Hronsek

Hronsek (maď. Garamszeg, nem. Granseck) je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice.

Hronsek
obec
Vodný hrad
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Podpoľanie
Vodný tok Hron
Nadmorská výška 312 m n. m.
Súradnice 48°39′32″S 19°09′14″V
Rozloha 7,3 km² (730 ha) [1]
Obyvateľstvo 654 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 89,59 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1250
Starosta Miroslav Ostrihoň[3] (nezávislý)
PSČ 976 31 (pošta Vlkanová)
ŠÚJ 580236
EČV BB, BC
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu		 Obecný úrad
Záhumnie 26
976 31 Hronsek
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 048/4188 107
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Hronsek
Webová stránka: hronsek.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Dejiny

Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval, za zásluhy v boji proti Tatárom, zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi. Ten na tomto území založil aj blízku obec Radvaň (dnes súčasť Banskej Bystrice). Táto darovacia listina je prvým písomným dokumentom o tejto oblasti (1250). Pravdepodobne sa tu usadil Radunov vnuk Gala, keďže starší názov obce bol Galowycz.

Najranejšia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.

Z tejto lokality pochádzala šľachtická rodina – Geczyovci, písali si šľachtický prídomok „de Garamszek“ (z Hronseku). Ďalšími majiteľmi veľkopanstva, ktorí vlastnili pozemky a okolité lesy, boli Rothovci z Kráľovej, grófi Telekyovci, Battikovci z Vlkanovej, baróni Schmiddegovci, Juraj Géczy, hlavný župan a Štefan Soós z Poltára. Dr. Aladár Déchy tu mal veľkostatok a mlyn. V roku 1828 mala obec 67 domov a 508 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti

Vodný hrad

Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia. V roku 1576 bol tento Rothovsko-Telekyovský hrad prestavaný a opevnený. Goticko-renesančná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Za rákoczyovského stavovského povstania (1703 – 14) tu boli údajne razené mince. V kaštieli istý čas žil aj otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy.

V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v roku 2016 bola dokončená jeho 26 rokov trvajúca rekonštrukcia.[4]

Soósovsko-Géczyovský kaštieľ

Soosovsko-Géczyovský kaštieľ z r. 1775 je postavený v barokovom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys s kruhovými nárožnými baštami. Vonkajšia fasáda má bohato členenú rokokovú štukovú výzdobou. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby.

V zámockej záhrade je stará, vyše 200 ročná, lipa a mohutný dub. Lipa je 25 m vysoká, obvod kmeňa v metrovej výške je takmer 500 cm a patrí medzi unikátne exempláre. Na barokovom kaštieli je už vyše 70 rokov pravidelne obývané hniezdo bociana bieleho.[5]

Drevený artikulárny kostol

Miestny evanjelický kostol je drevená halová stavba postavená podľa prísnych nariadení Šopronského snemu, teda na vopred vyhradenom pozemku mimo obec, z dreva, bez veže a dokončená počas jedného roka. Kostol stavali od roku 1725 do 1726, teda za jednu sezónu. Interiér kostola obsahuje hodnotný inventár.[6]

  • Kaštieľ
  • Vodný hrad
  • Drevený artikulárny kostol
  • Drevená zvonica

Osobnosti obce

Rodáci

Pôsobili tu
  • Ján Simonides (* 1648 – † 1708), evanjelický kňaz, galejník, pedagóg, literá.
  • Jozef Melcer (* 1800 – † 1854), evanjelický kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní.
  • August Horislav Krčméry (* 1822 – † 1891), evanjelický kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní.
  • Pavol Hronec (* 1910 – † 1973, Nemecko), evanjelický kňaz, protifašistický bojovník.

Literatúra
  • HRONSEK - história a súčasnosť, autori: Rudolf Novodomec ..., vydané pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o území obce, Banská Bystrica TRIAN, 2000. - 102 s. ISBN 80-88945-19-4
  • Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu, Katarína Donovalová, red: Mgr. Peter Klinec, Banská Bystrica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, 2006. - 163 s., ISBN 80-88783-39-9
  • Drevený artikulárny kostol v Hronseku, KATINA, Andrej Ľudovít, pamätnica vydaná pri príležitosti opravy kostola 1949, Liptovský Sv. Mikuláš Tranoscius, 1949. - 30, 2 s.
  • Zmienka o území Hronseku existuje už sedem a pol storočia, SME – Roč. 8, č. 24, (31.01.2000).

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. BURČÍK, Matúš. Ruinu hradu opravili svojpomocne. Trvalo to 26 rokov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-05-06. Dostupné online [cit. 2016-05-10]. ISSN 1335-4418.
  5. Prílety bocianov bielych
  6. Drevený artikulárny kostol Hronsek [online]. D. Dostupné online.

Externé odkazy

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hronsek.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.