Severný obchvat Banskej Bystrice

Severný obchvat Banskej Bystrice bol zapracovaný do koncepcie Územného plánu aglomerácie Banská Bystrica schváleného v roku 1976. Dôvodom na obchvat bol problémový prieťah cesty I/66 a hrozba povodňových vôd na rieke Hron.[4] Do trasy R1 bol úsek zaradený až uznesením Vlády SR č. 882 v decembri roku 2008.[4] Neskôr bol zaradený medzi štyri úseky Rýchlostnej cesty R1, ktoré sa realizovali v druhom z troch balíčkov PPP pod názvom PR1BINA.[5] Celkovo ide o 51,6 km úsekov R1: Nitra - Selenec, Selenec - Beladice, Beladice - Tekovské Nemce a samotného obchvatu. Na tieto úseky má konzorcium GRANVIA 30-ročnú zmluvu so štátom na „naprojektovanie (Design), výstavbu (Build), financovanie (Finance), prevádzku (Operate) a údržbu (Maintenance)“.[5] Zmluva s Ministerstvom dopravy bola podpísaná 23. marca 2009.[5] Celkové náklady na výstavbu cesty Granvia tají.[6]

Mesto Banská Bystrica projekt podporuje, medzi jeho výhody hovorkyňa primátora radí presmerovanie tranzitnej dopravy a odľahčenie zaťaženého úseku okolo Hrona prechádzajúceho centrom mesta čo je dôležité aj z ekologického hľadiska.[6] Podľa analýz Výskumného ústavu dopravného sa mal po otvorení obchvatu a presunutí až 58% dopravy z cesty I/66 počet dopravných nehôd znížiť o 8 až 9 (približne 38%), vodiči osobných áut v súčasnosti ušetria tri a nákladných áut dve minúty jazdy. Časové úspory majú byť 1,7 mil € ročne.[7]

Trasa severného obchvatu sa začína mimoúrovňovou križovatkou Kostiviarska v rovnomennej mestskej časti.[8] Nová trasa R1 sa tu odkláňa od cesty I/59 vedúcej na sever smerom na Harmanec (Martin) a Donovaly (Ružomberok). Severný obchvat križuje železničnú trať Zvolen - Vrútky. Križovatka Rudlová pripája miestnu komunikáciu vedúcu do Rudlovej a do severnej časti centra mesta.[8] Po križovatke Bánoš nasleduje križovatka Cementáreň vo východnej časti mesta, kde sa obchvat napája na súčasnú cestu I/66.[8] Úsek má celkovo 24 mostných objektov, 16 protihlukových stien a 12 oporných múrov.[9] Vrátane križovatiek a ich vetiev bolo celkovo postavených takmer 13 kilometrov komunikácií.[2] Trasa by podľa plánov mala pokračovať ďalej cez masív Nízkych Tatier až po Ružomberok kde sa napojí na D1.[6] V najbližších rokoch sa však s touto trasou nepočíta. Ministerstvo dopravy sa v auguste 2012 vyjadrilo, že úsek nie je dostatočne pripravený, aby sa naň mohli použiť eurofondy na roky 2007 až 2013. Pravdepodobne sa tak začne stavať až z eurofondov na roky 2014 až 2020.[10]

Obchvat vo výstavbe v júni 2011

Výstavba bola realizovaná firmou Granvia Construction s.r.o. [5] Stavebné práce na úsekoch PR1BINA sa začali 28. augusta 2009, pričom projektová príprava a prípravné práce prebiehali už od konca marca 2009.[1] Podľa Denníka SME citovaného na diskusnom fóre dialnice.info sa na obchvate v auguste 2011 asfaltovalo a pokračovalo sa v budovaní protihlukových stien.[11] Podľa správ o postupe prác z webu zhotoviteľa bolo k 31. júlu 2011 dokončených 140 a rozpracovaných 136 stavebných objektov.[12] Súčasťou prác bola aj oprava železničného tunela a výstavba nového železničného mostu na trati Zvolen - Banská Bystrica - Vrútky.[2]

19. septembra 2011 bol do predčasného užívania odovzdaný nový výjazd z Banskej Bystrice smerom na Brezno, vedený už po novej trase R1, ktorý až do otvorenia celého úseku slúžil len v polovičnom profile pre obojsmernú premávku. Doprava tak už vtedy bola presmerovaná zo starej cesty I/66 na novú rýchlostnú cestu. Pôvodná trasa po I/66 už v súčasnosti nie je využívaná ako predtým, ale slúži len na príjazd od Brezna, výjazd na Brezno vedie v trase presmerovania po R1. [13] Celý severný obchvat bol slávnostne otvorený 27. júla 2012.[2] Otvorenie pre peších sa uskutočnilo deň pred odovzdaním do užívania motoristickej verejnosti.[1]

Portál cesty Slovenský portál

• Stránky projektu PR1BINA