Pohronská župa
Pohronská župa bola jednou zo šiestich žúp Slovenskej republiky, ktoré vznikli na základe zákona č. 190/1939 Sl. z. z 25. júla 1939 o verejnej správe vnútornej.
Charakteristika
Rozprestierala sa prevažne na juhu stredného Slovenska, malá časť jej územia na juhozápade okolo Pukanca sa zaraďuje pod západné Slovensko, najvýchodnejšia časť okolo Dobšinej zase pod východné Slovensko. Z historického hľadiska zahŕňala územie bývalej Zvolenskej, ďalej Tekovskej, Hontianskej, Novohradskej a Gemerskej župy bez odtrhnutých južných území týchto žúp, ktoré boli súčasťou horthyovského Maďarska.
Župa na západe susedila s Nitrianskou župou, na severe s Tatranskou župou a na juhu a prevažne aj na východe s horthyovským Maďarskom.
Pohronská župa mala sídlo v Banskej Bystrici a delila sa na 12 okresov, ktorých sídlom boli: Nová Baňa, Banská Štiavnica, Kremnica, Krupina, Modrý Kameň, Zvolen, Banská Bystrica, Brezno, Lovinobaňa, Hnúšťa, Revúca a Dobšiná.
Hlavnou osou župy bola na severe rieka Hron. Na juhu to boli údolia potokov a malých riek Sikenica, Krupinica, Tisovník, Krivánsky potok, Rimava, Muráň, Štítnik a Slaná, ktorých tok pokračoval ďalej do Maďarska.
Zánik
Zánikom prvej Slovenskej republiky v roku 1945 zanikla aj Pohronská župa. Dnes jej územie patrí prevažne pod Banskobystrický kraj, najvýchodnejšia časť pod Košický kraj (okres Rožňava). Malá časť na juhozápade patrí pod Nitriansky kraj (okres Levice), na severozápade pod Žilinský kraj (okres Turčianske Teplice).