevníkov, počet prenocovaní sa zvýšil o 27%. Tržby ubytovacích zariadení sa zvýšili o 37% a zvýšila sa aj ich kapacita. Mesto z daní na ubytovanie získala približne 26 000 eur.[31] K 30. júnu 2015 bolo v banskobystrickom okrese 124 ubytovacích zariadení, ktoré využilo 39 552 návštevníkov.[32]

• Slováci – 94,74 %
• Česi – 1,39 %
• Rómovia – 0,54 %
• Maďari – 0,54 %
• Nemci – 0,06 %
• Ukrajinci – 0,05 %

a iní

• rímskokatolíci – 46,57 %
• bez vyznania – 30,17 %
• evanjelici a. v. – 13,94 %
• gréckokatolíci – 1,03 %
• pravoslávni – 0,24 %

a iní

Trolejbus pri Srdiečku

Mestská doprava v Banskej Bystrici je osobitná dvoma dopravcami. Dopravný podnik mesta Banská Bystrica poskytuje trolejbusovú dopravu (linky 1 – 8), SAD Zvolen zabezpečuje autobusové linky MHD (20 – 100).[35] V rámci obvodu MHD je možné použiť aj prímestské linky za MHD ceny a doklady.[36]

V júli 2020 mesto oznámilo vyhlásenie verejného obstarávania na prevádzku mestskej hromadnej dopravy. Súťaž má dve časti: autobusovú a trolejbusovú dopravu a mesto chce vysúťažiť dvoch partnerov, ktorí by od 1. januára 2021 prevádkovali MHD na 10 rokov. Medzi požiadavky mesta na dopracov patrí ekológia a moderné technológie.[37]

Autobusová stanica, kde zastavujú diaľkové, prímestské aj mestské linky sa sa nachádza neďaleko železničnej stanice. Pôvodná stanica, v súčasnosti už nahradená novou, bola v prerušenej výstavbe od roku 1983, v roku 1990 bola prerušená stavba časti so zázemím.[38] Napriek svojmu veku a stavu slúžila táto stanica až do roku 2015, kedy, po viacerých predchádzajúcich neúspešných pokusoch o nápravu situácie, sa nový investor pustil do búracích prác a cestujúca verejnosť bola dočasne premiestnená na dočasnú stanicu na parkovisku na Mičinskej ceste. V januári 2015 nový primátor mesta Ján Nosko vyhlásil, že na Vianoce 2016 bude stáť nová dvojposchodová budova, čo sa však nakoniec neukázalo ako pravdivé vyhlásenie. Podľa informácií z júla 2017 mala stanica byť sprevádzkovaná začiatkom septembra 2017, čo sa, napriek pochybám, stalo - síce o dva týždne neskôr, ale konečne predsa - skutočnosťou.[39]

Banská Bystrica sa nachádza na križovatke trate Zvolen – Vrútky, ktorá je v úseku Zvolen – Banská Bystrica elektrifikovaná a trate Banská Bystrica – Červená Skala, ktorá elektrifikovaná nie je. Obe trate sú jednokoľajné. Železničná stanica Banská Bystrica sa nachádza v blízkosti autobusovej stanice. Železničná zastávka Banská Bystrica-mesto sa nachádza bližšie k centru mesta. Na území mesta sa nachádzajú tiež stanice Kostiviarska, Radvaň, Šalková a Uľanka.

R1 v Radvani, v pozadí Europa Business Center, najvyššia budova mesta

Banská Bystrici leží na križovatke viacerých cestných ťahov. Z juhu je napojená na R1 a I/69 (smer Zvolen), z východu na I/66 (smer Brezno) a zo severu na I/59 (smer horský priechod Donovaly). Mestom prechádza viacero ciest druhej a tretej triedy. Od apríla 2009[40] bol vo výstavbe Severný obchvat mesta ako pokračovanie trasy R1. Jeho trasa vedie z cesty I/59 v mestskej časti Karlovo, prechádza medzi centrom mesta a mestskou časťou Sásová a napája sa na cestu I/66 smerom na Brezno. Diaľková doprava v smeroch Zvolen-Brezno a Ružomberok-Brezno sa tak vyhýba centru mesta. Obchvat má dĺžku dĺžku 5,672 km.[40] Otvorený bol 27. júla 2012.[41]

Ďalej je plánované pokračovanie R1 smerom na Slovenskú Ľupču a cez hrebeň Nízkych Tatier do Ružomberka.[42]

Od 22. júna 2012 premáva cyklobus z mesta na Králiky a Kráľovu studňu vo Veľkej Fatre. Cestovné je 1 €, dopravu dotuje samospráva mesta a Banskobystrický samosprávny kraj. Premávať bude počas letných víkendov a sviatkov.[43] Vybudovanie a rozšírenie cyklotrás je súčasťou Rozvojového programu mesta na roky 2008 - 2010 - 2014.[44] V roku 2016 bol plán vybudovať 25 kilometrov cyklociest, ktoré by prepojili mestské časti s centrom mesta. Na tento účel bolo určených 360 000 eur. Cyklotrasa z Podlavíc na Hušták bola v septembri 2016 vo fáze stavebného povolenia.[45]

Na prelome mája a júna 2019 bolo na stanici vybudované cyklistické stanovište umožňujúce odloženie bicykla, použitie pumpy či nabíjanie elektrobicyklov.[46]

Pri Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta funguje stanica vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby s volacím znakom Krištof 02. Neďaleko mesta sa nachádza medzinárodné Letisko Sliač.

Heliportom disponuje aj Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb.[47]

Rektorát Univerzity Mateja Bela

V Banskej Bystrici majú sídlo dve verejné vysoké školy, dve súkromné vysoké školy a fakulta štátnej vysokej školy[48]:

• Akadémia umení
• Univerzita Mateja Bela
• Fakulta zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity

Na území mesta pôsobia nasledovné stredné školy[49]:

• Gymnázium Andreja Sládkoviča
• Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského
• Gymnázium Mikuláša Kováča
• Športové gymnázium Banská Bystrica

• Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici
• Katolícke gymnázium Štefana Moysesa

• Konzervatórium Jána Levoslava Bellu
• Obchodná akadémia
• Spojená škola (Stredná odborná škola automobilová, podnikania, elektrotechnická)
• Spojená škola (Kremnička) (Stredná odborná škola stavebná, SPŠ stavebná)
• Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša
• Stredná zdravotnícka škola
• Stredná odborná škola, Tajovského 30
• Stredná odborná škola, Pod Bánošom 80
• Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu

• Odborné učilište internátne Viliama Gaňu

• Súkromné gymnázium Orbis eruditionis
• Súkromná obchodná akadémia

Na území mesta pôsobia nasledovné základné školy:[50]

Základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Banská Bystrica

Budova Základnej školy Slobodného slovenského vysielača

• Základná škola, Bakossova 5
• Základná škola, Ďumbierska 17
• Základná škola Jozefa Gregora Tajovského, Gaštanová 12
• Základná škola, Golianova 8
• Základná škola, Hronská 47
• Základná škola, Moskovská 2
• Základná škola, Pieninská 27
• Základná škola, Radvanská 1
• Základná škola, Sitnianska 32
• Základná škola, Spojová 14
• Základná škola SSV, Skuteckého 8
• Základná škola, Trieda SNP 20
• Základná umelecká škola J. Cikkera, Štefánikovo nábrežie 6

Súkromné základné školy

• Základná škola Fantázia, Magurská 16
• Základná škola Dráčik, Mládežnícka 51
• Základná škola U Filipa, Ružová 14
• Súkromná umelecká základná škola Róberta Tatára, Okružná 2
• Súkromná umelecká škola, Námestie Slobody 3

Cirkevné základné školy

• Základná škola s materskou školou Štefana Moysesa, Nám. Štefana Moysesa 23 (rímskokatolícka cirkev)
• Základná škola Narnia, Okružná 2 (Cirkev bratská)

Základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Obvodného úradu Banská Bystrica (Špeciálne základné školy)

• Špeciálna základná škola, Ďumbierska 15
• Základná škola pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou, Nám. L. Svobodu 4

V Banskej Bystrici v roku 2013 bolo 27 materských škôl[51], ktorých zriaďovateľom bolo mesto Banská Bystrica. Dve zariadenia (Špeciálna materská škola, Detské integračné centrum) boli v zriaďovateľskej pôsobnosti Obvodného úradu Banská Bystrica a takisto tu pôsobili tri súkromné materské školy.[51]

Osobnosti pôsobiace v meste, o ktorých nie sú dostupné informácie potvrdzujúce, že boli zároveň banskobystrickými rodákmi:

• J. Kameník – staviteľ, ktorý podľa mestskej knihy účtov z roku 1546 pracoval pri prestavbe radnice na zaklenutí miestnosti[54]
• Ján Maixner (iné zápisy: Meyxner, Meixner; žil v 16. storočí) – baník mediarskeho podniku Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti v Banskej Bystrici, jeden z vodcov baníckeho povstania (1525 – 1526)[55]
• Štefan Joachim (žil na prelome 16. a 17. storočia) – pedagóg, ako rektor miestneho evanjelického gymnázia v rokoch 1618 – 1619[56]
• Hans Mihey (iný zápis: Mihay) – zlatník, v Banskej Bystrici dokázateľne pôsobiaci v rokoch 1641 – 1658[57]
• Zacharias Allert (iný zápis: Albert Allerdt; žil v 17. až 18. storočí) – zlatník v meste, spomínaný v rokoch 1693 – 1701[58]
• Michael Ramszler (iné zápisy: Ramsler, Rambszler; žil v 18. storočí) – zlatník, ktorý sa vyučil u otca v Banskej Bystrici a za majstra bol prijatý 1. marca 1734 (spomínaný 1734 – 1753)[59][60]
• František Folgern (iný zápis: Franciscus) – v rokoch 1829 – 1849 cantor canonicus v kapitulskom kostole v Banskej Bystrici; zaviedol gregoriánsky spev.
• Ing. Juraj Kelemen (žil v 19. – 20. storočí) – lyžiar a športový funkcionár, ktorý bol priekopníkom lyžovania a organizátorom športových podujatí v Banskej Bystrici, taktiež predseda SKI-klubu v Banskej Bystrici od roku 1929[61][62]
• Dominik Skutecký, maliar