Trenčín

Trenčín (lat. Trentsinium alebo Laugaricio, nem. Trentschin, maď. Trencsén) je jedno z troch najstarších slovenských miest a zároveň najväčšie a krajské mesto Trenčianskeho kraja.

O iných významoch výrazu Trenčín pozri Trenčín (rozlišovacia stránka).
Trenčín
mesto
Pohľad na Trenčiansky hrad a historické domy na Mierovom námestí.
Štát Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Považie
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 217 m n. m.
Súradnice 48°53′39″S 18°02′26″V
Najvyšší bod Svitava
 - výška 700 m n. m.
Rozloha 82 km² (8 200 ha) [1]
Obyvateľstvo 55 383 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 675,4 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1111
Primátor Richard Rybníček[3] (nezávislý)
PSČ 911 01 - 08
ŠÚJ 505820
EČV TN, TC, TE
Tel. predvoľba +421-32
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Mierové Námestie 2
911 64 Trenčín
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 032 / 650 43 11
Fax 032 / 743 28 36
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Trenčín
Webová stránka: trencin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál
Pohľad na juhozápadnú časť centra mesta z hradu.

Trenčín sa nachádza v severo-západnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný Trenčiansky hrad. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.

Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín.

Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnúce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom a Ilava.

Geografia

Vodné toky

  • Cez mesto preteká rieka Váh, do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva Nosický kanál. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje Biskupický kanál.
  • Na území mesta ďalej pri Sihoti do Nosického kanála Váhu ústi potok Teplička (do nej zľava Opatovský potok a Kubranský potok), sprava sa do Váhu vlieva Orechovský potok.
  • Západnou časťou mesta preteká ešte Zlatovský potok, ktorý sa pod mestom vlieva do Drietomice. Južným okrajom územia mesta tečie aj Lavičkový potok, ktorý je pravostranným prítokom Soblahovského potoka.
  • Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu.

Pohoria

  • Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
  • Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu (363 m n. m.) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou lesoparku Brezina.

Dejiny

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností – Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiána. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku 166 do 180 – markomanských vojen.

Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.

Pamätník gen. M. R. Štefánika

Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 – 1708. 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami Soblahov, Trenčianska Turná a Mníchova Lehota odohrala bitka medzi vojskami Siegberta Heistera a Františka II. Rákociho. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili železnicu. Výstavba Považskej železnice sa po mnohých prieťahoch začala až v roku 1875, ale po dosiahnutí Nového Mesta nad Váhom (1. júna 1876) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla 1879) sa železničná trať predĺžila do Istebníka, pričom železničná stanica v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do Žiliny mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra 1883. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na Košicko-bohumínsku trať, zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať Sereď – Galanta, a tak mal Trenčín priame spojenie s Viedňou aj s Budapešťou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra 1888, sa začala doprava aj na železničnej trati Trenčianska Teplá – Vlára – Uherský Brod, čím sa sprístupnila aj cesta do Brna.[4] Železničné spojenie Považia s Ponitrím teda železnica z Trenčína do Topoľčian bola vybudovaná v roku 1901. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj priemyslu. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej Česko–slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30. augusta 1944. Bolo tu zriadené veliteľstvo Sicherheitsdienstu a Gestapa a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do Mauthausenu. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez Váh. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili 10. apríla 1945, hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku 1948 bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80.-tych rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy.

Po roku 1989 sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom[5].

Pamiatky

Trenčiansky hrad
Synagóga v Trenčíne
  • Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľský a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia.
  • Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 s cieľom umožnniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978 – 1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
  • Farský kostol Narodenia Panny Márie
  • Kostol sv. Kozmu a Damiána v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. 13. stor.
  • Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
  • Mestská brána je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
  • Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z roku 179 ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za hotelom Elizabeth.
  • Morový stĺp so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana grófa Mikuláša Ilešháziho.
  • Kostol a kláštor piaristov (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V súčasnosti (máj 2016) prebieha jeho vonkajšia rekonštrukcia.
  • Evanjelický kostol postavený okolo roku 1795
  • Kaplnka sv. Anny je kaplnka postavená v r. 1789 na nám. sv. Anny.
  • Židovská synagóga neologického štýlu bola postavená v roku 1913 na mieste staršej synagógy.
  • Katov dom v Trenčíne je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici.

Členenie mesta

Časti mesta

Trenčín má 4 hlavné mestské časti:

Železničná stanica a budova Generálneho štábu Ozbrojených síl v mestskej časti Sihoť.
Panelová výstavba na sídlisku Juh.

Ulice a námestia

Evanjelický kostol a. v.
Ulice
  • počet ulíc: 300
  • počet námestí: 9

Námestia

  • Mierové námestie
  • Štúrovo námestie
  • Námestie sv. Anny
  • Námestie SNP
  • Holubyho námestie
  • Slnečné námestie
  • Námestie Dr. prof. Hlaváča
  • Mariánske námestie
  • Námestie sv. rodiny

Rozloha a katastrálne územie

Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu):

  • Hanzlíková 511,90 ha (1976)
  • Istebník 484,50 ha (1972)
  • Kubrá 764,30 ha (1975)
  • Kubrica 670,00 ha (1975)
  • Orechové 387,70 ha (1972)
  • Opatová 1 422,20 ha (1985)
  • Trenčianske Biskupice 750,10 ha (1965)
  • Záblatie 883,60 ha (1985)
  • Zlatovce 807,30 ha (1976)
  • Trenčín 1 518,10 ha

Rozloha spolu: 8 199,70 ha

Hustota osídlenia na km²: 720,05 osôb na km²

Symboly mesta

Erb

Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku 1324. Základom erbu Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu johanitov v meste.[6] Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna).

V 70.tych rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však, našťastie, nebola realizovaná.

Vlajka

Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom roku vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.[7]

Politika

Mešťanostovia a starostovia

  • 1887 – 1918 – Ernest Ucsnay (mešťanosta)
  • 1918 – 1919 – Alexander Zeleny (mešťanosta)
  • 1919 – 1920 – Jozef Laco (mešťanosta)
  • 1920 – 1922 – Cyril Svoboda (mešťanosta)
  • 1923 – 1924 – Ing. Gustáv Dohnányi (starosta)
  • 1924 – 1928 – Rudolf Misz (starosta)
  • 1928 – 1939 – Jozef Reihel (starosta)
  • 1939 – 1945 – Dr. Ján Zaťko (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta)
  • 1945 – Štefan Markovič (mešťanosta)

Predsedovia MsNV

Primátori mesta

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva
Národnosť % (2011) % (2001)
Slováci 85,22 95,29
Česi 1,46 2,41
Maďari 0,21 0,28
Moravania 0,21 0,21
Rómovia 0,03 0,08
Poliaci 0,05 0,05
Nemci 0,08 0,04
Rusíni 0,05 0,04
Iní + nezistení 12,69 1,6
Náboženské zloženie obyvateľstva
Náboženstvo % (2011) % (2001)
Rímskokatolícke 54,22 65,76
Bez vyznania 22,41 22,32
Evanjelická cirkev a. v. 5,44 7,05
Gréckokatolícke 0,43 0,32
Pravoslávie 0,15 0,17
Iní + nezistení 17,35 4,38
Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2011).
Obyvateľstvo spolu113 261
Slovenská101 469
Česká1 189
Maďarská165
Moravská156
Rómska50
Poľská40
Nemecká65
Rusínska39
Ukrajinská21
Chorvátska8

Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2019[8]

Rok18501869188018901900191019211930195019611970198019912001 2011 2018 2019
Počet obyvateľov2 6024 9035 3686 1357 0117 80510 41111 80916 23522 25729 05547 88756 82857 854 55 505 54 808[9] 55 383

Kultúra

Oslavy Sviatku práce na Štúrovom námestí.

Galérie

  • Galéria Miloša Alexandra Bazovského bola založená v roku 1969, roku 2001 bola presťahovaná do priestorov na Palackého ulici.
  • Mestská galéria Trenčín
  • Galéria Nová Vlna
  • Galéria Vážka

Knižnice

  • Verejná knižnica Michala Rešetku (4 pobočky)
  • Ústredná knižnica Slovenskej armády
  • Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
  • Knižnica Vysokej školy manažmentu / City University of Seattle

Divadlo

  • Mestské divadlo Trenčín (bývalé Trenčianske hradné divadlo)
  • Hudobné divadlo Trenčín
  • Divadlo Normálka
  • Virtuálne divadlo Trenčín

Múzeá

  • Trenčianske múzeum
  • Múzeum kolies ETOP

Hudba

Kiná

  • ARTKINO METRO
  • CINEMAX Trenčín
  • Kino Hviezda

Pravidelné podujatia

V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy).

Hudobné podujatia
  • Pohoda Festival na Letisku Trenčín
  • Jazz pod hradom
  • Runway international rock festival
Festivaly
  • Divadelný festival Sám na javisku
  • Filmový festival HoryZonty
Výstavy
  • Rock-Pop-Jazz… vo fotografii
Výstavisko Expo center
  • Trenčín mesto módy
  • SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
  • Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
  • Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
  • Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
  • Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
  • Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
  • Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
  • Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo
  • Beauty Slovakia
  • Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov
  • Výstava koní

Parky

  • Lesopark Brezina
  • Chránený areál Park Záblatie (4,50 ha)
  • Park M. R. Štefánika
  • Park Pod Juhom

Šport

  • futbal – v Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu AS Trenčín
  • ľadový hokej – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu Dukla Trenčín
  • bandyhokej:[10][11]
  • kanoistika- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub
  • hádzaná – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12)
  • florbal – ŠK 1. FBC Trenčín, klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie získal dva tituly majstra Slovenska, jedenkrát druhé a raz tretie miesto

Zimné štadióny

  • Zimný štadión Pavla Demitru – domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici
  • Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&T Arena) – menší zimný štadión v susedstve Dukly

Futbalové štadióny

  • Štadión na Sihoti- domovský štadión AS Trenčín
  • Štadión Ozeta – zrušený
  • Štadión Pod Sokolicami – zrušený

Športové haly

  • Mestská športová hala – nachádza sa na Mládežníckej ulici
  • Športová hala AŠK Dukla Trenčín – nachádza sa na Štefánikovej ulici

Plavárne a kúpaliská

  • Mestská plaváreň
  • Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského
  • Plaváreň na SPŠ stavebnej
  • Plaváreň na ZŠ Na dolinách nefunkčná
  • Letná plaváreň (asanovaná v roku 2013 v súvislosti s výstavbou nového železničného mosta)
  • Letná plaváreň Za mostami (nefunkčná, prevádzka reštaurácie so zverincom)
  • Letná plaváreň na Ostrove (v stavbe, nahradí súčasnú letnú plaváreň, ktorá ustúpi modernizovanej železnici)

Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Železničná doprava

Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate- Trať 120 Bratislava- Žilina a Trať 143 Trenčín- Chynorany. V súčasnosti sa pracuje na modernizácii železničného prieťahu mestom, v roku 2017 bol odovzdaný do užívania nový železničný most, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará ustúpila novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Pripravený je tiež projekt rekonštrukcie železničnej stanice Trenčín, ktorá bude realizovaná spolu s rekonštrukciou autobusovej stanice, čím vznikne moderný autobusový terminál s priamym napojením na ŽST.[12]

Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto štyri železničné stanice:

Cestná doprava

Katastrom mesta prechádza Diaľnica D1 (úsek Chocholná – Nemšová) a prieťahy štátnych ciest I/61 a II/507. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty R2, ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu I/9, ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji.

V roku 2011 začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne[13]. Ten bol otvorený v marci 2015. Tento obchvat v prvej etape odbremenil preťažený cestný most v centre a prevádza dopravu v smere na Dubnicu a do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elizabeth (bývalý Hotel Tatra).

Letecká doprava

V mestskej časti Biskupice na juhozápade mesta leží Trenčianske letisko, ktoré slúži na vojenské, prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a.s., opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta.

MHD

  • Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje na základe zmluvy o výkonoch vo verejnom záujem podnik SAD Trenčín.
  • V Trenčíne jazdia autobusové linky č. 1 až 31 a nočný spoj č. 50.
  • V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava.
  • V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.[chýba zdroj]

Vodná doprava

Trenčín leží na trase plánovanej Vážskej vodnej cesty. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba prístavu, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav.

Školstvo

Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčín

Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví

  • Základná škola s materskou školou sv. Andreja - Svorada a Benedikta

Súkromné základné školy

  • Základná škola Futurum

Zaniknuté ZŠ:

  • 1. ZDŠ – sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku
  • 2. ZDŠ – sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka.
  • 3. ZDŠ – sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia
  • 8. ZDŠ – samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla.

Stredné

  • Gymnázium Ľudovíta Štúra
  • Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
  • Súkromné gymnázium Futurum
  • Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
  • Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša
  • Škola umeleckého priemyslu Trenčín
  • Stredná športová škola
  • Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej
  • Stredná odborná škola pedagogická sv. Andreja-Svorada a Benedikta
  • Dopravná akadémia
  • Stredná odborná škola Pod Sokolicami
  • Stredná odborná škola letecko-technická
  • Stredná odborná škola obchodu a služieb

Vysoké

Priemysel a Hospodárstvo

Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria TRENS, a.s. (bývalá TOS), Letecké opravovne Trenčín (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a KONŠTRUKTA - Industrial, a.s. a KONŠTRUKTA - Defence, a. s. – pôvodne štátny podnik a vývojový závod Plzenskej zbrojovky dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť AU Optronics, s. r. o. zaoberajúca sa výrobou LCD monitorov. Svoje vývojové centrum tu má americká firma Johnson Controls.

Osobnosti

Rodáci

Pôsobiaci v meste

  • Jozef Branecký (* 1882  1962)  rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie
  • Miloš Alexander Bazovský (* 1899  1968)  slovenský maliar
  • Cyril Guniš (* 1901  1974)  rímskokatolícky kňaz, piarista, jazykovedec, pedagóg.[14]
  • Václav Pavel Borovička – spisovateľ literatúry faktu
  • MUDr. Karol Brančík – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda Prírodovedného spolku župy Trenčianskej
  • Beatrix Čelková rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny Flóra
  • Pavol Demitra – hokejista NHL, kapitán slovenskej reprezentácie
  • Alexander Dubček – slovenský politik
  • Gen. Alois Eliáš – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.
  • Julius Fučík – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu
  • Ján Hajduch – slovenský fotograf
  • Ján Halaša – slovenský fotograf
  • Alena Heribanová – slovenská televízna moderátorka
  • Mária Holoubková – Urbasiowna – fotografka
  • MUDr. Alojz Chura – priekopník slovenskej pediatrie
  • Juraj Jánošík – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho kurucov bitky proti cisárskym labancom v okolí Hámrov pri Trenčíne v r. 1708.
  • Karol Kállay – významný slovenský fotograf
  • Karol Körper – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne
  • Ivan Krajíček – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov
  • Alexander Mach – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne
  • Mons. Andrej Marsina – člen Štátnej rady Slovenskej republiky
  • František Palacký – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra
  • Ján Stanek (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne
  • Nataša Tanská – spisovateľka
  • ThDr. Jozef Tiso – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident prvej Slovenskej republiky
  • JUDr. Štefan Tiso – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945
  • Gen. Jozef Turanec – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ Rýchlej divízie

Partnerské mestá

Ostatné zahraničné vzťahy:

Kooperačná sieť európskych miest strednej veľkosti (spolupráca Trenčína ukončená).

Galéria

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191
  5. http://www.artattack.sk
  6. Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín – obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.
  7. www.trencin.sk - symboly mesta
  8. Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)
  9. Materiál na rokovanie Mestského Zastupiteľstva [online]. Mesto Trenčín, 04.07.2018, [cit. 2018-07-04]. Dostupné online.
  10. Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák
  11. FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja
  12. http://trencin.sme.sk/c/6326208/autobusova-a-zeleznicna-stanica-sa-dockaju-rekonstrukcie.html
  13. TASR. Most cez Váh začnú v Trenčíne stavať na jeseň [online]. hnonline.sk, 8.4.2011, [cit. 2011-05-04]. Dostupné online.
  14. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.

Pozri aj

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčín

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.