Peter Karvaš
Peter Karvaš (pseudonymy Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický, Peter Bystrík a i.) (* 25. apríl 1920, Banská Bystrica – † 28. november 1999, Bratislava) bol slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik.
| Peter Karvaš | |||
| slovenský prozaik, dramatik a divadelný teoretik | |||
| Narodenie | 25. apríl 1920 Banská Bystrica, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 28. november 1999 (79 rokov) Bratislava, Slovensko | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v rodine lekára Ferdinanda Karvaša a akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej. Jeho rodičia boli popravení nacistami vo vápenke v Nemeckej začiatkom januára 1945.
Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (gymnázium, 1930 – 1938), neskôr začal študovať v Prahe na ČVUT a súčasne na umeleckopriemyselnej škole (1938 – 1939), ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v Bratislave (1945 – 1947).
Pracovať začal už v roku 1939 a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v Neografii v Martine. Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v povstaleckej tlači.
Po skončení vojny 1945 – 1948 dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, 1949 – 1950 kultúrny atašé na československej ambasáde v Bukurešti, neskôr pracoval na Povereníctve školstva (prednosta divadelného oddelenia), bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990. V rokoch 1968 – 1974 bol docentom divadelnej vedy, po roku 1974 vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave, od roku 1980 na dôchodku.
K jeho životu sa vracia aj dokumentárny film nakrútený v roku 2002 (Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko).
Tvorba
Jeden z najvýznamnejších a plodných slov. prozaikov a dramatikov 20. storočia, venoval sa aj divadelnej vede a publicistike, v období normalizácie perzekvovaný a diskriminovaný.
Literárne činný bol od roku 1937, kedy začal publikovať svoje prvé diela v Studentskom časopise a vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945). Autor realisticky koncipovaných psychologických noviel, historicko-sociálnych románov, napísal zbierky cestopisných reportáží a čŕt, kritický pohľad na súvekú socialistickú spoločnosť rezonoval v humoristicko-satirických súboroch poviedok. V úsmevnom tóne sa niesli i zbierky humoresiek, ako aj autobiograficky ladená kniha detských zážitkov. Po nútenej literárnej odmlke sa predstavil povstaleckým románom a morálku povstaleckej generácie analyzoval v autobiografickej novele, vrátil sa aj k satirickému žánru v krátkych prózach a v záverečnom tvorivom období nadviazal na humoristicko-satirické prózy. Ťažisko jeho tvorivých aktivít bolo v dramatickej spisbe, plodný autor rozhlasových a divadelných hier. Podnetné práce vydal aj v oblasti divadelnej vedy a teórie. Dramaturgicky, režijne a scenáristicky spolupracoval najmä s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry, inscenácie a filmy. Jeho prózy a drámy vyšli v početných prekladoch. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.
Dielo
Próza
- 1946 – Niet prístavov
- 1947 – Polohlasom
- 1949 – Toto pokolenie, román
- 1950 – S nami a proti nám
- 1952 – Pokolenie v útoku, román
- 1954 – Čert nespí
- 1957 – Čertovo kopýtko
- 1961 – Konfety a leporelá, výber humoresiek z vojnového obdobia
- 1968 – Nedokončená pre detský hlas, humoristicko-autobiografické dielo
- 1970 – Kniha úľavy
- 1970 – Maľovať čerta na stenu
- 1979 – Noc v mojom meste, kniha o Slovenskom národnom povstaní
- 1984 – Humoresky a iné kratochvíle
- 1986 – Nové humoresky a iné kratochvíle
- 1989 – Posledné humoresky a iné kratochvíle
- 1991 – Poľahčujúca okolnosť, zbierka próz
- 1992 – My, čo nechceme byť menovaní
- 1993 – Velikán čiže Život a dielo profesora Bogoviča, novela
- 1994 – Bolo to celkom ináč, kniha apokryfov
- 1995 – V úvodzovkách, súbor causerií
- 1995 – Intímne dialógy
- 1997 – Tajomstvo sfingy
- 2000 – Zrada múz (vyšlo posmrtne)
- 2001 – Za múrom (vyšlo posmrtne)
Dráma
- 1943 – Hanibal pred bránami, rozhlasová hra (v roku 1949 prepracované na divadelnú hru)
- 1943 – Maják, jednoaktovka
- 1945 – Spolok piatich „P“, rozhlasová hra (v roku 1946 prepracované na divadelnú hru)
- 1945 – Meteor, divadelná hra
- 1946 – Hra o básnikovi (pôvodná rozhlasová hra prepracovaná na divadelnú hru)
- 1948 – Bašta, divadelná hra
- 1946 – Návrat do života (knižne vyšlo v roku 1949)
- 1950 – Ľudia z našej ulice (knižne vyšlo v roku 1951)
- 1953 – Srdce plné radosti (knižne vyšlo v roku 1954)
- 1955 – Pacient sto trinásť
- 1955 – Diplomati
- 1959 – Polnočná omša
- 1960 – Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana, veselohra
- 1962 – Antigona a tí druhí
- 1963 – Jazva
- 1964 – Veľká parochňa (knižne vyšlo v roku 1965)
- 1966 – Experiment Damokles (knižne vyšlo v roku 1967)
- 1969 – Absolútny zákaz (knižne vyšlo v roku 1970, vročenie sa uvádza 1966)
- 1986 – Súkromná oslava (knižne vyšlo v roku 1987)
- 1987 – Zadný vchod
- 1988 – Vlastenci z mesta Yo
- 1994 – 4x nie
Teoretické diela
- 1948 – Kapitolky o rozhlase, postrehy k problematike rozhlasovej hry
- 1948 – K základným otázkam súčasného divadla, historicko-teoretická kniha
- 1948 – Úvod do základných problémov divadla, historicko-teoretická kniha
- 1956 – K niektorým tvorivým problémom našej drámy, úvaha
- 1964 – Zamyšlení nad dramatem, štúdia (vyšla len v češtine)
- 1969 – Zamyšlení nad dramaturgií, štúdia (vyšla len v češtine)
- 1977 – Priestory v divadle a divadlo v priestore, analýza špecifickosti divadla
Literatúra
- Slovník slovenských spisovateľov
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.