Hiadeľ

Dôležitú úlohu v rámci SNP zohrával Hiadeľ predovšetkým od druhej polovice augusta 1944, kedy sa do Hiadlovskej doliny, tesne pred vyhlásením povstania, premiestnil povstalecký oddiel kpt. Alexeja Semjonoviča Jegorova, ku ktorému sa pripojilo mnoho miestnych obyvateľov. Základ tohoto oddielu tvorila 22 členná útočná prepadová skupina sovietskych výsadkových vojsk pod velením A. S. Jegorova (1914 – 1970), ktorá bola vysadená na Latiborskú hoľu v noci zo 7. na 8. augusta 1944. Okolo tejto skupiny sa rýchlo formoval povstalecký oddiel, zložený z príslušníkov čs. vojska a mužov z okolitých dedín. Z Hiadlovskej doliny sa opäť vďaka jej strategickej polohe, spájajúcej Pohronie a Liptov, stala operačná základňa povstaleckej armády. Okrem štábu tu bol zriadený výcvikový tábor a ošetrovňa, ktorá bola neskôr upravená o lôžkovú časť, čím vznikla poľná nemocnica. Z oddielov rozmiestnených v okolí obce bola neskôr zriadená 1. čs. partizánska brigáda Stalin, ktorej vedením bol poverený A. S. Jegorov. Brigáda Stalin bola neskôr nasadená do bojov v Turci a štáb jednotky sa presunul na Staré Hory. Priame boje sa obce dotkli 26. októbra 1944, kedy cez Hiadeľ ustupoval smerom k Hiadeľskému sedlu prápor 2. čs výsadkovej brigády, ktorý spolu s krycou jednotkou 2. taktickej skupiny viedli prudké boje s jednotkami Wehrmachtu, podporovanými oddielmi Hlinkovej gardy. V severnej časti doliny a v oblasti sedla a Kozieho chrbta bojovalo v tom čase aj jadro brigády Stalin, vedené kapitánom Jegorovom. Boje v Hiadlovskej doline pokračovali až do 29. októbra, kedy po celodennej delostreleckej príprave do plnej taktickej hĺbky partizánskych síl zakopaných v sedle zaútočil Wehrmacht z Hiadľovskej doliny, Kozieho chrbta aj z Korytnice. Po štvorhodinovom boji partizáni ustúpili na Prašivú. Pri obsadení Hiadľovskej doliny bolo zajatých mnoho zranených vojakov a občanov, ktorí sa tu ukrývali pred prenasledovaním. V masových hroboch pod Javorím a na Zráze bolo pochovaných 62 občanov židovskej národnosti, 18 vojakov a partizánov. Počas celého povstania aj po jeho potlačení ľudia z Hiadľa, ako aj z iných okolitých obcí podporovali povstalcov. Zásobovali ich jedlom, šatstvom, liečili zranených vojakov a poskytovali pomoc ľuďom, ukrývajúcim sa na rôznych miestach v okolí obce. Po vytlačení partizánov na masív Prašivej vynášali zásoby priamo na Prašivú. Po skončení II. svetovej vojny bolo mnoho obyvateľov obce za svoje činy ocenených štátnymi vyznamenaniami. A. S. Jegorov navštívil Hiadeľ ešte raz na desiate výročie SNP.

• Súbor ľudových zrubových dvoj či trojpriestorových domov z prelomu 19. a 20. storočia. Domy číslo 104 a 110 sú kultúrnymi pamiatkami.[4]

Hiadlovské nárečie je charakteristické predovšetkým absenciou mäkčenia (maso, gaty) a výskytom polonizmov. Charakteristická preň je zámena "ť" za "c" (ocec, nosic, priacel, košic, sedzem), prípadne za "č","š","ž" (čečie, ščiri, ešče, čô). Hláska "ď" je nahrádzaná hláskou "dz" (gazdzina, dzen, dzevac). Tvrdé "l" sa často nahrádza hláskou "u" (huava, uúka, puuh, skaua, chuap, piekua, kouáče). Medzi ďalšie osobitosti hiadlovského nárečia patrí vynechanie hlásky "d" ak sa v slove nachádza pred "l" (seliak, polla). Ukážka hiadlovského nárečia z článku "Pesničky hjadlovské" uverejneného v Slovenských pohľadoch v r. 1898:

"Hjadlovská dzedzina velmi je chudobná, ale čez nu čečie vodička studzená. Studzená vodička meno má Vážnica tá moja ženička, to je ožranica. Na to ja ništ nedbám, že je ožranica, lebo mu ju krási v oplecku tkanica."

ďalšia ukážka: Úryvky z poviedky O grgolici uverejnenej v Slovenských pohľadoch (1897): "V Zamrvuom, až hen za Žiarcom, sa mokrie uúke, takie strašivá. Ta tajšli dvaja bracia trávu si košic. Kedz im už kosy tracivi rez, bovo už prišvo poúdnia – zvaliu sa jeden sem, druhý tam, na zem, kosu kovac. Ked si ten nakovau kosu, sa mu zadriemaô. Nazar ho zobudzí: zahučavo v hore, ako by sa všetka hora na zem zvalic išva... Skočí na nohe a počne ucekac, ale nemohou, lebo jeho nohe bovy strachom sviazané ako recazou. V tom vidzí naraz z tej hory pchac sa jennu potvoru ženskú v hroznom a strašnom postave: nohe ako mosúre a čierne ako uhel, ruke ako vopaty, driek taký hrubý ako dobrý sud, plecia široké ako poscel a huava na nich ako mytovnica, v huave oči ako taniere a vuasy bez rozdzievu rozstrapacenie visevi jej z huavi až po pás... Kedz viac ludzí spou idzie, ona sa vam tedy neukiaže, ale pojedzinok chranže sa každý pred nou... Ondrej Oborčok, tiež Hjadlovec tvrdzí, že je grgolica vodná matka, chtorá že vychodzí tam z jennej stuny, v doline Zámrvej... Len sa ozrevo dzecko, vidzevo tú grgolicu, hnedz povedá: lala mamo, aký čačaný bobo! Žena sa ozre a vidzí za sebou potvoru, ako sa za nou čochre..."

Obecná slávnosť, ktorú organizujú v druhej polovici septembra poslanci OcZ v spolupráci so starostom obce, dobrovoľníkmi obce a sponzormi, kde sa stretnú rodáci aj nerodáci obce. Pečie sa Krumplovník, ľudia si na ňom majú možnosť pochutiť, zároveň prebieha súťaž o najchutnejší Krumplovník, ktorý vyhlási porota každoročne zriadená za týmto účelom a pri bohatom sprievodnom programe sa všetci zabávajú až do rána. Tradícia začala v roku 2005 ako ohlas na zachovanie tradícií v obci. Názov slávnosti je odvodený od miestneho tradičného jedla "krumplovníka", ktorý sa vyrába zo zemiakov a múky. V podstate je to cesto z nahrubo postrúhaného zemiaku, zmiešané s múkou, soľou, rascou a trochou mlieka, ktoré sa dá na hrúbku cca 1 cm na vymastený plech a v rúre sa do chrumkava upečie.

Tento chodník bol vybudovaný v roku 2015, bez výrazného zásahu do prírody. Trasa chodníka spája katastre obcí Hiadel a Lučatín, je dlhá takmer 4 kilometre s prevýšením 110 metrov. Chodník prechádza od penziónu Grajciar - Skala, Lučatín, cez 11 zastávok s informačnými panelmi až k Hasičskej zbrojnici, Hiadeľ. Čas prechodu pohodlným turistickým tempom je približne 2 hodiny. Osadené informačné panely ponúkajú návštevníkom možnosť dozvedieť sa množstvo informácií o obci Hiadeľ, o jej histórii, prírodných pomeroch, faune a flóre, turistických lokalitách a o miestnych organizáciách a združeniach.