Letisko Sliač

Medzi novinky v lete 2015 budú patriť lety na grécku Krétu a do egyptskej Hurghady, ktoré bude zabezpečovať egyptská letecká spoločnosť Fly Egypt. Ako po iné roky, lietať sa bude aj do Burgasu v Bulharsku a do Antalye v Turecku.[22][23].

V letnej sezóne 2014 boli z letiska prevádzkované charterové lety na Letisko Burgas v Bulharsku a do tureckej Antalye. Lety zabezpečovali spoločnosti Travel Service, Bulgarian Air Charter a Corendon Airlines. Lety do Grécka a na Severný Cyprus sa zabezpečiť nepodarili.
Za sezónu sa odbavilo 20 387 cestujúcich a na letisku sa uskutočnilo 140 pohybov s priemernou obsadenosťou 86,19 %.[24]

V sezóne 2013 letisko zabezpečovalo charterové lety tureckej Antalye a bulharského Burgasu. Od ďalšej sezóny sa mala ponuka rozšíriť o lety do Grécka a na severný Cyprus.[9]

V januári 2012 letecká spoločnosť Job Air oznámila spustenie pravidelnej linky zo Sliača do Viedne od 26. marca. Malo sa lietať každý pracovný deň ráno aj večer s 33-miestnym lietadlom Saab 340. Vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja spolupracovalo s letiskom na podpore tejto linky a prípadnú stratu prevádzkovateľa malo prvých 9 mesiacov vykrývať.[25] Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, Vladimíra Maňku, kraj rokoval s viacerými dopravcami. Spoločnosť Job Air predložila aj svoju ponuku. Rokovania tiež prebehli s predstaviteľmi spoločnosti Lauda Air vo Viedni. Rokovať chcel Maňka aj v Berlíne a v Prahe.[26] Predmetom rokovania bol aj príspevok na pravidelnú prevádzku nakoľko Maňka nepredpokladal, že prvé dva či tri roky prevádzky budú ziskové. Na financovaní sa mali podieľať významné spoločnosti ako aj samotný samosprávny kraj. Maňka veril tomu, že „na budúci rok 2012 sa z letiska Sliač bude opäť lietať pravidelne“.[26] Linku do Viedne sa nakoniec v sezóne 2012 nepodarilo sprevádzkovať, spoločnosť Job Air 25. februára 2012 zrušila linku Ostrava – Viedeň, ktorý mal na linku nadväzovať.[27] Ako dôvod rušenia uviedla ekonomické dôvody.[28] Pri otváraní nového terminálu, v júli 2012, vedenie letiska označilo za cieľ poskytovať aspoň dve pravidelné linky a zavedenie charterových letov aj v zimnom období.[7]

Podľa zdrojov Vzdušných síl OS SR bolo k 4. máju na sezónu 2012 naplánovaných 128 charterových letov.[29] Podľa cestovného poriadku, v júni 2012, boli naplánované lety do bulharských a tureckých destinácií.[30] Letisko malo v júni 2012 v zámere vyhlásiť tender na prevádzkovanie letov pričom minimum by malo byť aspoň 5 spojov týždenne do Prahy a Viedne.[31] V roku 2012 boli rozbehnuté rokovania BBSK s ruskými, ale predovšetkým čínskymi partnermi, ktorí majú záujem o rozvoj leteckej dopravy na Sliači.[32]

Po znovuotvorení letiska, v júni 2011, boli v príprave lety do Bydhošti, Prahy a Viedne.[17] Nakoniec sa začalo lietať do Burgasu a Antalye. Zazmluvnených malo byť podľa ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Jána Figeľa, takmer 60 charterových letov.[17] Od otvorenia, v júni 2011, do konca letnej sezóny 2011 v septembri letisko vybavilo asi 15 000 turistov. Tri letecké spoločnosti pritom vykonali 55 charterových letov do bulharského Burgasu a tureckej Antalye.[26] Marketingový manažér letiska Milan Ligoš zhodnotil rok 2011 ako dobrý s tým, že počet prepravených osôb bol o 60 percent vyšší ako v rokoch pred rekonštrukciou plochy letiska.[26] V pláne bolo rokovanie s leteckými spoločnosťami a výstavba nového terminálu.[26]

Jediná pravidelná linka, ktorá bola na letisku prevádzkovaná, bola linka českej leteckej spoločnosti ČSA na trase Praha – Sliač – Praha. Na tejto trase sa lietalo od 28. júla 2003. V roku 2007, od 25. marca, sa lietalo aj na trase Poprad-Tatry – Sliač – Praha – Sliač – Poprad-Tatry, ale 1. decembra 2007 linka zanikla. Na tejto linke lietali České aerolinie s lietadlom ATR 42-500 alebo ATR 42-300. Na linke z Prahy na Sliač a späť lietalo 47-miestne lietadlo ATR 42-300 alebo ATR 42-400, a neskôr aj 46-miestne ATR 42-500 Českých aerolinií. Linka bola v prevádzke do 7. januára 2008, nakoľko Železiarne Podbrezová, ktoré sa na financovaní linky podieľali, už ďalej nezvládali vykrývať stratu, ktorá každým letom s priemernou obsadenosťou 46% vznikala.[33]

Okrem pravidelnej linky boli z letiska realizované aj charterové linky pre cestovné kancelárie do rôznych destinácii, prevažne do Čiernej Hory. Posledná sezóna, v ktorej sa lietali charterové linky zo Sliača, bola v roku 2007. Neskôr boli pozastavené v dôsledku prác na letisku.[34]

Od roku 1956 na Sliači pôsobil Aeroklub Banská Bystrica. Jeho hangár bol v roku 2001 označený ako prebytočný majetok a odpredaný do rúk Ministerstva dopravy SR. Po 50 rokoch pôsobenia, v roku 2006, tak boli členovia aeroklubu nútení presťahovať sa do nových priestorov v Očovej.[42]

Práce na rekonštrukcii a predĺžení dráhy 18/36

Od 6. mája 2009 prebiehala na letisku rekonštrukcia a predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy, ktorá zabraňovala akýmkoľvek príletom a odletom vojenských aj civilných lietadiel.[43] Rekonštrukciu podstúpila aj vybavovacia plocha pre lietadlá, postavené bolo tiež nové parkovisko. Taktiež boli obnovené a čiastočne rozšírené priestory terminálu pre cestujúcich.[44] Zároveň v rokoch 2005 až 2008 prebehlo zlepšovanie odbavovacích priestorov a opatrenia na zvyšovanie bezpečnosti. Tieto úpravy zvýšia konkurencieschopnosť letiska, ktoré bude spĺňať normy Európskej únie ako aj ICAO.[45] Koncom mája 2010 boli rekonštrukčné a stavebné práce na vzletovej a pristávacej dráhe ukončené. Letisko bolo oficiálne odovzdané do používania Ozbrojeným silám SR 25. mája 2010.[46]

Prvý civilný let po rekonštrukcii odletel 16. júna 2010 o 4:20 do Bulharska. Podľa webu letiska išlo o Boeing 737-800.[47] Vtedajší minister obrany Ľubomír Galko vyhlásil, že „počas letnej sezóny pritom zo Sliača odlieta alebo pristáva minimálne jeden charterový let denne“.[40]

Po dokončení rekonštrukcie dráhy bola 10. februára 2012 začatá prvá fáza stavby nového odletového terminálu za takmer 830 000 €. Uvedené investície boli financované aj z fondov Európskej únie a NATO.[8][48] Inžinierske siete potrebné pre tento terminál boli pripravené počas predošlej fázy rekonštrukcie.[17] Terminál letisku mal umožniť prijímať 250 pasažierov naraz.[26] Samotná výstavba terminálu a triediarne batožín začala poklepaním základného kameňa ministrom Jánom Figeľom, krajským županom Vladimírom Maňkom, riaditeľom letiska a riaditeľom investičnej spoločnosti.[49] Práce na termináli trvali štyri mesiace, termín ukončenia prvej fázy bol jún 2012.[50] Podľa riaditeľa letiska „cestujúcim budú slúžiť tri pulty na vybavenie, moderný systém odberu a triedenia batožín“. Cestujúci ani pracovníci tak už nebudú musieť s batožinou manipulovať ručne.[49] Kapacita terminálu bude 250 pasažierov, alebo dva lety. V prípade pokračovania trendu stúpania počtu pasažierov bude po dokončení všetkých troch fáz výstavby, v roku 2015, letisko schopné prijať 600 pasažierov.[50] Podľa údajov letiska je rozpočet stavby 2,5 milióna €, z toho Ministerstvo dopravy prispelo 723 000 €, zvyšok financuje letisko formou úveru.[49] Nový terminál s dvomi odletovými bránami bol otvorený na začiatku júla 2012.[6] Výstavba terminálu trvala len 152 dní.[7] Podľa spravodajského servera bbonline.sk "Súčasný terminál dokázal vybaviť naraz iba 200 pasažierov, po rekonštrukcii to je 300 a výhľadovo je možné rozšíriť kapacitu na 600 pasažierov."[7]

Slovensko bude kvôli nákupu nových amerických stíhačiek F-16V výrazne rekonštruovať leteckú základňu Sliač. Zámer počíta okrem iného s výstavbou nových rolovacích dráh, ale aj s modernizáciou existujúcej infraštruktúry základne. Práce na modernizácii vojenského letiska, ktoré ministerstvo obrany chce financovať z vlastných zdrojov vo výške 55 miliónov eur, by mali byť hotové do roku 2022, kedy Slovensko dostane prvé americké stíhačky F-16C/D block70/72.[51]

Po technickej a bezpečnostnej analýze bude jasné či sa na letisku budú naďalej prevádzkovať civilné lety. Letisko by malo byť uzavreté na dva roky.[52]