Hvezdáreň v Banskej Bystrici

Horná kupola pozorovateľne obsahuje hlavný teleskop Celestron 1400 XLT na CGE montáži, dolná ďalekohľad Coudé s refraktorom 150/2250.[3] V rámci odbornej činnosti sa realizuje pozorovanie Slnka, zákryty nebeských telies, zatmenia Mesiaca a Slnka, pozorovanie meteorov a medziplanetárnej hmoty, pozorovanie nevšedných astronomických a meteorologických úkazov a astrofotografia.[4] Pracovníci hvezdárne sa tiež zúčastňujú medzinárodných expedícií.[5]

Prvé meteorologické a astronomické pozorovania sa v Banskej Bystrici uskutočnili v roku 1855, kedy bola fyzikom a astrofyzikom Karolom Zengerom založená meteorologická stanica. Prvý astronomický krúžok bol založený v roku 1946 pri Gymnáziu Andreja Sládkoviča.[2] V rokoch 1952 až 1972 fungoval pri národnom podniku Smrečina v meste druhý astronomický krúžok. Tretí krúžok bol založený v roku 1972 v budove Vyššej pedagogickej školy. Jeho cieľom bol vznik Ľudovej hvezdárne. V roku 1956 propagátor vedy - pedagóg František Longauer, tajomník krúžku, navrhol použitie chátrajúcej strážnej veže na výstavbu hvezdárne. Strážna veža bola vybudovaná v roku 1584 na kopci nad Banskou Bystricou. Mala plniť obrannú funkciu pri vpádoch Osmanskej ríše. S prestavbou sa začalo v roku 1958.[2] 1. januára 1961 oficiálne vznikla Ľudová hvezdáreň v Banskej Bystrici, jej pozorovateľňa bola oficiálne otvorená 2. mája toho roku. Dve pracovníčky postupne pripravili prevádzku pozorovateľne. Prvých 10 rokov svojej existencia mala síce krajskú pôsobnosť, ale bola riadená Okresným národným výborom. V roku 1971 prešla pod Krajský národný výbor Stredoslovenského kraja. Počas nasledujúcich rokov pribudli návštevníci a aj nové priestory: prednášková miestnosť, audiovizuálna učebňa, knižnica a ďalšie zázemie. V roku 1991 bola hvezdáreň presunutá pod Ministerstvo kultúry. V roku 1995 bola započatá výstavba druhej kupoly. V roku 1999 sa hvezdáreň stala znovu krajskou, patrila pod Krajský úrad Banská Bystrica spolu so svojími zložkami Hvezdáreň v Rimavskej Sobote a Hvezdáreň a planetárium M. Hella v Žiari nad Hronom. V roku 2002 hvezdáreň prebral Banskobystrický samosprávny kraj a v roku 2005 sa spolu s rimavskosobotskou stala súčasťou Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.[2]