Špania Dolina

Nachádza sa asi 14 km severne od centra Banskej Bystrice, v západnej časti Starohorských vrchov. Obcou preteká Banský potok, ktorý pokračuje úzkym údolím juhozápadným smerom k Uľanke, kde sa vlieva do Bystrice. Južne od obce sa vypína vrch Panský diel s rekreačným strediskom Šachtičky.

Špania Dolina bola pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, v minulosti preslávená po celej Európe. Začiatky ťažby v tejto lokalite možno iba približne datovať do 11. – 12. storočia. Archeologické nálezy však potvrdzujú dobývanie medenej rudy už v eneolite.

Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami – Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov – sa rozvíjali najmä v súvislosti s usadením sa banských podnikateľov v meste Banská Bystrica. Majitelia baní, tzv. waldbürgeri, ktorých domy boli postavené na hlavnom banskobystrickom námestí, ťažili aj v oblasti Španej Doliny. Lokalita v prameňoch figuruje pod názvami: Montana (1263), Grueb (1458), Herrengrundt (1535), neskôr všeobecne ako Herrengrund. V latinčine mal názov obce podobu Vallis Dominorum, po maďarsky Úrvölgy.

Zlaté obdobie ťažby predstavovalo fungovanie Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti (1493 – 1546). Ján III. Turzo začal na Španej Doline už v roku 1494 hĺbiť šachtu nového typu, tzv. hlavnú. Neskoršie bola nazývaná ako Dolná alebo Ferdinandova šachta. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír. Po vyčerpaní ložísk strieborno-medenej rudy na Starých Horách okolo roku 1546 sa ťažba a spracovanie rudy odohrávali najmä na Španej Doline. Na prelome 16. a 17. storočia však začala rentabilita ťažby klesať.

V 17. a 18. stor. sa začali v Španej Doline hĺbiť ďalšie nové štôlne a šachty, ako napríklad šachta Maximilián, šachta Mária, a najhlbšia šachta Ludovika (do hĺbky 440 metrov). Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. K šachtám v Španej Doline privádzal vodu približne 36 km dlhý systém zberných, náhonových a spojovacích jarkov, ktorý začínal až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Vodovod sa začal budovať v 15. storočí a bol funkčný do začiatku 20. storočia.

Najťažším obdobím v dejinách Španej Doliny bolo 17. storočie, kedy protihabsburské stavovské povstania ohrozovali ťažbu a spracovanie rúd. Zhoršovalo sa aj sociálne postavenie baníkov, čoho dôsledkom bolo niekoľko štrajkov a otvorených vzbúr (v 17. storočí v rokoch 1609, 1610, 1626, 1632, 1638, 1640, 1646 a 1673).[4] Koncom 17 stor. pracovalo v Španej Doline už iba 800 robotníkov. V druhej polovici 18. storočia už boli z väčšej časti rudné ložiská vyčerpané, ale ťažba pokračovala ešte v 19. storočí. Bane boli napokon zatvorené v roku 1888.

V roku 1957 sa začalo s výstavbou úpravne rúd, ktorá bola otvorená v roku 1964. Získavala sa v nej meď zo starého haldového materiálu. Materiál na spracovanie sa dovážal aj z neďalekej lokality Piesky, a to tunelom, ktorý bol prerazený v roku 1961.

Miestne obyvateľstvo si začalo privyrábať ťažbou a spracovaním dreva, ženy aj paličkovaním povestných špaňodolinských čipiek. V roku 1883 tu bola otvorená aj škola paličkovania.

Zástavbu obce tvoria malé roztrúsené domčeky baníkov v strmých svahoch údolia. Na centrálnom námestí stoja administratívne a technické budovy, najmä budova banskej správy.

• MIČKOVÁ, Zuzana: Banícka osada Špania Dolina od neskorého stredoveku k ranému novoveku. Banská Bystrica : Právnická fakulta UMB, 2013. 130 s. ISBN 978-80-557-0524-8
• VLACHOVIČ, Jozef: Slovenská meď v 16. a 17. storočí. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Špania Dolina

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
• Špania Dolina- stránka o obci